Tomislav Nikolić

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Tomislav Nikolić
Tomislav Nikolić
Tomislav Nikolić, podpis (z wikidata)
4. prezident Srbska
V úrade
31. máj 2012 – 31. máj 2017
Predchodca Slavica Djukićová Dejanovićová Aleksandar Vučić Nástupca
Biografické údaje
Narodenie15. február 1952 (67 rokov)
Kragujevac, Juhoslávia
Politická stranaSrbská radikálna strana (1991 – 2008)
Srbská pokroková strana (2008 – 2012)
Nezávislý (2012 – súčasnosť)
Profesiapolitik
Vierovyznaniesrbská pravoslávna cirkev
Rodina
Manželka
Dragica Ninkovićová
Deti2
Odkazy
Tomislav Nikolić na tomislavnikolic.org
Spolupracuj na CommonsTomislav Nikolić
(multimediálne súbory)

Tomislav Nikolić (srb. Томислав Николић; * 15. február 1952, Kragujevac[1]) je srbský politik, bývalý predseda Srbskej pokrokovej strany a v rokoch 20122017 prezident Srbska, potom čo v máji 2012 vyhral druhé kolo prezidentských volieb. Úradu sa ujal 11. júna toho istého roku, prezidentský sľub zložil 31. mája.[2] 31. mája 2017 mu skončilo volebné obdobie, vo funkcii bol nahradený Aleksandarom Vučićom.

Štúdium[upraviť | upraviť kód]

Nikolić študoval v Kragujevaci strednú školu technického smeru. V Novom Sade študoval na univerzite - fakultu ekonomickú a inžinierskeho manažmentu.[1]

Politická kariéra[upraviť | upraviť kód]

Radikálna strana[upraviť | upraviť kód]

V politike sa začal angažovať na začiatku 90. rokov.[1] Bol aktívnym členom Ľudovej radikálnej strany, ktorá sa neskôr zlúčila na základe práve Nikolićovej iniciatívy - s niektorými ďalšími politickými organizáciami. Vzniknutý subjekt niesol názov Srbská radikálna strana.[1] V tejto strane zastával Nikolić niekoľkokrát pozíciu zástupcu predsedu.[1] Od roku 1992 bol opakovane poslancom skupštiny.[1]

Počas vlády Slobodana Miloševiča bol tri mesiace väznený (odsúdený v roku 1995),[1] ale v marci 1998 sa stal podpredsedom srbskej vlády a ku koncu roka 1999 podpredsedom vlády Juhoslovanskej zväzovej republiky.[1]

V roku 2000 sa umiestnil v srbských prezidentských voľbách na treťom mieste za Vojislavom Koštunicom a Slobodanom Miloševičom. V srbských prezidentských voľbách v roku 2004 zvíťazil síce hneď v prvom kole, ale v druhom ho porazil vtedajší srbský prezident Boris Tadić.[1]

V parlamentných voľbách v roku 2007 doviedol Srbskú radikálnu stranu k víťazstvu a zisku 28,59% hlasov. Po voľbách bol krátko predsedom parlamentu, funkcie sa ale po ustanovení vládnej koalície vzdal. V prezidentských voľbách v roku 2008 postúpil do druhého kola ako víťaz kola prvého opäť spolu s Borisom Tadićom. V druhom kole bol ale porazený, získal 48,1% hlasov.

Srbská pokroková strana[upraviť | upraviť kód]

V roku 2008 rezignoval na zastupujúceho predsedu Srbskej radikálnej strany. Nezhodol sa s väčšinou členov na myšlienke, či majú radikáli podporiť dokument o približovaní Srbska k Európskej únii, alebo nie; zatiaľ čo Vojislav Šešelj a ďalšie kľúčové osobnosti strany boli proti, Nikolić túto aktivitu podporoval. O niečo neskôr sformoval vlastnú stranu s názvom Srbská pokroková strana, ktorá stojí na pozíciách medzi politickým stredom a radikálmi. V októbri 2008 sa konal ustanovujúci zjazd tejto strany, ktorej sa Nikolić stal tiež predsedom.

