Trident (raketa)

Trident je z ponorky odpaľovaná balistická raketa (SLBM), nesúca jadrové hlavice. Navrhla ju americká spoločnosť Lockheed Martin Space Systems. Existuje v dvoch variantoch - UGM-96 Trident I a UGM-133 Trident II. Rakety Trident sú súčasťou výzbroje štrnástich aktívnych amerických atómových raketových ponoriek triedy Ohio a štyroch britských ponoriek triedy Vanguard.

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Štart rakety prebieha vždy z ponorených ponoriek. Pred štartom je trubica s raketou zaplavená vodou, malá výbušnina na dne trubice potom spôsobí vyparenie vody a prudký nárast tlaku. Tlakový ráz je dostatočný na vystrelenie rakety z trubice takou rýchlosťou, aby zotrvačné sily dokázali vyniesť raketu celým objemom nad hladinu. Inerciálne senzory zaznamenajú klesajúce zrýchlenie po vynorení rakety a naštartujú prvý raketový stupeň. Samotné telo rakety je natlakované dusíkom, aby sa počas prvej fázy štartu zabránilo prieniku vody, ktorá by mohla raketu poškodiť alebo narušiť jej vyváženie.

Trident má tri raketové stupne na tuhé palivo. Dolet je ešte zvýšený použitím teleskopického aerodynamického hrotu, ktorý je vysunutý počas prvej urýchľovacej fázy. Počas práce tretieho raketového stupňa, približne dve minúty po štarte, už Trident dosahuje rýchlosť 6000 m/s.

Trident pre korekcie dráhy používa inerciálny navádzací systém, doplnený optickou kontrolou hviezdneho poľa v orbitálnej časti dráhy. Niektoré testovacie varianty obsahovali aj GPS, nepočíta sa však s tým, že by GPS zostal v skutočnej jadrovej vojne funkčný.

Po dokončení posledných korekcií dráhy sú uvoľnené nezávislé návratové moduly s hlavicami a tiež klamné ciele. Konkrétne podrobnosti tejto fázy sú utajené. Každý návratový modul je potom schopný v okruhu dosahu zasiahnuť nezávislý cieľ. Moduly, ktoré vstupujú do atmosféry s rýchlosťou niekoľkonásobkom rýchlosti zvuku, za sebou zanechávajú dobre viditeľné stopy dráhy, niekedy označované ako prsty Boha.