Tridsaťročná vojna
Tridsaťročná vojna bol náboženský a mocenský konflikt v Európe v rokoch 1618 – 1648. Začal sa ako rozpor medzi katolíckym a protestantským táborom v Európe.
Bojujúce strany[upraviť | upraviť kód]
Reformácia, ako snaha reformovať katolícku cirkev narazila na protireformáciu a rekatolizáciu, ktorú viedol Rím (Rímskokatolícka cirkev) a zastrešovali mocensky aj politicky Habsburgovci. V konečnom dôsledku v jednotlivých vojnách bojovali proti sebe:
- Habsburgovská strana (rakúski a španielski Habsburgovci [v Rakúsku vtedy vládli Matej II., potom Ferdinand II. (1619 – 1637), potom Ferdinand III. (1637 – 1657)], poľskí králi, pápež, niektoré nemecké kniežatá v katolíckej lige), ktorej cieľom bola hegemónia v Európe a víťazstvo protireformácie
- Protihabsburská opozícia (nekatolícke štáty Holandsko, Dánsko, Nórsko, Anglicko, Švédsko, nemecké kniežatá v Protestantskej únii a nekatolícke uhorské a české stavy, ako aj katolícke Francúzsko), ktorej cieľom bolo zamedziť nadvláde Habsburgovcov a oslabiť ich moc a zabezpečiť náboženskú slobodu v Európe, ako aj získať územia (napr. Švédsko).
Česko[upraviť | upraviť kód]
Česko bolo stredobodom konfliktu (Česká vojna alebo české stavovské povstanie a tzv. druhá pražská defenestrácia predstavovali začiatok konfliktu, počas ktorého Prahu v roku 1632 obsadila švédska a saská armáda). V krajinách Českej koruny došlo počas vojny a bezprostredne po nej k "dobe temna" v dôsledku toho, že v tomto regióne bolo zabitých veľa ľudí a mnoho ich muselo odísť kvôli náboženskému presvedčeniu. Po roku 1620 odišlo do exilu (exulanti) až 500 tisíc českých evanjelikov (tj. 20-25% obyvateľov krajiny) Jedným z najvýznamnejších Čechov, ktorí odišli, bol Ján Amos Komenský (biskup Jednoty bratskej). Od roku 1642 žil vo Švédsku, kde písal listy, v ktorých žiadal Švédsku vládu (kancelára Axela Oxenstjerna) aby sa "väčšmi angažovalo pri riešení tzv. českej otázky", a znovu zaútočili proti Habsbugovcom.[1] Švédi sa dostali do Prahy 15. decembra 1631 ale namiesto toho aby vojensky podporili protestantov a umožnili návrat exulantov len Prahu vyplienili. Po návrate zo Švédska do poľského Leszna sa oženil tretíkrát, tentoraz s o viac ako tridsať rokov mladšou Janou Gajusovou pochádzajúcou z Týna nad Vltavou. Keď bol v roku 1648 uzavretý Vestfálsky mier a tým skončila tridsaťročná vojna, skončili tým nádeje českých exulantov na návrat do vlasti. Komenský sa lúčil s vlasťou a cirkvou spisom Kšaft umírající matky jednoty bratrské.
Slovensko[upraviť | upraviť kód]
Slovenska (ako vtedajšej súčasti Uhorska väčšinou okupovaného Osmanskou ríšou alebo priamo spadajúceho pod vládu Habsburgovcov) sa Tridsaťročná vojna týkala na rozdiel od Česka len sprostredkovane. V bitke na Bielej hore, v ktorej boli české stavy porazené, sa na ich strane zúčastnili aj uhorskí žoldnieri (najmä jazda) ale nevyznamenali sa a 3 000 vojakov vyslaných Gabrielom Betlénom sa boja ani nezúčastnilo.
Vojny[upraviť | upraviť kód]
Prebiehala v podobe nasledujúcich konfliktov:
- česká vojna (české stavovské povstanie, 1618 – 1620), ukončenú bitkou na Bielej hore, v ktorej boli české stavy porazené.
- falcká vojna (1620 – 1624)
- dánska vojna (1625 – 1629)
- švédska vojna (1630 – 1635)
- švédsko-francúzska vojna (1635 – 1648)
Z vojenského hľadiska došlo k rozkvetu žoldnierstva a vojna dala aj základ na vytvorenie stálych (pravidelných) armád.
