Trenčín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 12:05, 9. január 2011, ktorú vytvoril Adrian (diskusia | príspevky) (Verzia používateľa 95.102.219.84 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 213.151.217.149)
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Trenčín pozri Trenčín (rozlišovacia stránka).
Trenčín
Mesto
Pohľad na Trenčiansky hrad a historické domy na Mierovom námestí
Prezývka: Mesto módy
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okres Okres Trenčín
Historický región Stredné Považie
Rieka Váh
Súradnice 48°53′31″S 18°02′12″V / 48,89194°S 18,03667°V / 48.89194; 18.03667
Najvyšší bod
 - výška 211 m n. m.
Rozloha 81,99 km² (8 199 ha)
Obyvateľstvo 56 365 (1.1.2009)
Hustota 687,46 obyv./km²
Prvá písomná zmienka 1111
Primátor Mgr. Richard Rybníček (nezávislý)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 911 01 - 08
Telefónna predvoľba 032
ŠÚJ 505820
EČV TN, TC, TE
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Trenčín
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.trencin.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Trenčín za súmraku, Mierové námestie

Trenčín (maď. Trencsén, nem. Trentschin, lat. Trentsinium alebo Laugaricio) je jedno z najstarších slovenských miest s 57 000 obyvateľmi ležiace na rieke Váh. Nachádza sa na západnom Slovensku blízko hraníc s Českom. Mesto je vzdialené približne 120 km severovýchodne od hlavného mesta Slovenska - Bratislavy. Vďaka svojej strategicky výhodnej polohe dal vznik Trenčianskemu hradu. Aj v súčasnosti je Trenčín významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu. Svoje sídla a pobočky tu majú mnohé inštitúcie a spoločnosti. Dlhoročnú tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy, mesto je známe i ako mesto módy.

Trenčín je prirodzeným geografickým centrom stredného Považia. Počtom obyvateľov je Trenčín 9. najväčším slovenským mestom po Bratislave, Košiciach, Prešove, Nitre, Žiline, Banskej Bystrici, Trnave a Martine. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenskej republiky je správnym centrom Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a samotný Trenčín.

Trenčiansky úsek Stredného Považia zároveň možno považovať za jednu z najsúvislejšie urbanizovaných aglomerácií na Slovensku. Predstavuje ju predovšetkým územie tiahnuce sa do 20 kilometrov na severovýchod od Trenčína, na ktorom leží postupne päť miest - Nemšová, Trenčianske Teplice, Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom a Ilava i najľudnatejšia obec Trenčianskeho okresu - Trenčianska Teplá. Tu žije spolu približne 120000 obyvateľov.

História

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Trenčína

Vďaka geografickej a strategickej polohe v údolí rieky Váh patril Trenčín od nepamäti k najvýznamnejším mestám na Slovensku. O osídlení trenčianskej lokality už v dobe kamennej svedčia viaceré archeologické nálezy.

Keď Rimania začiatkom nášho letopočtu posunuli hranice impéria k Dunaju a vybudovali systém pevností - Limes Romanus, postupne zakladali opevnené tábory aj na sever od Dunaja. V Trenčíne zanechali originálny doklad o svojej prítomnosti na území Slovenska. Pamätný nápis na zvislej stene hradnej skaly pripomína víťazstvo cisára Marka Aurélia a jeho adoptovaného syna Commoda nad Kvádmi v roku 179 nášho letopočtu v Laugaríciu. Podľa latinského textu nápisu vtedy v Trenčíne bojovalo 855 vojakov II. légie pod vedením legáta Maximiána.

Za Veľkomoravskej ríše patril Trenčín k Nitrianskemu kniežatstvu. Prevažná časť stredného Považia sa stala súčasťou Uhorska pravdepodobne okolo roku 1018. Trenčín bol najskôr sídlom pohraničného županstva, neskôr centrom trenčianskej kráľovskej stavovskej župy.

