Tretia púnska vojna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Tretia púnska vojna bol vojnový konflikt medzi Kartágom a Starovekým Rímom trvajúci od roku 149 pred Kr. do 146 pred Kr.. Bola to tretia z troch vojen medzi dvoma mocnosťami o nadvládu nad Stredozemným morom. Vojna skončila víťazstvom Ríma. Tretia púnska vojna bola likvidačnou vojnou. Rimania čakali len na vhodný okamih, aby definitívne zničili svojho najväčšieho súpera v západnom Stredomorí.

Situácia v Kartágu[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek ťažkým likvidačným mierovým podmienkam sa Kartágo snažilo obnoviť svoje hospodárstvo. Na území, ktoré zostalo pod kontrolou Kartága, sa rozvíjala poľnohospodárska výroba. Pracovné postupy, používané na veľkostatkoch, sa stali neskôr inšpiráciou aj pre rímskych veľkostatkárov. Kartaginskí remeselníci vyrábali ešte stále dostatok výrobkov, ktoré ponúkali na trhoch v Afrike i mimo nej. Obchodníci naďalej zabezpečovali obchod s drahými kovmi (zlato, striebro), luxusnými surovinami (slonovina) a ďalšími výrobkami. Mnohí Rimania navštívili v prvej polovici 2. stor. pred Kr. Kartágo a boli prekvapení jeho ekonomickou prosperitou.

Popredný rímsky politik Marcus Porcius Cato tiež navštívil Kartágo a do Ríma priviezol košík čerstvých fíg na dôkaz toho, že Kartágo prosperuje a stále je nebezpečným súperom Ríma.

Kartágo treba zničiť[upraviť | upraviť zdroj]

Práve Marcus Porcius Cato bol jedným z najúhlavnejších nepriateľov Kartága a všade presadzoval myšlienku, že toto mesto treba zničiť. Na všetkých zasadnutiach senátu, na ktorých sa zúčastnil, vystúpil s vetou „Ceterum censeo, Cartaginem delendam esse!“ (A napokon, myslím si, že Kartágo treba zničiť!). Vyjadroval tak názor skupiny rímskych politikov, ktorí sa definitívne chceli zbaviť obchodného súpera v západnom Stredomorí.

Prepuknutie bojov[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčší problém, ktorý muselo riešiť Kartágo, predstavoval numidský kráľ Masinissa. Bol si vedomý ochrany Ríma a skutočnosti, že Kartágo bez súhlasu Ríma nesmie viesť žiadnu vojnu, preto neustále útočil na kartaginské územie a postupne zaberal pohraničné oblasti pod svoju vládu. V roku 150 pred Kr. Kartaginci predsa len porušili mierové podmienky a zaútočili proti Masinissovi. To okamžite využili Rimania a vyhlásili Kartágu vojnu. Rímske vojsko sa vylodilo v Afrike a Kartágo bolo odrezané od okolitého sveta. Jediná spojnica mu zostávala po mori, ale jeho loďstvo nebolo schopné odolávať útoku rímskych lodí. Predstavitelia Kartága si uvedomili, že ich mesto sa nedokáže dlho brániť Rímu a preto veľmi rýchlo požiadali o mier. Na znak dobrej vôle boli ochotní odovzdať všetky zbrane.

Pád Kartága[upraviť | upraviť zdroj]

Rímsky veliteľ Scipio mladší (adoptívny vnuk P. Cornelia Scipiona Afrického Staršieho) však žiadal, aby jednou z podmienok prímeria bolo aj to, že všetko obyvateľstvo sa vysťahuje z Kartága niekoľko kilometrov do vnútrozemia. Obyvatelia Kartága túto požiadavku odmietli a pripravili sa na rozhodujúci boj. Rimania museli obliehať dobre chránené mesto s mohutnými hradbami. V záverečných mesiacoch vojny sa bojovalo o každú štvrť, o každú ulicu, o každý dom. Napokon bola dobytá aj kartaginská akropola a mesto bolo úplne zničené. Zo 700 000 obyvateľov údajne zostalo nažive len asi 50 000, ktorých predali do otroctva. Všetci ostatní obyvatelia zahynuli pri obrane rodného mesta. To bolo úplne zničené (hoci napr. veliteľ Scipio nesúhlasil s touto požiadavkou zo strany Ríma) a napokon ho Rimania rituálne prekliali, aby tam už nikdy nevzniklo žiadne osídlenie.

Rím definitívne zničil svojho súpera v západnom Stredomorí.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]