Tridsaťročná vojna
| Tridsaťročná vojna | |||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť európskych náboženských vojen | |||||||||
 Obraz Les Grandes Misères de la guerre (Veľké utrpenie vojny) od Jacquesa Callota, 1632 | |||||||||
| |||||||||
| Protivníci | |||||||||
| Protiríšska aliancia: pred rokom 1635  České kráľovstvo Švédske impérium Falcko Savojský štát Sedmohradsko Holandská republika Dánsko–Nórsko Heilbronnská liga Hesensko-Kasselsko.svg){kind=small} Brandenbursko-Prusko Sasko
|
Ríšska aliancia: pred rokom 1635 .svg){kind=small} Habsburská monarchia Španielske impérium Bavorsko.svg){kind=small} Katolícka liga
| ||||||||
Tridsaťročná vojna bol náboženský a mocenský konflikt v Európe v rokoch 1618 – 1648. Boje sa odohrávali primárne v strednej Európe. Odhaduje sa, že vojna si vyžiadala od 4,5 do 8 miliónov životov, či už vojakov alebo civilistov, a predpokladá sa, že v niektorých oblastiach Nemecka zomrelo až 60% obyvateľstva. Je považovaná za jeden z najničivejších konfliktov v európskych dejinách. Medzi súvisiace konflikty patrí osemdesiatročná vojna, vojna o mantuanské dedičstvo, francúzsko-španielska vojna a portugalská obnovená vojna.
Do 20. storočia sa na vojnu hľadelo ako na pokračovanie nemeckého náboženského konfliktu vyvolaného reformáciou. V roku 1938 historička C. V. Wedgwoodová tvrdila, že hlavnou hnacou silou vojny bola dlhotrvajúca súťaž o európsku dominanciu medzi Habsburgovcami v Rakúsku a Španielsku a francúzskou dynastiou Bourbonovcov. Jej názor je dnes s určitými výhradami všeobecne prijímaný.[1]
Boje možno rozdeliť na dve hlavné časti. Prvá fáza v rokoch 1618 – 1635 bola predovšetkým bojom medzi Ferdinandom II. a jeho nemeckými protivníkmi, pričom vonkajšie sily zohrávali podpornú úlohu. Po roku 1635 sa boje v Nemecku stali súčasťou širšieho európskeho boja, na jednej strane bolo Švédsko a Francúzsko, na druhej cisár a jeho spojenci. Konflikt sa skončil Vestfálskym mierom v roku 1648.
Semená konfliktu spočívali v augsburskom mieri z roku 1555, ktorý rozdelil Svätú rímsku ríšu na luteránske a katolícke štáty. Toto osídlenie bolo postupne podkopávané expanziou protestantizmu za tieto dohodnuté hranice a nástupom kalvinizmu, protestantskej doktríny, ktorú Augsburg neuznával. Výsledkom bola séria sporov o politickú a ekonomickú kontrolu, ktorá vyvrcholila rokom 1618, keď prevažne protestantská česká šľachta zosadila z funkcie českého kráľa katolíka Ferdinanda II. Korunu ponúkli protestantovi z Falcka Fridrichovi V. a jeho nástup na trón viedlo k českej revolte v roku 1618.
V roku 1620 Ferdinand získal späť Čechy, ale keď sa Fridrich odmietol vzdať koruny, boje sa rozšírili na jeho dedičné územie Falcka, ktorého strategický význam pre osemdesiatročnú vojnu sa prejavil v Holandskej republike a Španielsku. Do roku 1623 španielsko-cisárske vojská Fridricha porazili, po čom bol zbavený majetku a vyhostený do exilu. V roku 1625 intervenoval v severnom Nemecku dánsky kráľ Kristián IV., až kým nebol nútený v roku 1629 ustúpiť.
Ferdinand teraz prijal reštitučný edikt, ktorý vyžadoval vrátenie všetkého majetku odobratého katolíckej cirkvi od roku 1555. Táto implementácia by podkopala protestantských vládcov v severnom a strednom Nemecku vrátane švédskeho kráľa Gustáva Adolfa, ktorý v roku 1630 napadol ríšu podporený francúzskymi dotáciami. V priebehu nasledujúcich štyroch rokov Švédi a ich nemeckí spojenci dosiahli sériu víťazstiev nad ríšskymi vojskami, a to aj napriek Gustávovej smrti pri Lützene v roku 1632. Po porážke pri Nördlingene v roku 1634 však švédski nemeckí spojenci podpísali s Ferdinandom v roku 1635 pražský mier. Stiahol edikt a zaručil nemeckým vládcom politickú a náboženskú autonómiu; na oplátku sa vzdali spojenectva s vonkajšími mocnosťami, ako je Švédsko, a dohodli sa, že spoja svoje jednotky do jednej ríšskej armády.