V kronikách z 11. storočia sa spomína provincia Vag, zaberajúca širšie územie okolo Trenčína. Strediskom provincie bol pravdepodobne Trenčiansky hrad. Jeho najstaršia dodnes stojaca časť – kamenná veža, datovaná tiež do 11. storočia – súvisí z typologickej stránky s podunajskou oblasťou, kde sa vyskytujú takéto veže na švábskych, bavorských a rakúskych hradoch. Trenčínu je z nich zemepisne najbližší Hainburg vo východnej časti Rakúska neďaleko hraníc so Slovenskom. Začiatky mesta pod mohutným hradom možno hľadať v trhovej osade spomínanej už v roku 1111 na starej ceste od vážskeho brodu pod kopcom Brezina, nad ktorým sa na plošine v prudkom svahu dodnes vypína farský kostol. Súčasťou väčšieho sídliskového komplexu bol aj biskupský dvorec – Trenčianske Biskupice. Dejiny hradu a osudy mesta boli v nasledujúcich storočiach veľmi úzko späté. Počas vpádu na územie Slovenska v roku 1241 spustošili mesto Tatári. K jeho novému rozkvetu došlo po roku 1275, keď sa hrad dostal do vlastníctva významného veľmoža Petra Čáka, a najmä koncom storočia, keď sa jeho syn Matúš Čák stal pánom takmer celého územia dnešného Slovenska.

V období stredoveku získal Trenčín rôzne výsady a práva. V roku 1324 boli obyvatelia oslobodení od platenia mýta. Kráľ Žigmund povýšil roku 1412 Trenčín na slobodné kráľovské mesto s rovnakými právami, aké užívali obyvatelia Budína. Mestu sa nevyhli mnohé katastrofy a často trpelo vojnami. V bojoch Ferdinanda Habsburského proti Jánovi Zápoľskému dobyl cisársky generál Katzianer v roku 1528 mesto i hrad. V polovici 17. storočia muselo mesto odolávať nájazdom Turkov. Ich najväčší výpad proti Trenčínu dňa 2. októbra 1663 obyvatelia odrazili.

Pamätník gen. M. R. Štefánika.

Veľké utrpenie zaznamenali kurucké vojny v čase kuruckej blokády v rokoch 1704 – 1708. 3. augusta 1708 sa neďaleko mesta Trenčín, pri obci Hámry, medzi obcami Soblahov, Trenčianska Turná a Mníchova Lehota odohrala bitka medzi vojskami Siegberta Heistera a Františka II. Rákociho. O dva roky neskôr postihol mesto mor, ktorému podľahlo takmer 1600 obyvateľov. Po Vešeléniho sprisahaní v roku 1670 bolo dosadené do Trenčína nemecké vojsko, ktoré tu zostalo 112 rokov. V roku 1790 hrad aj s celým mestom vyhorel. Odvtedy ostal horný hrad opustený a pomaly sa rozpadával.

V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom stredného Považia, vzniklo viacero podnikov, peňažných ústavov, postavili železnicu. Výstavba Považskej železnice sa po mnohých prieťahoch začala až v roku 1875, ale po dosiahnutí Nového Mesta nad Váhom (1. júna 1876) sa zasa pre nedostatok peňazí zastavila. O dva roky (29. apríla 1879) sa železničná trať predĺžila do Istebníka, pričom železničná stanica v Istebníku sa úradne volala Trenčín. Trať z Istebníka do Žiliny mali postaviť podľa zmluvy od januára do októbra 1883. Teda za desať mesiacov. Koncom októbra bola trať hotová, vlaky rozviezli budúcich zamestnancov po trati; 28. októbra 1883 prešli zvláštne vlaky s ministrom a stovkami hostí až do Žiliny, kde v upravenej výhrevni zakončil slávnosť banket pre 300 hostí, ktorý organizoval bratislavský hoteliér Palugyai. Hospodársky význam Považskej železnice, pripojenej v Žiline na Košicko-bohumínsku trať, zvýšilo aj to, že súčasne sa postavila aj železničná trať Sereď - Galanta, a tak mal Trenčín priame spojenie s Viedňou aj s Budapešťou, na severe s celým územím župy. Pre budúcnosť bol dôležitý predovšetkým priamy prístup k sliezskemu uhliu. O päť rokov, 4. októbra 1888, sa začala doprava aj na železničnej trati Trenčianska Teplá - Vlára - Uherský Brod, čím sa sprístupnila aj cesta do Brna. [1] Železničné spojenie Považia s Ponitrím teda železnica z Trenčína do Topoľčian bola vybudovaná v roku 1901. Výstavba železnice bola významným impulzom pre rozvoj priemyslu. Od konca 19. storočia začal vznikať priemysel (továrne na textil, liehovary, spracovanie gumy, dreva, výbušniny, rámy, valcový mlyn). Za prvej Česko–slovenskej republiky sa rozrástol predovšetkým odevný, potravinársky a strojársky priemysel, neskôr (dlhšie po 2. svetovej vojne) sa začína formovať výstavníctvo.

