Tribeč

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Tribeč
pohorie
geomorfologický celok
Velky Tribec 001.jpg
Veľký Tribeč, najvyšší vrch pohoria.
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Trenčiansky, Nitriansky
Okresy Nitra, Topoľčany, Partizánske, Zlaté Moravce
Nadradená
jednotka
Fatransko-tatranská oblasť
Susedné
jednotky
Podunajská pahorkatina
Pohronský Inovec
Vtáčnik
Hornonitrianska kotlina
Podradené
jednotky
Jelenec
Rázdiel
Veľký Tribeč
Zobor
Najvyšší bod Veľký Tribeč
 - výška 829,6 m n. m.
Najnižší bod Nitra
 - výška 142 m n. m.
Dĺžka 50 km, SV-JZ
Šírka 1 - 20 km, SZ-JV
Rozloha 550 km² (55 000 ha)
Geologické zloženie tatrikum, veporikum, fatrikum, hronikum
Poloha Tribeča na Slovensku
Poloha Tribeča na Slovensku
Wikimedia Commons: Category:Tribeč

Tribeč[1] je krajinský celok vo Fatransko-tatranskej oblasti, jadrové pohorie v oblúku Vnútorných Západných Karpát. Obklopujú ho Podunajská pahorkatina, Pohronský Inovec, Vtáčnik a Hornonitrianska kotlina. Nachádza sa v okresoch Nitra, Zlaté Moravce, Topoľčany, Partizánske na západnom Slovensku.

Geomorfológia[upraviť | upraviť zdroj]

Má podobu trojuholníkového výbežku do Podunajskej nížiny. Z geomorfologického hľadiska sa člení na podcelky[2]:

Má dĺžku 50 km a maximálnu šírku 18 km. Najvyšší vrch je Veľký Tribeč (829 m n. m.). Prevažujú listnaté bukové lesy. Patrí pod CHKO Ponitrie.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Patrí medzi jadrové pohoria. Tvorí antiklinálny hrast vkliňujúci sa medzi výbežky Dunajskej panvy. Severozápadne od neho leží Rišňovská depresia, oddelená veľkozálužským zlomom a juhovýchodne od pohoria sa nachádza Komjatická depresia, oddelená mojmírovskými zlomami. Geologicky možno pohorie rozdeliť na dve časti, ktoré rozdeľuje priečny skýcovský zlom[3]. Juhozápadná časť pohoria sa označuje ako zoborsko-tribečská. Severovýchodná ako rázdielska časť. Triebečsko-zoborská časť je budovaná hlavne prvohornými granodioritmi a po okrajoch pohoria aj druhohornými usadenými horninami tribečskej obalovej jednotky tatrika. V rázdielskej časti prevládajú premenené horniny (fylity, svory, amfibolity), ktoré sú prekryté usadenými horninami staroprvohorného a druhohorného veku. Nad nimi ležia zvyšky príkrovov hronika. Podľa niektorých úvah je rázdielska časť čelnou zónou veporika.

Zoznam najvyšších vrcholov[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vrcholov v Tribeči
# Vrchol Výška (m) Súradnice Prístup
1. Veľký Tribeč 830 48°28′10″S 18°14′23″V / 48,46944°S 18,23972°V / 48.46944; 18.23972 červená turistická značka modrá turistická značka
2. Sokolec 799 48°31′16″S 18°32′40″V / 48,52111°S 18,54444°V / 48.52111; 18.54444 neznačený
3. Malý Tribeč 769 48°28′30″S 18°15′2″V / 48,47500°S 18,25056°V / 48.47500; 18.25056 modrá turistická značka
4. Veľká Ostrá 745 48°32′39″S 18°29′20″V / 48,54417°S 18,48889°V / 48.54417; 18.48889 neznačený
5. Hrubý vrch 735 48°33′07″S 18°28′52″V / 48,55194°S 18,48111°V / 48.55194; 18.48111 neznačený
6. Javorový vrch 731 48°29′45″S 18°18′34″V / 48,49583°S 18,30944°V / 48.49583; 18.30944 zelená turistická značka žltá turistická značka
7. Lámaniny 730 48°30′33″S 18°31′14″V / 48,50917°S 18,52056°V / 48.50917; 18.52056 neznačený
8. Brezov vrch 722 48°29′49″S 18°31′05″V / 48,49694°S 18,51806°V / 48.49694; 18.51806 neznačený
9. Medvedí vrch 719 48°29′11″S 18°15′42″V / 48,48639°S 18,26167°V / 48.48639; 18.26167 modrá turistická značka zelená turistická značka
10. Rázdiel 687 48°31′42″S 18°27′00″V / 48,52833°S 18,45000°V / 48.52833; 18.45000 neznačený
11. Koreňová 639 48°29′23″S 18°20′14″V / 48,48972°S 18,33722°V / 48.48972; 18.33722 modrá turistická značka
12. Kamenné vráta 618 48°28′45″S 18°17′12″V / 48,47917°S 18,28667°V / 48.47917; 18.28667 neznačený
13. Žibrica 617 48°22′03″S 18°09′06″V / 48,36750°S 18,15167°V / 48.36750; 18.15167 červená turistická značka
14. Papaj vrch 616 48°31′13″S 18°28′00″V / 48,52028°S 18,46667°V / 48.52028; 18.46667 neznačený
15. Veľký Vracov 609 48°33′32″S 18°26′08″V / 48,55889°S 18,43556°V / 48.55889; 18.43556 neznačený
16. Zobor 587 48°20′47.02″S 18°6′31.12″V / 48,3463944°S 18,1086444°V / 48.3463944; 18.1086444 červená turistická značka zelená turistická značka
17. Osečný vrch 551 48°35′46.17″S 18°23′18.41″V / 48,5961583°S 18,3884472°V / 48.5961583; 18.3884472 neznačený

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MAJTÁN, Milan. Kultúra slova 1994, číslo 6; Tribeč, nie Tríbeč [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, Jazykový odbor Matice slovenskej a Ústredná jazyková rada, 1994, [cit. 2011-11-10]. Dostupné online.
  2. Mazúr, E., Lukniš, M. 1986, Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
  3. Vass, D., (Editor), 1988, Vysvetlivky k mape regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 65 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]