Transplantácia srdca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Princíp transplantácie srdca. Srdce darcu je spojené s dutými žilami, tepnami pľúc a Aorty

Transplantácia srdca (skratka HTX z angl. heart exchange) je prenos biologicky aktívneho srdca darcu (prehláseného za mŕtveho pre mozgovú inaktivitu) do organizmu príjemcu.

Prvá transplantácia srdca v Česko-Slovensku v roku 1968

Imúnna reakcia[upraviť | upraviť kód]

Na odvrátenie odpudenia cudzieho organizmu u príjemcu je potrebné celý život potláčať imúnnu reakciu. Terapia sa vykonáva kombinácoiu rôznych liekov (Steroidy, Azathiorpin, Cyclosporin A).

Riziká[upraviť | upraviť kód]

Transplantácia srdca je hlboký zásah do organizmu spojený s rizikami. Pri potláčaní imunitného systému hrozí totiž nebezpečenstvo zápalov.

Prežitie[upraviť | upraviť kód]

Päťročné prežitie u pacientov s transplantovaným srdcom je pri 70-80 percentách.

História[upraviť | upraviť kód]

Prvá experimentálna transplantácia srdca na psovi sa uskutočnila v roku 1905 vo Viedni.

Prvú úspešnú transplantáciu na ľuďoch uskutočnil 3. decembra 1967 v Kapskom Meste chirurg Christiaan Barnard. Pacient Washkansky zomrel po 18 dňoch na zápal pľúc. Len päť dní neskôr transplantoval chirurg Adrian Kantowitz v nemocnici v Brooklyne (USA) detské srdce. Pacient ale zomrel krátko po operácii.

Od decembra 1967 až do septembra 1970 bolo transplantovaných celkovo 164 sŕdc.

Prvá transplantácia srdca v bývalom Československu sa uskutočnila 9. júla 1968. Na II. chirurgickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave na Partizánskej ulici ju viedol akademik MUDr. Karol Šiška a MUDr. Ladislav Kužela. Prvú transplantáciu srdca v Československu inicioval MUDr. Ladislav Kužela, ktorý získal skúsenosti v USA.

Operačnú skupinu v Bratislave tvorili: akademik prof. Karol Šiška, MUDr. Ladislav Kužela, MUDr. Anna Pivková, MUDr. Ján Tréger, MUDr. Marian Holomáň; odber srdca darcu: MUDr. Milan Schnorrer, MUDr. Ladislav Kužela, MUDr. Marian Holomáň; umelý krvný obeh (ECC z angl. extracorporeal circulation): MUDr. Jaromír Horecký, MUDr. Stanislav Čársky, Pavol V. Podolay; anestézia: MUDr. Ivo Sobeský, MUDr. Viera Neumarová; inštrumentárky: Mária Machková, Mária Homerová, Jožka Králová a laborantka Etka Malinová.

Išlo o prvú transplantáciu srdca nielen v Československu, ale aj v strednej a východnej Európe. Transplantácii predchádzala experimentálna a klinická príprava. Darcom srdca bol 46-ročný muž, ktorý utrpel smrteľné poranenie mozgu pri páde z balkóna a jeho rodina súhlasila s odberom srdca až po dlhšom presviedčaní farárom. Príjemcom bola 54-ročná žena. Transplantáciu však neprežila nakoľko zomrela po piatich hodinách ešte v operačnej sále na následky iných ochorení.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]