Roku 1940 mal Trenčín 13 647 obyvateľov. Nemecké vojská obsadili po začiatku SNP mesto 30. augusta 1944. Bolo tu zriadené veliteľstvo Sicherheitsdienstu a Gestapa a väznica. Z mesta boli odvezené dva transporty väzňov do Mauthausenu. Počas druhej svetovej vojny boli v meste zničené ustupujúcim Wehrmachtom cestný aj železničný most cez Váh. Rumunské a Sovietske vojská, ktoré ľavobrežnú časť mesta obsadili 10. apríla 1945, hneď vybudovali nový provizórny drevený most, ktorý v r. 1946 nahradil trvalý drevený most, ktorý v r. 1956 nahradil súčasný betónový cestný most cez Váh. Mesto oslobodili vojská 2. ukrajinského frontu v súčinnosti s rumunskými jednotkami. Po oslobodení bolo na Brezine odkrytých 7 masových hrobov s 69 zavraždenými odbojármi. Dnes stoja na ich pamiatku dva pamätníky: menší skromnejší a starší na mieste ich popravy v Dušovej doline, novší a väčší pamätník na mieste ich hrobov na okraji čerešňového sadu na Brezine.

Po roku 1989 sa mesto zbavilo niektorých chýb predošlého režimu, ožilo najmä historické jadro. Prevažná časť historických pamiatok bola zrekonštruovaná a prispôsobená potrebám modernej doby. Trenčín sídlo okresu a kraja, aj dnes patrí k najvýznamnejším mestám Slovenska s bohatým kultúrnym a spoločenským životom[2].

Členenie mesta

Časti mesta

Trenčín má 4 hlavné mestské časti

Ulice

  • počet ulíc: 258 (od 1.1.2010 pribudli ulice Šafránová, Slivková a Kňažské v ms. časti Západ a ulice Pod lesoparkom a Na Zongorke v ms. časti Stred)
  • počet námestí: 9

Trenčianske námestia

  • Mierové námestie
  • Štúrovo námestie
  • Námestie sv. Anny
  • Námestie SNP
  • Holubyho námestie
  • Slnečné námestie
  • Námestie Dr. prof. Hlaváča
  • Mariánske námestie
  • Matice slovenskej

Rozloha a katastrálne územie

Územie mesta sa skladá z 10 katastrálnych území (v zátvorke rok administratívneho pripojenia k Trenčínu):

  • Hanzlíková 511,90 ha (1976)
  • Istebník 484,50 ha (1972)
  • Kubrá 764,30 ha (1975)
  • Kubrica 670,00 ha (1975)
  • Orechové 387,70 ha (1972)
  • Opatová 1 422,20 ha (1985)
  • Trenčianske Biskupice 750,10 ha (1965)
  • Záblatie 883,60 ha (1985)
  • Zlatovce 807,30 ha (1976)
  • Trenčín 1 518,10 ha

Rozloha spolu: 8 199,70 ha

Hustota osídlenia na km²: 720,05 osôb na km²

Geografia

Vodné toky

Pohoria

  • Trenčín sa nachádza v západnej časti Slovenska. Rovinnú Trenčiansku pahorkatinu, ktorá sa skláňa pozdĺž rieky Váh, uzatvárajú na východe masívy pohorí Považského Inovca a Strážovských vrchov, na západe výbežky Bielych Karpát.
  • Charakter mesta je ovplyvnený masívom Kozieho vrchu (363 m n. dm.) Táto terénna prekážka je príčinou nepravidelného tvaru mesta a zväčšuje v ňom dopravné vzdialenosti. Masív Kozieho vrchu je v súčasnosti súčasťou lesoparku Brezina.

Symboly mesta

Erb

Prvé známe vyobrazenie erbu pochádza z roku 1324. Základom erbu Trenčína je modrý štít, na ktorom sa nachádza strieborný baránok hľadiaci smerom za seba. Nad hlavou baránka sa nachádza zlatá šesťcípa hviezda na zlatej stuhe, ktorá vychádza z jeho pysku. Baránok jedným kopýtkom pridržiava zlatú žrď zakončenú krížom s červeno-bielou vlajkou mesta. Symbol baránka pravdepodobne súvisel s prítomnosťou rádu johanitov v meste.[3]

