Tribútny snem

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Tribútny snem patril k významným politickým inštitúciám starovekého Ríma. Občania sa na ňom schádzali podľa územnej príslušnosti. Snem vznikol v kráľovskej dobe a pretrval až do cisárskeho obdobia.

Vytvorenie tribútneho snemu sa pripisuje šiestemu rímskemu kráľovi Serviovi Tulliovi. Mesto Rím rozdelil na štyri územné časti – štvrte (tribus) a občania sa schádzali na tomto sneme podľa toho, v ktorej štvrti bývali. V období rímskej republiky sa začal počet územných častí zvyšovať tak, ako sa rozširovalo územie Rímskej ríše. Popri pôvodných štyroch mestských štvrtiach vzniklo postupne až 35 vidieckych územných častí, čo umožnilo zaradiť do politického systému aj nové podmanené obyvateľstvo, ktorému boli udelené obmedzené občianske práva, alebo sa na politickom živote mohli zúčastňovať rímski občania, ktorí si plnili vojenské povinnosti v kolóniách (colonia). Rímska ríša bola podľa tribuí (tributim) rozdelená aj v císárskom období.

Tribútne snemy rozhodovali o regionálnych záležitostiach, mali veľký význam pri spravovaní rímskych miest na území ríše (kolónie alebo municípiá).