Tridsaťročná vojna

Tridsaťročná vojna bol náboženský a mocenský konflikt v Európe v rokoch 1617 – 1648.

Začal sa ako rozpor medzi katolíckym a protestantským táborom v Európe, v konečnom dôsledku bojovali proti sebe:

Habsburgovská strana (rakúski a španielski Habsburgovci [v Rakúsku vtedy vládli Matej, potom Ferdinand II., potom Ferdinand III.], poľskí králi, pápež, niektoré nemecké kniežatá v katolíckej lige), ktorej cieľom bola hegemónia v Európe a víťazstvo protireformácie
Protihabsburská opozícia (nekatolícke štáty Holandsko, Dánsko, Nórsko, Anglicko, Švédsko, nemecké kniežatá v Protestantskej únii a nekatolícke uhorské a české stavy, ako aj katolícke Francúzsko), ktorej cieľom bolo zamedziť nadvláde Habsburgovcov a oslabiť ich moc a zabezpečiť náboženskú slobodu v Európe, ako aj získať územia (napr. Švédsko)

Prebiehala v podobe nasledujúcich konfliktov:

česká vojna (české stavovské povstanie, 1617 – 1620)
falcká vojna (1620 – 1624)
dánska vojna (1625 – 1629)
švédska vojna (1630 – 1635)
švédsko-francúzska vojna (1635 – 1648)

Z vojenského hľadiska došlo k rozkvetu žoldnierstva a vojna dala aj základ na vytvorenie stálych (pravidelných) armád.

Skončila sa roku 1648 vestfálskym mierom (kompromisom).

Hlavné výsledky boli:

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vestfálsky mier

Protestantské vyznanie bolo fakticky zrovnoprávnené s katolíckym. Náboženské pomery boli vrátené do stavu spred roku 1624 v duchu zásad augsburského mieru - náboženská sloboda vo forme zásady cuius regio, eius religio (koho panstvo, toho náboženstvo). Kalvinizmus bol ustanovený ako tretie náboženstvo.

Faktickými víťazmi boli Francúzsko, Švédsko a Brandenbursko: Francúzsko získalo územie po Rýn, Švédsko pobrežie Baltského mora, Brandenbursko získalo Východné Pomoransko a iné územia
Spojené nizozemské provincie (na území dnešného Holandska) a Švajčiarsko prestali byť súčasťou Rímsko-nemeckej ríše
Cisárska moc v Rímsko-nemeckej ríši bola značne oslabená v prospech stavov (šľachticov). Stal sa z nej zväzok nezávislých štátov s formálnou hlavou štátu - cisárom, voleným len z rodu Habsburgovcov.
Habsburgovci oslabení v Rímsko-nemeckej ríši, si ale podržali absolútnu moc vo svojich dedičných krajinách Rakúsko (habsburská monarchia) a Krajiny Koruny českej. Tu teda zvíťazila rekatolizácia a konfiškácie zostali v platnosti.
Habsburgovci sa udržali v Uhorsku, kde však museli tolerovať protestantskú aj kalvínsku vieru.
Prehĺbili sa hospodárske rozdiely medzi západnou Európou a východnou Európou. Západná Európa začala poskytovať výrobky a rozvíjala sa trhová ekonomika, kým východná Európa začala poskytovať suroviny a odbytiská a zachoval sa stredoveký systém ekonomiky.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

BALCÁREK, Pavel: Ve víru třicetileté války : Politikové, kondotiéři, rebelové a mučedníci v Zemích české koruny. České Budějovice : Veduta 2011. 510 s. ISBN 978-80-86829-61-6
ENGLUND, Peter: Nepokojná léta : Historie třicetileté války. Praha : Nakladatelství Lidové noviny 2001, 680 s. ISBN 80-7106-355-X
FUKALA, Radek: Sen o odplatě. Dramata třicetileté války. [edícia : Polozapomenuté války; zv. 5] Praha : Epocha, 2005. 389 s. ISBN 80-86328-84-8
FUKALA, Radek: Třicetiletá válka, nebo všeobecný evropský konflikt 17. století? : Otázky, úvahy a problémy. České Budějovice : Veduta, 2013. 193 s. ISBN 978-80-86829-81-4
KLUČINA, Petr: Třicetiletá válka : Obraz doby, 1618 - 1648. Praha : Paseka 2004. ISBN 80-7185-311-9
MATOUŠEK, Václav: Třebel : Obraz krajiny s bitvou. Praha : Academia, 2006. 368 s. ISBN 80-200-1466-7
UHLÍŘ, Dušan: Drama Bílé hory : Česká válka, 1618 - 1620. Brno : CPress 2015. 164 s. ISBN 978-80-264-0151-3