Vlajka

Červeno-biela vlajka mesta sa skladá z štyroch šachovnicovo usporiadaných políčok. Pričom v hornom roku vlajky, pri žrdi je umiestnené červené políčko štvorcového tvaru, vedľa neho je biele pole obdĺžnikového tvaru, do ktorého zasahuje trojuholníkový výstrih.[4]

Politika

Primátori


Partnerské mestá

Ostatné zahraničné vzťahy:

  • Kooperačná sieť európskych miest strednej veľkosti (spolupráca Trenčína ukončená)

Obyvateľstvo

Etnické zloženie obyvateľstva
Národnosť %
Slováci 95,29
Česi 2,41
Moravania 0,21
Rómovia 0,08
Poliaci 0,05
Nemci 0,04
Rusíni 0,04
Maďari 0,28
Iní 1,6
Náboženské zloženie obyvateľstva
Náboženstvo %
Rímsko katolícke 65,76
Bez vyznania 22,32
Evanjelická cirkev a.v. 7,05
Grécko katolícke 0,32
Pravoslávie 0,17
Iní 4,38
Obyvateľstvo v okrese Trenčín podľa národnosti (2001).
Obyvateľstvo spolu 112 767
Slovenská 109 012
Česká 1 894
Maďarská 196
Moravská 144
Rómska 66
Poľská 38
Nemecká 30
Rusínska 29
Ukrajinská 24
Chorvátska 4
Vývoj počtu obyvateľov mesta Trenčín od r. 1850 do r. 2001[5]
sídlo/rok 1850 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1950 1961 1970 1980 1991 2001
Trenčín 2602 4903 5368 6135 7011 7805 10411 11809 16235 22257 29055 47887 56828 57854

Ostatné

Galérie

Knižnice

  • Verejná knižnica Michala Rešetku (4 pobočky)
  • Ústredná knižnica Slovenskej armády
  • Univerzitná knižnica Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka

Divadlo

  • Trenčianske Hradné divadlo
  • Hudobné divadlo Trenčín
  • Divadlo Normálka
  • Virtuálne divadlo Trenčín

Múzeá

  • Trenčianske múzeum
  • Múzeum kolies ETOP

Hudba

  • Metal goes to Jazz – Jazz goes to Metal
  • Gulliver's Band
  • Ľubor Martin Mikrostar
  • Bez ladu a skladu

Kiná

  • ARTKINO METRO, Mierové námestie 4
  • CINEMAX Trenčín, MAX -zábavno obchodné centrum, gen. M. R. Štefánika 426

Pravidelné podujatia

V meste sa nachádza Výstavisko Expo center, predtým Výstavisko TMM (Trenčín mesto módy).

Hudobné podujatia
  • Pohoda Festival na vojenskom letisku Trenčín
  • Jazz pod hradom
  • Runway international rock festival
Výstavy
  • Rock-Pop-Jazz… vo fotografii
Výstavisko Expo center
  • Trenčín mesto módy
  • SATOT, Salón textilnej a odevnej techniky
  • Medzinárodná výstava obrannej techniky (IDEE)
  • Učeň, výstava výrobkov žiakov SOU a SPV
  • Komunálna technika, medzinárodná výstava zameraná na komunálnu sféru a využitie odpadu
  • Aqua, medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroenergetiky a ochrany životného prostredia
  • Zlatá Fatima, súťaže producentov módy a odievania
  • Elo sys, medzinárodný veľtrh elektrotechniky, elektroniky a energetiky
  • Záhradkár, Včelár, Zdravý životný štýl, Poľovníctvo a rybárstvo
  • Beauty Slovakia
  • Auto,moto show- medzinárodná výstava automobilov

Stavby

Mesto Trenčín neustále rekonštruuje a renovuje historické stavby a pamiatky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou mesta. V meste sa takisto stavajú moderné budovy (Trenčiansky samosprávny kraj, DV Centrum,...).

