Preskočiť na obsah

Tomáš z Kluže

Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na dobrý článok.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Tomáš z Kluže
stredoveký maliar pôsobiaci v Uhorsku
Štát pôsob.Uhorsko
Narodenie14. storočie
Úmrtie15. storočie
Profesiamaliar
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Tomáš z Kluže

Tomáš z Kluže (lat. Thomas de Coloswar, maď. Kolozsvári Tamás; fl. 1. tretina 15. storočia) bol stredoveký maliar, ktorý pravdepodobne pôsobil v prostredí dvora uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského.[1]

Tomáš patrí k najvýznamnejším predstaviteľom ranej tabuľovej maľby na území Uhorska. Jeho tvorba sa vyznačuje maliarskym rukopisom ovplyvneným talianskym trecentom v kombinácii s prvkami realizmu sliezskej školy.[1] Charakteristická je najmä jemná kresba, výrazná farebnosť a precízny cit pre detail. Tomášovi z Kluže je pripisované autorstvo krídlového oltára z benediktínskeho kláštora v Hronskom Beňadiku. Z oltára sa zachovalo osem tabuľových malieb, ktoré sú uložené v Keresztény Múzeum v Ostrihome.[2][3]

Život

[upraviť | upraviť zdroj]
Stredný panel so scénou Ukrižovania Krista, tempera na paneli, 1427, dnes Keresztény Múzeum, Ostrihom

O živote maliara Tomáša z Kluže sa zachovalo len minimum informácií. Jeho meno je doložené výlučne na dnes už zaniknutej predeli oltára z roku 1427, kde bol uvedený ako „magister Thoman pictorem de Coloswar“.[2] Na základe toho maďarský historik umenia Tibor Gerevich stotožnil tabuľové maľby, uložené v Keresztény Múzeum v Ostrihome, s dielom Tomáša z Kluže. Predela bola v roku 1905 zničená požiarom a poznatky o jej obsahu sú známe iba prostredníctvom dvoch dobových odpisov a zobrazení – z roku 1811 od Györgya Kovachicha Mártona a z roku 1885 od Ferenca Storna.[3][2]

Tomáš z Kluže pravdepodobne pochádzal zo Sedmohradska, čo naznačuje jeho prídomok de Coloswar (z Kluže). Na základe doterajšieho výskumu sa väčšina historikov umenia zhoduje, že Tomáš z Kluže získal svoje umelecké vzdelanie v Prahe, ktorá bola v tom období významným umeleckým centrom. Predpokladá sa, že tam mohol stráviť aj prvé roky svojho pôsobenia.[2] Maďarský historik umenia Ernő Marosi ho zaraďuje k poslednej generácii pražských maliarov predhusitského obdobia.[3] Podľa Libuši Cidlinskej bol Tomáš z Kluže oboznámený s juhonemeckým maliarstvom a s estetikou tzv. krásneho slohu; zároveň nevylučuje ani jeho osobnú cestu do Talianska, prípadne sprostredkovanú znalosť talianskeho umeleckého prostredia.[4]

Oltár pravdepodobne zhotovil v Budíne, ktorý bol v období vlády Žigmunda Luxemburského významným politickým a kultúrnym centrom Uhorska. Podľa údajov na predele bol oltár vyhotovený v roku 1427 na objednávku Mikuláša, syna győrského lektora a kanonika Petra, pre Žigmunda Luxemburského.[1][2] Obaja sú vyobrazení na stredovom paneli so scénou Ukrižovania Krista. Dielo bolo zrejme určené pre benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku, ktorý sa v prvých desaťročiach 15. storočia nachádzal v nestabilnej situácii, a jeho kláštorný kostol bol stále v štádiu nedokončenej prestavby. Niektorí bádatelia však upozorňujú na možnosť umiestnenia oltára vo farskom Kostole svätého Egídia v tej istej obci. Táto hypotéza vychádza zo zobrazenia tohto svätca na jednej z oltárnych tabúľ. O ďalšom osude Tomáša z Kluže neexistujú žiadne správy. Ako možná indícia jeho spoločenského postavenia sa uvádza aj hypotetický vzťah k dvoru Žigmunda Luxemburského.[2]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]
Kristus na Olivovej hore, tempera na paneli, 1427, dnes Keresztény Múzeum, Ostrihom