Keď bolo Švédsko izolované, začali mierové rozhovory s cisárom, až kým strach z následného zvýšenia habsburskej moci neviedol Francúzsko k priamemu zásahu do konfliktu. V apríli 1635 sa dohodli na obrannom spojenectve so Švédskom proti Ferdinandovi, potom v máji vyhlásili Španielsku vojnu. Hoci francúzsko-španielska vojna pokračovala až do roku 1659, boje v Nemecku sa skončili mierom z roku 1648, ktorého hlavné ustanovenia zahŕňali ratifikáciu pražských podmienok Ferdinandom a prijatie holandskej nezávislosti Španielskom. Oslabením Habsburgovcov vo vzťahu k Francúzsku a jeho spojencom konflikt zmenil európsku mocenskú rovnováhu a pripravil pôdu pre vojny Ľudovíta XIV.
Bojujúce strany[upraviť | upraviť zdroj]
Reformácia, ako snaha reformovať katolícku cirkev narazila na protireformáciu a rekatolizáciu, ktorú viedol Rím (Rímskokatolícka cirkev) a zastrešovali mocensky aj politicky Habsburgovci. V konečnom dôsledku v jednotlivých vojnách bojovali proti sebe:
- Habsburgovská strana (rakúski a španielski Habsburgovci [v Rakúsku vtedy vládli Matej II., potom Ferdinand II. (1619 – 1637), potom Ferdinand III. (1637 – 1657)], poľskí králi, pápež, niektoré nemecké kniežatá v katolíckej lige), ktorej cieľom bola hegemónia v Európe a víťazstvo protireformácie
- Protihabsburská opozícia (nekatolícke štáty Holandsko, Dánsko, Nórsko, Anglicko, Švédsko, nemecké kniežatá v Protestantskej únii a nekatolícke uhorské a české stavy, ako aj katolícke Francúzsko), ktorej cieľom bolo zamedziť nadvláde Habsburgovcov a oslabiť ich moc a zabezpečiť náboženskú slobodu v Európe, ako aj získať územia (napr. Švédsko).
Česko[upraviť | upraviť zdroj]
Česko bolo stredobodom konfliktu (Česká vojna alebo české stavovské povstanie a tzv. druhá pražská defenestrácia predstavovali začiatok konfliktu, počas ktorého Prahu v roku 1632 obsadila švédska a saská armáda). V krajinách Českej koruny došlo počas vojny a bezprostredne po nej k "dobe temna" v dôsledku toho, že v tomto regióne bolo zabitých veľa ľudí a mnoho ich muselo odísť kvôli náboženskému presvedčeniu. Po roku 1620 odišlo do exilu (exulanti) až 500 tisíc českých evanjelikov (tj. 20-25% obyvateľov krajiny) Jedným z najvýznamnejších Čechov, ktorí odišli, bol Ján Amos Komenský (biskup Jednoty bratskej). Od roku 1642 žil vo Švédsku, kde písal listy, v ktorých žiadal Švédsku vládu (kancelára Axela Oxenstjerna) aby sa "väčšmi angažovalo pri riešení tzv. českej otázky", a znovu zaútočili proti Habsbugovcom.[2] Švédi sa dostali do Prahy 15. decembra 1631 ale namiesto toho aby vojensky podporili protestantov a umožnili návrat exulantov len Prahu vyplienili. Po návrate zo Švédska do poľského Leszna sa oženil tretíkrát, tentoraz s o viac ako tridsať rokov mladšou Janou Gajusovou pochádzajúcou z Týna nad Vltavou. Keď bol v roku 1648 uzavretý Vestfálsky mier a tým skončila tridsaťročná vojna, skončili tým nádeje českých exulantov na návrat do vlasti. Komenský sa lúčil s vlasťou a cirkvou spisom Kšaft umírající matky jednoty bratrské.
Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]
Slovenska (ako vtedajšej súčasti Uhorska väčšinou okupovaného Osmanskou ríšou alebo priamo spadajúceho pod vládu Habsburgovcov) sa Tridsaťročná vojna týkala na rozdiel od Česka len sprostredkovane. V bitke na Bielej hore, v ktorej boli české stavy porazené, sa na ich strane zúčastnili aj uhorskí žoldnieri (najmä jazda) ale nevyznamenali sa a 3 000 vojakov vyslaných Gabrielom Betlénom sa boja ani nezúčastnilo.
Vojny[upraviť | upraviť zdroj]
Prebiehala v podobe nasledujúcich konfliktov:
- česká vojna (české stavovské povstanie, 1618 – 1620), ukončenú bitkou na Bielej hore, v ktorej boli české stavy porazené.
