Transportná vrstva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Balík internetových protokolov
Aplikačná vrstva
HTTP · HTTPS · FTP · SSH · IMAP · SMTP · NNTP · IRC · SNMP · SIP · RTP · NFS a iné
Transportná vrstva
TCP, UDP, SCTP, DCCP a iné
Sieťová vrstva
IPv4, IPv6, ARP a iné
Linková vrstva
Ethernet, Wi-Fi, Token ring, FDDI a iné
Fyzická vrstva
RS-232, EIA-422, RS-449, EIA-485 a iné
z  d  u

Transportná vrstva (angl. Transport Layer) je štvrtou zo siedmich vrstiev definovaných referenčným modelom OSI, ktorá zodpovedá tretej vrstve štvorvrstvového modelu TCP/IP.

Účel[upraviť | upraviť zdroj]

Účelom transportnej vrstvy je poskytovať prenos dát medzi koncovými používateľmi (end-to-end komunikácia), čím odbremeňuje vyššie vrstvy od nutnosti poskytovania spoľahlivého a efektívneho dátového prenosu. Jej služby segmentujú a znovu zostavujú dáta z vyšších vrstiev.

Komunikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Komunikácia na transportnej vrstve môže byť spojovaná nebo nespojovaná.

Spojovaná komunikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Pri spojovanej komunikácii vysielajúce zariadenie najprv nadviaže spojenie s partnerským systémom, potom nasleduje samotný prenos dát a po jeho skončení sa musí ukončiť aj spojenie a virtuálny okruh sa rozpadá. Počas prenosu sa obidva systémy navzájom uisťujú či komunikácia prebieha v poriadku a či sú dáta na druhej strane prijímané. Typickým príkladom spojovanej komunikácie je protokol TCP.

Nespojovaná komunikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Pri nespojovanej komunikácii vysielajúce zariadenie iba prenesie dáta a nevyžaduje sa nadviazanie spojenia ani potvrdzovanie prenosu. Vďaka tomu je komunikácia rýchla a efektívna. Pri nespojovanej komunikácii sa spoľahlivosť prenosu zabezpečuje aplikáciami vyšších vrstiev. Typickým príkladom nespojovanej komunikácie je protokol UDP.

Protokoly transportnej vrstvy[upraviť | upraviť zdroj]