Trávnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Trávnica pozri Trávnica (rozlišovacia stránka).
Súradnice: 48°07′48″S 18°19′48″V / 48,130000°S 18,330000°V / 48.130000; 18.330000
Trávnica
obec
Barsfüss templom 2.JPG
Kostol Najsvätejšej Trojice
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nové Zámky
Región Tekov
Nadmorská výška 130 m n. m.
Súradnice 48°07′48″S 18°19′48″V / 48,130000°S 18,330000°V / 48.130000; 18.330000
Rozloha 21,15 km² (2 115 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 045 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 49,41 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1075
Starosta Emil Ivan[3] (nezávislý)
PSČ 941 46
ŠÚJ 503606
EČV NZ
Tel. predvoľba +421-35
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Trávnica
37
941 46 Trávnica
E-mailová adresa obec.travnica@gmail.com
Telefón 035/658 41 01
Fax 035/658 41 26
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Trávnica
Webová stránka: obectravnica.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Trávnica je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky, ležiaca v Nitrianskom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Trávnica sa nachádza 30 km severovýchodne od okresného mesta Nové Zámky, leží v Podunajskej pahorkatiny v miernom zemepisnom pásme.

Toto územie patrí do klimatickej oblasti, ktorá sa dá charakterizovať ako teplá, suchá, s miernou zimou, s dlhším slnečným svitom a 25 až 35 % výskytom suchých rokov. Oblasť charakterizuje sieť nehlbokých dolín úvalinového typu a širokých chrbtov. V danej lokalite sa nachádzajú pôdy stredné, hlinité, piesočnato-hlinité a hlinito-piesočnaté. Prevládajú hnedozeme, ktoré sú náchylné na eróziu. Územie trávnickeho chotára je prevažne kopcovité, guľato sa nad ním vypínajú ZOBOR, VŔŠKY, LEŠTINA, BARÓČ a BORODOVÁ. Ich názvy jestvujú od nepamäti a dokazujú, že sú slovienskeho pôvodu.

Priemerná nadmorská výška chotára je 130 metrov nad morom, pričom najvyšším bodom v katastrálnom území obce sú Pasienky s nadmorskou výškou 203 m n. m., priemerné ročné zrážky sú 50 mm, priemerná ročná teplota je len 11° C.

Zo severovýchodu smerom na juh na územie chotára vtekajú dva potoky. Východnejšie od obce je to potok Liska /Lulanský potok/ a druhým, ktorý preteká obcou je Trávnický. V chotári obce sa nachádzajú aj lesy a háje prevažne dubové, bukové a agátové a to najmä v extraviláne obce v okolí dvoch vodných nádrží.

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Trávnica

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Starý rybník
  • Nový rybník

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

V modrom štíte nad zelenou trávnatou pažiťou strieborné časti pluhu - čerieslo a lemeš s hrotmi nahor. Hlavný motív erbu, poľnohospodársky prvok(hlavné časti pluhu), je podľa pečatidla obce z r. 1710. Doplnením tohto prvku o trávnatý porast sa symbol stáva „hovoriacim“ znakom Trávnice. Symboly boli navrhnuté v roku 1998 a boli schválené Heraldickou komisiou a sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky. http://www.travnica.sk/sites/default/files/images/erb.gif

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o veľmi starú lokalitu. Zdá sa, že chotár obce bol neustále osídlený už v neolite. Najstaršia písomná správa o obci pochádza z roku 1075, keď uhorský kráľ Gejza I. vydáva darovaciu listinu pre opátstvo vo Svätom Beňadiku. V tejto listine sa prvýkrát objavuje aj meno obce ako Fius. Z trávnického chotára dostalo opátstvo dve poplužia zeme (poplužie bola stredoveká plošná miera, označujúca rozlohu poľnosti, ktorá sa dala zorať záprahom štyroch volov za deň, od svitu, do mrku). Miestni obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, chovom koní a dobytka.

