Trebušovský potok
| Trebušovský potok | |
| River | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Veľký Krtíš |
| Obce | Širákov, Trebušovce, Kamenné Kosihy, Chrastince |
| sútok zdrojníc | Čelovce |
| - poloha | Opavská hora |
| - výška | 352 m |
| - súradnice | 48°11′03″S 19°09′42″V / 48,1843°S 19,1618°V |
| Ústie | Čebovský potok |
| - poloha | Slovenské Ďarmoty |
| - výška | 139 m |
| - súradnice | 48°04′52″S 19°15′45″V / 48,0811°S 19,2626°V |
| Dĺžka | 15,3 km |
| Rád toku | IV. |
| Číslo hydronyma | 4-24-03-592 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Trebušovský potok[1] je potok na juhu stredného Slovenska v regióne Poiplie, na území obcí Čelovce, Širákov, Kamenné Kosihy, Trebušovce, Malá Čalomija, Chrastince, Koláre a Slovenské Ďarmoty v okrese Veľký Krtíš v Banskobystrickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Krupinská planina a v geomorfologickom celku Juhoslovenská kotlina. Ústi do Čebovského potoka. Má dĺžku 15,3 km. Rád toku IV.
Začiatok[upraviť | upraviť zdroj]
Začína sa sútokom zdrojníc v 352 m n. m. vo východnej časti územia obce Čelovce v lesnom extraviláne, 1 km juhozápadne od vrchu Opavská hora s 577 m n. m. Samotný vrchol Opavskej hory leží už za obecnou hranicou medzi obcami Čelovce a Opava na území obce Opava. Severozápadná zdrojnica pramení v 378 m n. m. a severovýchodná zdrojnica v 379 m n. m. [2]
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Trebušovský potok tečie od prameňa lesným extravilánom obce Čelovce prevažne južným smerom, v 330 m n. m. pretína obecnú hranicu a vteká do severnej časti územia obce Širákov v lesnom extraviláne, vyteká z lesného extravilánu a preteká poľnohospodárskym extravilánom, vteká do intravilánu Širákova, mení smer na juhovýchod, v 188 m n. m. preteká cez obecnú hranicu medzi Širákovom a obcou Kamenné Kosihy, tečie cez intravilán obce Kamenné Kosihy, mení smer na juh, preteká cez poľnohospodársky extravilán Kamenných Kosíh, v 170 m n. m. pretína obecnú hranicu medzi Kamennými Kosihami a obcou Trebušovce, hneď priberá v 169 m n. m. pravostranný prítok Ďurkovský potok, tečie poľnohospodárskym extravilánom Trebušoviec, priberá v 164 m n. m. bezmenný pravostranný prítok, preteká cez intravilán Trebušoviec a opäť cez ich extravilán, priteká v 157 m n. m. na obecnú hranicu medzi Trebušovcami a obcou Malá Čalomija, v priestore poľnohospodárskeho extravilánu tečie po tejto obecnej hranici, pokračuje od 156 m n. m. po obecnej hranici medzi obcami Malá Čalomija a Chrastince, začína sa regulovaná kanalizovaná časť Trebušovského potoka, od 142 m n. m. pokračuje krátkym úsekom po obecnej hranici medzi obcami Chrastince a Koláre, v 141 m n. m. vteká na územie obce Slovenské Ďarmoty, po krátkom úseku v 140 m n. m. ústi na území Slovenských Ďarmôt do Čebovského potoka ako jeho pravostranný prítok.
Trebušovský potok patrí do okresu Veľký Krtíš v Banskobystrickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Krupinská planina v geomorfologickom podcelku Modrokamenské úboče (cca 2 km horného toku) a v geomorfologickom celku Juhoslovenská kotlina v geomorfologickom podcelku Ipeľská kotlina .[3][4] Má jeden dôležitejší prítok Ďurkovský potok.[5][6]
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Názov vodného toku Trebušovský potok má pôvod v názve obce Trebušovce s písomne doloženými záznamami 1247 Trebogoch, 1260 Trebogost, 1786 Trebussowce[7]. Z toponyma Trebušovce bolo po pridaní formantu -ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Trebušovský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[8]. Osadný názov Trebušovce vznikol z domácej podoby osobného mena Trebohost → Trebuš pridaním formantu -ovce, porovnaj Mikuláš → Mikuš, Bohumil → Bohuš [9]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1976[10]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Trebušovský potok je jedinečným hydronymom (september 2022).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-09-18.
- ↑ Geografické názvy okresu Veľký Krtíš A21 Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-471/1991 z 30.9.1991. 88 s. S. 44, 76. ISBN 80-900509-2-1.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-09-18
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 89, 180. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Priebeh Trebušovského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-09-22]
- ↑ Mapový portál HIKING.SK. Dostupné on-line na [4] [cit. 2022-04-11]
- ↑ Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 3. Bratislava : VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1978. 3 zv. (532 s.) 71-114-78 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN). S. 176.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
- ↑ Milan Majtán; Pavol Žigo. Hydronymia povodia Ipľa. 1. vyd. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV a Filozofická fakulta Univerzity Komenského, 1999. 116 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 80-88870-12-7. S. 79.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.6.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 152. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).