Pamiatky

Trenčiansky hrad
Evanjelický kostol a.v.
  • Trenčiansky hrad stojí na skalnej výšine, pod ktorou pôvodne tiekla rieka Váh, ktorej koryto sa neskôr posunulo ďalej. V súčasnej dobe je pod skalou centrum mesta a cestná komunikácia. Už v druhom storočí vznikol na skale kamenný hrad. Rozširoval sa od 13. storočia. Hrad bol vo vlastníctve viacerých šľachtických a kráľovských rodov, najznámejším vlastníkom bol Matúš Čák Trenčiansky. Po ňom hrad vlastnili aj Ľudovít Veľký, Žigmund Luxemburský, Štefan a Ján Zápoľskovci a od roku 1600 Ilesháziovci. V roku 1790 hrad zničil požiar.
  • Farské schody vedúce z námestia ku kostolu boli postavené v roku 1568 za účelom umožnenia presunu obrancov mesta k mestským hradbám pri farskom kostola, aj ako spojnica ku zbrojnici postavenej v r. 1565 pri farskom kostole. Schody poškodil požiar v r. 1708. Po obnove v r. 1978-1981 nadobudli schody svoj dnešný výzor.
  • Farský kostol
  • Pohrebná kaplnka a kostnica svätého Michala pri farskom kostole je jedinou dochovanou gotickou stavbou v Trenčíne
  • Mestská brána je pôvodná, ale časom nadstavená vežovitá stavba z prvej polovice 15. storočia. Boli vybudované dve brány, z ktorých sa zachovala iba Dolná brána (Turecká). Brána je typická gotickým lomeným oblúkom nad ktorým sa nachádzajú dva latinské nápisy a erb mesta. Jeden z nápisov tvrdí „Ak Boh nestráži mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži“.
  • Rímsky nápis na hradnej skale pochádza z 2. storočia n.l. ako najsevernejšie položený dôkaz o pobyte rímskych légií z čias markomanských vojen. Prezimovali tu v osade Laugaricio, ktorá sa stala neskôr základom pre mesto Trenčín. V súčasnosti sa nachádza nápis za hotelom Tatra.
  • Morový stĺp so sochou Svätej Trojice na vrchole je umiestnený na Mierovom námestí. Vznikol v roku 1712 ako pamiatka na morovú epidémiu z roku 1710 na podnet župana grófa Mikuláša Ilešháziho
  • Kostol a kláštor piaristov (predtým jezuitov) na hlavnom námestí, postavený v barokovom štýle
  • Evanjelický kostol postavený okolo roku 1795
  • Židovská synagóga - neologického štýlu postavená v roku 1913 na mieste staršej synagógy

Parky

  • Lesopark Brezina
  • Chránený areál Park Záblatie (4,50 ha)
  • Park M. R. Štefánika
  • Park Pod Juhom

Šport

  • futbal – do sezóny 2007/2008 sa v Trenčíne hrala najvyššia slovenská futbalová súťaž zásluhou klubu AS Trenčín, v sezóne 2008/2009 účastník 1. Slovenskej ligy
  • hokej – slovenská hokejová extraliga sa hrá v Trenčíne zásluhou klubu Dukla Trenčín
  • kanoistika- AŠK Dukla Trenčín, športový oddiel rýchlostnej, Kanoistický klub TTS Trenčín, TJ Slávia Športová škola Trenčín, kanoistický klub
  • hádzaná - HK Štart Trenčín - Spoločná slovensko-česká súťaž hádzanárok (WHIL) - (sezóna 2007/2008 - 5. miesto/12)

Hospodárstvo a infraštruktúra

Doprava

Železničná doprava

  • Železničná stanica Trenčín

Cestná doprava

Mestom prechádza diaľnica D1 Bratislava - Košice a prieťahy štátnych ciest I/61 a II/507. Plánuje sa výstavba rýchlostnej cesty R2, ktorá odbremení vyťaženú štátnu cestu I/50, ktorá lemuje mesto Trenčín v juhozápadnom okraji. Tento rok (2010) by mala začať aj výstavba juhovýchodného obchvatu mesta Trenčín, ktorého súčasťou je aj druhý cestný most cez rieku Váh v Trenčíne.

  • Slovenská autobusová doprava Trenčín zabezpečuje MHD na území mesta Trenčín.

Letecká doprava

V mestskej časti Trenčianske Biskupice na juhozápade mesta leží Trenčianske letisko, ktoré slúži na vojenské prípadne aj civilné účely. Na tomto letisku sú aj letecké opravovne Trenčín, ktoré uskutočňujú opravy lietadiel z celého sveta.

MHD

  • V Trenčíne jazdia autobusové linky č. 1 až 28 a nočný spoj č. 50. Po masívnej obnove vozového parku v rokoch 2004- 2009 sú všetky autobusy v premávke nové. Výmenou prešli aj všetky označníky zastávok MHD a SAD a čiastočne aj prístrešky.
  • V minulosti sa uvažovalo aj o trolejbusovej doprave (známe sú plány prepojiť Trenčín s Dubnicou), táto myšlienka však neskôr upadla a naplno sa rozšírila len autobusová doprava.