Trávnica bola neustále vo vlastníctve početných šľachtických rodov. (napr. Forgáčovci.) Najúplnejšie ich vymenúva monografia o Tekove, ktorá vznikla v rámci milenárskych osláv Uhorska.

V administratívnom členení sa obec vo víre dejín nachádzala v Tekovskej župe, v okresoch Vráble, Šurany a Nové Zámky.

Dve krvavé vojny sa nevyhli ani Trávnici a vybrali si daň aj medzi občanmi Trávnice: spolu 54 padlých v I. svetovej vojne a 35 padlých v II. svetovej vojne. Po viedenskej arbitráži sa slovenská hranica tiahla severne od vtedajšieho okresného mesta Vráble, a tak v rokoch 19381945 obec patrila Maďarsku. Vojnové besnenie v skorých ranných hodinách 27. marca 1945 ukončili sovietske vojská.

Dnešné slovenské pomenovanie začala obec používať od roku 1948.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2004 mala obec približne 1203 obyvateľov.
Etnické zloženie obyvateľstva
Slováci - 97,92 %
Maďari - 0,80 %
Česi - 0,72 %
a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva
rímski katolíci - 93,59 %
bez vyznania - 3,85 %
evanjelici - 0,24 %
a iní

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová baroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1729-1741. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby. Veža bola doplnená na konci 19. storočia, v roku 1912 vznikla súčasná baroková helmica. Interiér je zaklenutý valenou lunetovou klenbou. Hodnotné barokové oltáre aj kazateľnica boli, žiaľ, v 70. rokoch odstránené. Súčasťou interiéru sú voľné obrazy Najsvätejšej Trojice a pútnický obraz Panny Márie z polovice 18. storočia. Organ od firmy Rieger je z roku 1892.[4] Fasády kostola sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Fasáde dominuje dekoratívne priečelie s rizalitom lemované párom ník so sochami svätcov a volútovým štítom. Veža je členená pilastrami a ukončená barokovu helmicou.
  • Kaštieľ Rudnianskych, dvojpodlažná neskorobaroková stavba na pôdoryse písmena L s manzardovou strechou z polovice 18. storočia. Pôvodnými majiteľmi boli Balogovci. Neskôr ho odkúpil Jozef Benčík, ženbou ho potom získal gróf Maximilián Barbó, ten ho predal Eugenovi Sontágovi a od roku 1916 sa jeho vlastníkom stal Ján Rudniansky. Úpravami prešiel v 19. storočí. V interiéri sa dochovala jedna miestnosť s dekoratívnym štukovým stropom.[5] Súčasťou kaštieľa ja kaplnka s volútovým štítom s nikou. Fasády kaštieľa sú členené zdvojenými pilastrami a nárožnými zaobleniami. Okná majú šambrány s uchami.
  • Kaštieľ Balogovcov, dvojpodlažná klasicistická stavba na pôdoryse písmena L, z konca 18. storočia. Prestavaný bol 19. storočí. V roku 1928 bol zásadne prestavaný novým majiteľom Rudolfom Tarischom. Neskôr tu sídlil Odborný detský liečebný ústav. Interiéry sú plochostropé.[6] Po nevhodných úpravách z druhej polovice 20. storočia stratila stavba dobový charakter.
  • Kaštieľ Barlangiovcov, trojpodlažná dvojtraktová neoklasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika so stredným rizalitom, z roku 1862. Interiéry sú plochostropé. Staviteľom kaštieľa bol Ladislav Barlangi (1793-1873) s manželkou Máriou Buzinkay von Buzinka (1798-1890). Krátko ho vlastnil ich syn Eduard Barlangi (1824-1887). V roku 1890 veľkostatok zdedil gróf Augustín Liptay (1830-1914), ktorý majetok získal sobášom s Hermínou Barlanghi (1834-1910), dcérou Ladislava. Gróf Augustín Liptay bol obdivovateľom konských dostihov, sám na svojich statkoch choval arabských plnokrvníkov. Táto vášeň sa mu stala osudnou, prišiel o časť majetku a ostávajúcu časť predal v roku 1896 moravskému grófovi Karolovi Elbogenovi, ktorý ho vlastnil do vzniku Československa. V tomto období ho získala rodina Vojtecha Szemzőa s manželkou Frederikou Máriou, ktorá v roku 1942 tragicky zahynula v koncentračnom tábore Osvienčim.[7] Vlastnili ho do roku 1944, keď tu bola zriadená poľná nemocnica. Po znárodnení objekt slúžil do roku 1987 ako škola. V roku 1988 zdevastovanú budovu s parkom kúpil súkromník, ktorý ho do roku 2006 obnovil a nadstaval do súčasnej podoby. Fasády kaštieľa sú členené v parteri pásovaním a bosážou, na poschodí lizénami a kordónovými rímsami. Okná majú profilované šambrány so suprafenestrami. Trojosový rizalit so segmentovo ukončenými oknami je ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. V areáli kaštieľa rastú vzácne dreviny ako platan javorolistý, ginko dvojlaločné, ľaliovník tulipánokvetý.
  • Malý kaštieľ, jednopodlažná neoklasicistická kúria na pôdoryse obdĺžnika z obdobia po roku 1870. Dal ju postaviť Ladislav Barlangi pre svoju dcéru Hermínu, ktorá sa vydala za grófa Augustína Liptaya. Bývali v nej do roku 1887. Liptay sa neskôr presťahoval do veľkého kaštieľa a kúria bola prenajímaná statkárom. Po roku 1945 boli v kúrii zriadené byty a po roku 1985 bola realizovaná jej obnova. V súčasnosti je súkromnom vlastníctve a slúži ako penzión.[8] Priečeliu dominuje rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasády po neskorších úpravách stratili pôvodné členenie.
  • Studňa s čerpadlom na veterný pohon, technická pamiatka z roku 1920. Vetrom poháňané čerpadlo vháňalo vodu do spádového vodovodu, na ktorý bol napojený kaštieľ, liehovar a koniareň. Po roku 1945 studňa prestala byť používaná, dnes chýba veľké veterné koleso, údajne bolo venované Slovenskému technickému múzeu v Košiciach. Replika kolesa bola v roku 2018 vrátená na pôvodné miesto.