- falcká vojna (1620 – 1624)
- dánska vojna (1625 – 1629)
- švédska vojna (1630 – 1635)
- švédsko-francúzska vojna (1635 – 1648)
Z vojenského hľadiska došlo k rozkvetu žoldnierstva a vojna dala aj základ na vytvorenie stálych (pravidelných) armád.
Skončila sa roku 1648 vestfálskym mierom (kompromisom).
Dôsledky[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavné výsledky boli:
- Protestantské vyznanie bolo fakticky zrovnoprávnené s katolíckym. Náboženské pomery boli vrátené do stavu spred roku 1624 v duchu zásad augsburského mieru - náboženská sloboda vo forme zásady cuius regio, eius religio (koho panstvo, toho náboženstvo). Kalvinizmus (druh protestantizmu) bol ustanovený ako samostatné, tretie náboženstvo.
- Faktickými víťazmi boli Francúzsko, Švédsko a Brandenbursko: Francúzsko získalo územie po Rýn, Švédsko pobrežie Baltského mora, Brandenbursko získalo Východné Pomoransko a iné územia.
- Spojené nizozemské provincie (na území dnešného Holandska) a Švajčiarsko prestali byť súčasťou Rímsko-nemeckej ríše.
- Cisárska moc v Rímsko-nemeckej ríši bola značne oslabená v prospech stavov (šľachticov). Stal sa z nej zväzok nezávislých štátov s formálnou hlavou štátu - cisárom, voleným len z rodu Habsburgovcov.
- Habsburgovci oslabení v Rímsko-nemeckej ríši, si ale podržali absolútnu moc vo svojich dedičných krajinách Rakúsko (habsburská monarchia) a Krajiny Koruny českej. Tu teda zvíťazila rekatolizácia a konfiškácie (pobielohorské konfiškácie majetku účastníkov českého stavovského povstania 1618 - 1620) zostali v platnosti.
- Habsburgovci sa udržali v Uhorsku, kde však museli tolerovať protestantskú aj kalvínsku vieru.
- Prehĺbili sa hospodárske rozdiely medzi západnou Európou a východnou Európou. Západná Európa začala poskytovať výrobky a rozvíjala sa trhová ekonomika, kým východná Európa začala poskytovať suroviny a odbytiská a zachoval sa stredoveký systém ekonomiky.
- Počas vojny nastúpil nový umelecký smer barok, ktoré vytlačilo renesanciu a stalo sa nástrojom protireformácie.
- Tridsaťročná vojna bola posledným veľkým náboženským konfliktom v Európe, od tejto doby už nikdy neprebehla v Európe takto komplexná vojna, ktorá by sa odvolávala na náboženstvo (pozri napr. Občianska vojna v Juhoslávii).
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Thirty Years' War na anglickej Wikipédii.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- BALCÁREK, Pavel: Ve víru třicetileté války : Politikové, kondotiéři, rebelové a mučedníci v Zemích české koruny. České Budějovice : Veduta 2011. 510 s. ISBN 978-80-86829-61-6
- ENGLUND, Peter: Nepokojná léta : Historie třicetileté války. Praha : Nakladatelství Lidové noviny 2001, 680 s. ISBN 80-7106-355-X
- FUKALA, Radek: Sen o odplatě. Dramata třicetileté války. [edícia : Polozapomenuté války; zv. 5] Praha : Epocha, 2005. 389 s. ISBN 80-86328-84-8
- FUKALA, Radek: Třicetiletá válka, nebo všeobecný evropský konflikt 17. století? : Otázky, úvahy a problémy. České Budějovice : Veduta, 2013. 193 s. ISBN 978-80-86829-81-4
- KLUČINA, Petr: Třicetiletá válka : Obraz doby, 1618 - 1648. Praha : Paseka 2004. ISBN 80-7185-311-9
- MATOUŠEK, Václav: Třebel : Obraz krajiny s bitvou. Praha : Academia, 2006. 368 s. ISBN 80-200-1466-7
- UHLÍŘ, Dušan: Drama Bílé hory : Česká válka, 1618 - 1620. Brno : CPress 2015. 164 s. ISBN 978-80-264-0151-3
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tridsaťročná vojna
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ SUTHERLAND, N. M.. The Origins of the Thirty Years War and the Structure of European Politics. The English Historical Review, 1992-07-01, roč. CVII, čís. CCCCXXIV, s. 587–625. Dostupné online [cit. 2021-06-11]. ISSN 0013-8266. DOI: 10.1093/ehr/CVII.CCCCXXIV.587.
- ↑ ŽIVOT JANA AMOSA KOMENSKÉHO [online]. [Cit. 2020-10-11]. Dostupné online.