Školstvo

Základné

  • Veľkomoravská ulica 12 (predtým 4.ZDŠ)
  • Dlhé Hony 1 (predtým 5.ZDŠ)
  • Petra Bezruča 66 (predtým 6.ZDŠ)
  • Hodžova 37 (predtým 7.ZDŠ)
  • L. Novomeského 10 (predtým 9.ZDŠ)
  • Východná 9
  • Na Dolinách 27 (Detské mestečko)
  • Kubranská cesta

Ostatné (dnes už zaniknuté) ZŠ:

  • 1.ZDŠ- sídlila v centre, v dnešnej budove Detského oddelenia Verejnej knižnice Michala Rešetku
  • 2.ZDŠ- sídlila na Sihoti, na Študentskej ulici. Zrušená pre nedostatok žiakov. Vychovávala futbalistov pre AS Trenčín. Túto úlohu v súčasnosti spĺňa ZŠ Na Dolinách 27. V budove 2. ZŠ dnes sídli Trenčianska univerzita A. Dubčeka.
  • 3.ZDŠ- sídlila v centre, na Ulici 1.mája, oproti Gymnáziu Ľudovíta Štúra. Dnes je v jej budove cirkevná ZŠ a Pedagogicko- sociálna akadémia
  • 8.ZDŠ- samostatná organizačná jednotka dnešnej ZŠ Laca Novomeského, s ktorou sa spojila a teda zanikla.

Stredné

  • Gymnázium Ľudovíta Štúra
  • Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého
  • Pedagogická a sociálna akadémia
  • Obchodná akadémia Dr. Milana Hodžu
  • Osemročné športové gymnázium
  • Stredná zdravotnícka škola
  • Stredná umelecká škola
  • Stredná priemyselná škola stavebná Emila Belluša Trenčín
  • Stredné odborné učilište odevné a textilné
  • Stredné odborné učilište stavebné
  • Stredné odborné učilište strojárske
  • Dopravná akadémia
  • Stredné odborné učilište letecko opravárenské
  • Združená stredná škola hotelových služieb a obchodu
  • Stredná odborná škola podnikania

Vysoké

Priemysel

Priemysel v meste je orientovaný najmä na strojnícku výrobu. Medzi veľké strojárske spoločnosti patria Letecké opravovne Trenčín, výrobca obrábacích strojov (bývalé vojenské opravovne AOZ - Armádne opravárenské závody) a KONŠTRUKTA - pôvodne vývojový závod Plzenskej zbrojovky dnes s civilnou výrobou pre gumárenský priemysel.

Významné osobnosti

Rodáci

Pôsobiaci v meste

Galéria

  • Trenčiansky hrad
    Trenčiansky hrad
  • Synagóga
    Synagóga
  • Hotel Tatra
    Hotel Tatra
  • Víťazný nápis cisára Marca Aurélia
    Víťazný nápis cisára Marca Aurélia
  • Centrum mesta z hradu
    Centrum mesta z hradu
  • Dom armády
    Dom armády
  • Farské schody
    Farské schody
  • Reliéf Jána Jiskru z rokov 1915-1916
    Reliéf Jána Jiskru z rokov 1915-1916
  • Kostol sv. Františka Xaverského
    Kostol sv. Františka Xaverského
  • Morový stĺp
    Morový stĺp
  • Evanjelický kostol
    Evanjelický kostol
  • Sídlisko Juh
    Sídlisko Juh

Súvisiace odkazy

Referencie

  1. ↑ LIPTÁK, Ľ. 1993. Dejiny Trenčína v rokoch 1849 - 1918. In:ŠIŠMIŠ, M. Trenčín, vlastivedná monografia 1, vyd. Bratislava: Alfa, 1993 ISBN 80-05-01114-8, s. 129-191
  2. ↑ http://www.artattack.sk
  3. ↑ Sloboda, M., Vrzgulová, M., 2005. Trenčín - obrazkový sprievodca. MS Agency, Bratislava, 52 s.
  4. ↑ www.trencin.sk - symboly mesta
  5. ↑ Retrospektivní lexokon obcí ČSSR 1850 - 1970, Statistický lexikon obcí ČSSR 1982, vyd. Federální statistický úřad. Praha 1984. Krajský štatistický úrad v Trenčíne (cenzus 1991, 2001)

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trenčín

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trenčín&oldid=3354406“