V roku 2011 podnikol hladovku na protest proti politike prezidenta Borisa Tadića a na podporu predčasných volieb. Oznámil, že pokiaľ nebudú voľby vypísané, bude jeho hladovka trvať,[3] avšak po zhoršení zdravotného stavu a prosbe patriarchu srbskej pravoslávnej cirkvi Irineja ju ukončil.[4] Stál tiež aj na čele rady ďalších protestov, ktoré podporovali rovnaký cieľ. Inicioval napr. protest pred budovou skupštiny v Belehrade na začiatku apríla 2011, ktorá sa mediálne preslávila predovšetkým tým, že vyzval účastníkov, aby sa dobre pripravili na studené počasie.[5]

Prezident Srbska[upraviť | upraviť kód]

V roku 2012 sa zúčastnil prezidentských volieb, ktoré sa konali nedlho potom, čo dovtedajší prezident abdikoval. V nich postúpil do druhého kola, kde sa stretol s doterajším prezidentom Borisom Tadićom.[6][7] V druhom kole volieb zvíťazil a v júni 2012 sa tak stal srbským prezidentom.[8]

Jeho víťazstvo bolo médiami vnímané ako politické zemetrasenie a nečakaný zvrat. V niektorých krajinách v regióne (napr. v Chorvátsku, či Bosne a Hercegovine) sa rozšírili obavy, že by doterajší kurz regionálnej politiky Srbska mohol byť pod Nikolićovým vedením zmenený. Politici zo zahraničia, predovšetkým Európskej únie, označili Nikolića za „nacionalistu“, či „bývalého nacionalistu“ a Srbsko s ním ako krajinu na križovatke.

Po svojom zvolení do úradu prezidenta Nikolić v snahe stať sa hlavou štátu „všetkých občanov“ rezignoval na post predsedu Srbskej pokrokovej strany.[9] Jedným z jeho prvých krokov v úrade prezidenta bolo poverenie pokrokovej strany zostaviť vládu. Svoju plánovanú politiku Srbska ako mostom medzi východom (Ruskom) a západom (Európskou úniou) začal symbolicky svojou prvou zahraničnou cestou, ktorá smerovala do Moskvy.[10] V roku 2017 vyhral prezidentské voľby doterajší srbský premiér Aleksandar Vučić, Nikolić mu odovzdal úrad 31. mája.[11][12]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e f g h i Biografia Tomislava Nikoliča na stránkach Novosti. rs (srbsky)
  2. Článok na stránkach denníka Dnevnik.rs
  3. Správa o protestoch Nikolič na stránkach denníka B92.net (srbsky)
  4. Správa o ukončení hladovky na portáli srbskej štátnej televízie RTS (srbsky)
  5. Článok na stránkáck kurir-info.rs (srbsky)
  6. Článok o srbských voľbách na stránkach denníka Jutarnji list (chorvátsky)
  7. Článok o výsledku volieb na stránkach kurir-info.rs (srbsky)
  8. Tomislav Nikolić predsednik SRBI (Tomislav Nikolić srbský prezident), Politika (po srbsky)
  9. Článok o udalosti na stránkach srbskej štátnej televízie RTS (srbsky)
  10. Článok na stránkach servera Mediafax
  11. Prezidentské volby v Srbsku vyhrál s 55 procenty Vučić. Dosavadní premiér zvítězil už v prvním kole [online]. Aktuálně.cz, 2017-04-03, [cit. 2019-01-19]. Dostupné online. (česky)
  12. Z premiéra prezidentem. Aleksandar Vučić zvítězil v srbských prezidentských volbách [online]. Lidovky.cz, 2017-04-02, [cit. 2019-01-19]. Dostupné online. (česky)

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tomislav Nikolić na českej Wikipédii.