Skončila sa roku 1648 vestfálskym mierom (kompromisom).
Dôsledky[upraviť | upraviť kód]
Hlavné výsledky boli:
- Protestantské vyznanie bolo fakticky zrovnoprávnené s katolíckym. Náboženské pomery boli vrátené do stavu spred roku 1624 v duchu zásad augsburského mieru - náboženská sloboda vo forme zásady cuius regio, eius religio (koho panstvo, toho náboženstvo). Kalvinizmus (druh protestantizmu) bol ustanovený ako samostatné, tretie náboženstvo.
- Faktickými víťazmi boli Francúzsko, Švédsko a Brandenbursko: Francúzsko získalo územie po Rýn, Švédsko pobrežie Baltského mora, Brandenbursko získalo Východné Pomoransko a iné územia.
- Spojené nizozemské provincie (na území dnešného Holandska) a Švajčiarsko prestali byť súčasťou Rímsko-nemeckej ríše.
- Cisárska moc v Rímsko-nemeckej ríši bola značne oslabená v prospech stavov (šľachticov). Stal sa z nej zväzok nezávislých štátov s formálnou hlavou štátu - cisárom, voleným len z rodu Habsburgovcov.
- Habsburgovci oslabení v Rímsko-nemeckej ríši, si ale podržali absolútnu moc vo svojich dedičných krajinách Rakúsko (habsburská monarchia) a Krajiny Koruny českej. Tu teda zvíťazila rekatolizácia a konfiškácie (pobielohorské konfiškácie majetku účastníkov českého stavovského povstania 1618 - 1620) zostali v platnosti.
- Habsburgovci sa udržali v Uhorsku, kde však museli tolerovať protestantskú aj kalvínsku vieru.
- Prehĺbili sa hospodárske rozdiely medzi západnou Európou a východnou Európou. Západná Európa začala poskytovať výrobky a rozvíjala sa trhová ekonomika, kým východná Európa začala poskytovať suroviny a odbytiská a zachoval sa stredoveký systém ekonomiky.
- Počas vojny nastúpil nový umelecký smer barok, ktoré vytlačilo renesanciu a stalo sa nástrojom protireformácie.
- Tridsaťročná vojna bola posledným veľkým náboženským konfliktom v Európe, od tejto doby už nikdy neprebehla v Európe takto komplexná vojna, ktorá by sa odvolávala na náboženstvo (pozri napr. Občianska vojna v Juhoslávii).
Literatúra[upraviť | upraviť kód]
- BALCÁREK, Pavel: Ve víru třicetileté války : Politikové, kondotiéři, rebelové a mučedníci v Zemích české koruny. České Budějovice : Veduta 2011. 510 s. ISBN 978-80-86829-61-6
- ENGLUND, Peter: Nepokojná léta : Historie třicetileté války. Praha : Nakladatelství Lidové noviny 2001, 680 s. ISBN 80-7106-355-X
- FUKALA, Radek: Sen o odplatě. Dramata třicetileté války. [edícia : Polozapomenuté války; zv. 5] Praha : Epocha, 2005. 389 s. ISBN 80-86328-84-8
- FUKALA, Radek: Třicetiletá válka, nebo všeobecný evropský konflikt 17. století? : Otázky, úvahy a problémy. České Budějovice : Veduta, 2013. 193 s. ISBN 978-80-86829-81-4
- KLUČINA, Petr: Třicetiletá válka : Obraz doby, 1618 - 1648. Praha : Paseka 2004. ISBN 80-7185-311-9
- MATOUŠEK, Václav: Třebel : Obraz krajiny s bitvou. Praha : Academia, 2006. 368 s. ISBN 80-200-1466-7
- UHLÍŘ, Dušan: Drama Bílé hory : Česká válka, 1618 - 1620. Brno : CPress 2015. 164 s. ISBN 978-80-264-0151-3
Pozri aj[upraviť | upraviť kód]
Iné projekty[upraviť | upraviť kód]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tridsaťročná vojna
- ↑ ŽIVOT JANA AMOSA KOMENSKÉHO [online]. [Cit. 2020-10-11]. Dostupné online.