Tomáš z Kluže svojím maliarskym prejavom reprezentuje neskorú fázu krásneho slohu.[1] Jeho tvorba sa vyznačuje výrazným záujmom o prírodu a dôrazom na detail pri znázornení stromov, trávy a drobných predmetov. Figúry sú citlivo integrované do prostredia, vykazujú prirodzený, nenútený pohyb a ich kompozícia je podriadená významovej interpretácii zobrazovaného deja. Kresba je charakteristická pevnou, ušľachtilou a zároveň jemnou líniou. Tvárové črty ešte nedosahujú vysoký stupeň individualizácie, no prostredníctvom jemných rysov, držania tela a gest sú schopné sprostredkovať ľudské nálady a pocity. Splývavé odevy sú mäkko a plasticky modelované, nápisové pásky majú dekoratívny charakter v podobe elegantne zvlnených línií. Farebná škála je bohatá, s prevahou sýtych teplých tónov.[5] Maliarsky rukopis Tomáša z Kluže vykazuje najbližšie paralely s tzv. Kapucínskym cyklom (1410 – 1421, dnes Národní galerie Praha, Praha), Ambraským náčrtníkom (1410, dnes Kunsthistorisches Museum, Viedeň) a Usuardovým Martyrológiom z Girony (1410, dnes Museu Diocesà, Girona).

Tomášovi z Kluže je pripisované autorstvo krídlového oltára z benediktínskeho kláštora v Hronskom Beňadiku. Pokusy o atribúciu ďalších jeho diel neboli úspešné. V odbornej literatúre sa objavili aj hypotézy o jeho možnom pôsobení ako iluminátora rukopisov, avšak bez konkrétnych a presvedčivých dokladov.[2] Na základe formálnych a štýlových analýz sa predpokladá, že mohol byť autorom výzdoby cechovej knihy zlatníkov z Vácu z roku 1424, kde je jeho účasť vnímaná ako pravdepodobná, hoci nie jednoznačne doložená.[5]

Oltár z benediktínskeho kláštora v Hronskom Beňadiku

[upraviť | upraviť zdroj]
Svätý Mikuláš, tempera na paneli, 1427, dnes Keresztény Múzeum, Ostrihom

Oltár z benediktínskeho kláštora v Hronskom Beňadiku zhotovil Tomáš z Kluže okolo roku 1427. Z pôvodného krídlového oltára sa zachovali len fragmenty: stredná tabuľa so scénou Ukrižovania Krista a bočné krídla s vyobrazeniami svätcov a pašiovými výjavmi, spolu osem malieb, ktoré sú v súčasnosti uložené v Keresztény Múzeum v Ostrihome.[1] Oltár bol okolo roku 1870 prenesený do súkromnej zbierky Jána Šimorského, ktorá sa následne stala základom zbierkového fondu Keresztény Múzeum v Ostrihome.[5]

Zachované tabule umožňujú rekonštrukciu pôvodného oltára. Uprostred sa nachádza scéna Ukrižovania Krista. Na pravej strane je zobrazený rímsky centúrio stojaci na čele jazdcov, ktorého fyziognómia bola v odbornej literatúre interpretovaná ako portrét Žigmunda Luxemburského. Na ľavej strane kompozície sa nachádza kľačiaca postava donátora, identifikovaná na základe údajov z predely ako Mikuláš, syn győrského lektora a kanonika. Vyobrazenie Ukrižovania Krista je pozoruhodné detailom, že Ježiš Kristus nie je ukrižovaný medzi dvoma zločincami.[3] Vnútorné bočné panely zobrazujú pašiové scény ako Kristus na Olivovej hore a Nesenie kríža, Nanebovstúpenie Pána a Zmŕtvychvstanie Krista. Tri zachované vonkajšie panely predstavujú výjavy zo života svätého Benedikta, Egídia a Mikuláša. Štvrtý panel bol pravdepodobne zničený pri jeho odrezaní a nezachoval sa o ňom žiadny záznam. Podľa odkazov na ostatných tabuľových maľbách mohol zobrazovať legendu o svätom Krištofovi.[4][6]

Pašiový cyklus sa vyznačuje lyrizujúcim výrazom a vysokou mierou istoty v modelácii krajinného prostredia i ľudskej figúry, čo svedčí o vyspelosti maliarskeho prejavu Tomáša z Kluže. Maďarský historik umenia Tibor Gerevich poukázal na čiastočné štýlové paralely s tvorbou Altichiero da Zevio, Gentile da Fabriano a Lorenzo Monaco, čím zdôraznil možné kontakty s prostredím severotalianskej a medzinárodnej gotiky. Rakúski historici umenia ako Otto Benesch interpretovali dielo v kontexte juhonemeckej maliarskej produkcie, zatiaľ čo Ludwig Baldass poukázal na súvislosti s okruhom Majstra Rajhradského oltára, a Karl Oettinger vyslovil hypotézu o možnom českom školení Tomáša z Kluže. Spomedzi maďarských historikov umenia, István Genthon zdôrazňoval autorove väzby na sliezske umelecké prostredie a Dénes Radocsay upozornil na jeho blízky vzťah k tvorbe Majstra Třeboňského oltára.[3]

