Tridsaťročná vojna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Stav protestantizmu (reformácie) v Európe od svojho vzniku po začiatok vojny (1545–1620)

Tridsaťročná vojna bol náboženský a mocenský konflikt v Európe v rokoch 1618 – 1648. Začal sa ako rozpor medzi katolíckym a protestantským táborom v Európe.

Bojujúce strany[upraviť | upraviť kód]

Reformácia, ako snaha reformovať katolícku cirkev narazila na protireformáciu a rekatolizáciu, ktorú viedol Rím (Rímskokatolícka cirkev) a zastrešovali mocensky aj politicky Habsburgovci. V konečnom dôsledku v jednotlivých vojnách bojovali proti sebe:

Česko[upraviť | upraviť kód]

Česko bolo stredobodom konfliktu (Česká vojna alebo české stavovské povstanie a tzv. druhá pražská defenestrácia predstavovali začiatok konfliktu, počas ktorého Prahu v roku 1632 obsadila švédska a saská armáda). V krajinách Českej koruny došlo počas vojny a bezprostredne po nej k "dobe temna" v dôsledku toho, že v tomto regióne bolo zabitých veľa ľudí a mnoho ich muselo odísť kvôli náboženskému presvedčeniu. Po roku 1620 odišlo do exilu (exulanti) až 500 tisíc českých evanjelikov (tj. 20-25% obyvateľov krajiny) Jedným z najvýznamnejších Čechov, ktorí odišli, bol Ján Amos Komenský (biskup Jednoty bratskej). Od roku 1642 žil vo Švédsku, kde písal listy, v ktorých žiadal Švédsku vládu (kancelára Axela Oxenstjerna) aby sa "väčšmi angažovalo pri riešení tzv. českej otázky", a znovu zaútočili proti Habsbugovcom.[1] Švédi sa dostali do Prahy 15. decembra 1631 ale namiesto toho aby vojensky podporili protestantov a umožnili návrat exulantov len Prahu vyplienili. Po návrate zo Švédska do poľského Leszna sa oženil tretíkrát, tentoraz s o viac ako tridsať rokov mladšou Janou Gajusovou pochádzajúcou z Týna nad Vltavou. Keď bol v roku 1648 uzavretý Vestfálsky mier a tým skončila tridsaťročná vojna, skončili tým nádeje českých exulantov na návrat do vlasti. Komenský sa lúčil s vlasťou a cirkvou spisom Kšaft umírající matky jednoty bratrské.

Slovensko[upraviť | upraviť kód]

Slovenska (ako vtedajšej súčasti Uhorska väčšinou okupovaného Osmanskou ríšou alebo priamo spadajúceho pod vládu Habsburgovcov) sa Tridsaťročná vojna týkala na rozdiel od Česka len sprostredkovane. V bitke na Bielej hore, v ktorej boli české stavy porazené, sa na ich strane zúčastnili aj uhorskí žoldnieri (najmä jazda) ale nevyznamenali sa a 3 000 vojakov vyslaných Gabrielom Betlénom sa boja ani nezúčastnilo.

Vojny[upraviť | upraviť kód]

Prebiehala v podobe nasledujúcich konfliktov:

Z vojenského hľadiska došlo k rozkvetu žoldnierstva a vojna dala aj základ na vytvorenie stálych (pravidelných) armád.

Skončila sa roku 1648 vestfálskym mierom (kompromisom).

Stav protestantizmu (reformácie) v Európe po vojne (1648)

Dôsledky[upraviť | upraviť kód]

Hlavné výsledky boli:

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vestfálsky mier

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • BALCÁREK, Pavel: Ve víru třicetileté války : Politikové, kondotiéři, rebelové a mučedníci v Zemích české koruny. České Budějovice : Veduta 2011. 510 s. ISBN 978-80-86829-61-6
  • ENGLUND, Peter: Nepokojná léta : Historie třicetileté války. Praha : Nakladatelství Lidové noviny 2001, 680 s. ISBN 80-7106-355-X
  • FUKALA, Radek: Sen o odplatě. Dramata třicetileté války. [edícia : Polozapomenuté války; zv. 5] Praha : Epocha, 2005. 389 s. ISBN 80-86328-84-8
  • FUKALA, Radek: Třicetiletá válka, nebo všeobecný evropský konflikt 17. století? : Otázky, úvahy a problémy. České Budějovice : Veduta, 2013. 193 s. ISBN 978-80-86829-81-4
  • KLUČINA, Petr: Třicetiletá válka : Obraz doby, 1618 - 1648. Praha : Paseka 2004. ISBN 80-7185-311-9
  • MATOUŠEK, Václav: Třebel : Obraz krajiny s bitvou. Praha : Academia, 2006. 368 s. ISBN 80-200-1466-7
  • UHLÍŘ, Dušan: Drama Bílé hory : Česká válka, 1618 - 1620. Brno : CPress 2015. 164 s. ISBN 978-80-264-0151-3

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  1. ŽIVOT JANA AMOSA KOMENSKÉHO [online]. [Cit. 2020-10-11]. Dostupné online.