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pomník padlým v parku pri neskorobarokovom kaštieli Baloghovcov v centre obce
  • Pomník padlým na cintoríne so zoznamom padlých v I. a II. svetovej vojne

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

V obcí sú tri parky priľahlé ku kaštieľom. V minulosti ich založili šľachtici a nazývali ich arborétami. Zo zahraničných ciest, hlavne zo zámoria prinášali semená, mladé stromky, ale i dospelé stromy. Hoci mnohé už nerastú, boli zničené, alebo vyhynuli predsa pamätnými sú tulipánovník, či ginko biloba a dodnes príjemný tieň poskytujú a vekom, či svojimi rozmermi úctu vzbudzujú platany.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

maškarný ples, oslava dňa matiek, uličkársky futbalový turnaj, Juliáles (poľovnícka zábava pod holým nebom s poľovníckymi špecialitami), vianočný stolnotenisový turnaj…

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Základná škola s materskou školou

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • Obecný športový klub Trávnica
  • Tenisový kurt s umelým osvetlením (povrch - umelá tráva). Možnosť hrať hokejbal.
  • Bikepark "Pieskovisko"

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Václav Melichar (* 1916), prekladateľ, slavista, pracoval v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve na oddelení učebníc. Z jeho iniciatívy vyšli prvé syntetické dejiny slovenskej literatúry pre stredné školy. Ako autor a spoluautor vydal viacero čítaniek slovenskej literatúry. Desať rokov bol vedúcim lektorátu slovinčiny na Univerzite Komenského v Bratislave

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Trávnica - Kostol Najsvätejšej Trojice [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  5. Trávnica - Kaštieľ Rudnyianszkych [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Trávnica - Kaštieľ Baloghovcov [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Trávnica - Kaštieľ Barlanghyovcov [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Trávnica - Szemzöho malý kaštieľ [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trávnica