Neobvyklým prvkom oltára je zakončenie hornej časti retabula v tvare oslieho chrbta, ktorého pôvod sa predpokladá v talianskom alebo juhonemeckom prostredí.[4][6] Oltár vykazuje formálne a technologické podobnosti s dvojkrídlovým oltárom z Grudziądzu (1390, dnes Muzeum Narodowe w Warszawie, Varšava). Paralely možno presvedčivo interpretovať ako dôsledok rovnakého alebo úzko príbuzného remeselného a umeleckého spracovania. V maliarskej tvorbe Tomáša z Kluže sa koncentrujú umelecké impulzy späté s prostredím dvora Žigmunda Luxemburského. Na tomto základe možno predpokladať, že Tomáš z Kluže patril do bezprostredného okruhu panovníka alebo bol úzko spojený s dvorským prostredím. Vznik oltára z Grudziadzu je možné vysvetliť aj prostredníctvom väzieb medzi Žigmundom Luxemburským a Rádom nemeckých rytierov, ktoré mohli sprostredkovať objednávku diela i prenos umeleckých vzorov medzi jednotlivými dielami. Ďalšou paralelou je atmosféra nástennej maľby Zmŕtvychvstania v Dóme svätej Alžbety v Košiciach, v ktorej sa prelína poetika neskorej gotiky a ranej renesancie.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 4 5 TOMÁŠ z Kluže. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok VI. T – Ž. Martin : Matica slovenská, 1994. ISBN 80-7090-111-X. S. 88.
  2. 1 2 3 4 5 6 7 Martin Šugár. Tomáš z Kluže (Thomas de Coloswar). In: Arslexicon [online]. Príprava vydania Barbara Balážová, Bibiana Pomfyová. Bratislava: Ústav dejín umenia SAV. Dostupné online.
  3. 1 2 3 4 5 LAJTA, Edit. Kolozsvári Tamás. In: Művészeti lexikon. Kötet 2. F – K. Budapest : Akadémiai kiadó, 1966. S. 669. (po maďarsky)
  4. 1 2 3 CIDLINSKÁ, Libuše. Gotické krídlové oltáre na Slovensku. Bratislava : Tatran, 1989. ISBN 80-222-0029-8. S. 11.
  5. 1 2 3 MUCSI, András. Kolozsvári Tamás Kálvária-oltára az esztergomi Keresztény Múzeumban. Budapest : Magyar Helikon Corvina, 1978. ISBN 963-207-293-6. S. 7 – 11. (po maďarsky)
  6. 1 2 MUCSI, András. Kolozsvári Tamás Kálvária-oltára az esztergomi Keresztény Múzeumban. S. 12 – 19.
  7. ↑ MUCSI, András. Kolozsvári Tamás Kálvária-oltára az esztergomi Keresztény Múzeumban. S. 22 – 34

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • GEREVICH, Tibor. Kolozsvári Tamás, az első magyar táblaképfestő. Budapest : Franklin-Társulat Magyar Irod. Intézet és Könyvnyomda, 1923. S. 15, 29. (po maďarsky)
  • RADOCSAY, Dénes. A középkori Magyarország táblaképei. Budapest : Akadémiai Kiadó, 1955. S. 50 – 59. (po maďarsky)
  • PAPP, Júlia. Kolozsvári Tamás garamszentbenedeki oltára feliratának 19. század eleji említéséről. Ars Hungarica (Budapest: Magyar tudományos akadémia), 1999, roč. 27, čís. 2, s. 419 – 422. ISSN 0133-1531. (po maďarsky)
  • BARTLOVÁ, Milena. Poctivé obrazy: deskové malířství v Čechách a na Moravě 1400 – 1460. Praha : Argo, 2001. ISBN 80-7203-365-4. S. 152 – 153. (po česky)
  • BURAN, Dušan, et al. Gotika : dejiny slovenského výtvarného umenia. Bratislava : SNG, Slovart, 2003. ISBN 80-8059-080-X. S. 698 – 699.
  • ZSOMBOR, Jékely. Painting at the Court of Emperor Sigismund: The Nuremberg Conncetions of the Painter Thomas de Coloswar. Acta Historiae Artium (Budapest: Akadémiai Kiadó), 2017, roč. 58, čís. 1, s. 57 – 83. ISSN 0001-5830. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tomáš_z_Kluže&oldid=8176457“