Širacuju (trieda lodí)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Trieda Širacuju)
Trieda Širacuju

Základná charakteristika
ŠtátJaponsko Japonsko
Druhtorpédoborec
Začiatok výstavby1933 – 1935
Dátum spustenia na vodu1935 – 1937
Dátum prevzatia námorníctvom1936 – 1937
Dátum potopenia (vyradenia)10 jednotiek v dvoch sériách

všetkých 10 potopených
Dĺžka110 m
Šírka9,9 m
Ponor3,5 m
Štandardný výtlak1 685 ton
Bojový výtlak1 950 ton
Posádka180
Pancierovanie a výzbroj
Hlavná výzbroj5 x 127 mm/50 model 1914 (2xII, 1xI)
Pomocná výzbroj8 x 610mm torpédomety (2xIV), 16 torpéd + 16 hlbinných náloží
Protilietadlová výzbroj2–4 x 13,2mm guľomety (2xI alebo 2xII)
Pohon a pohyb
Pohon3 parné kotle Ro-gó Kanpon šiki, 2 zostavy parných turbín Kanpon, 2 trojlisté lodné skrutky
42 000 hp (30 890,9 kW)
Maximálna rýchlosť34 uzlov
Maximálny dosah6 000 námorných míľ (15 u.)

Trieda Širacuju (jap. 白露型 – Širacuju-gata) pozostávala z desiatich „torpédoborcov prvej triedy“ (一等駆逐艦 ittó kučikukan) imperiálneho loďstva, postavených v rokoch 1933 až 1937. Jednotky triedy Širacuju svojim dizajnom nadviazali na predchádzajúcu triedu Hacuharu, konkrétne na jej podtriedu Ariake.

Všetkých desať postavených jednotiek bolo potopených počas bojov v Pacifiku. Päť z nich padlo za obeť ponorkám, tri boli potopené pri stretoch s hladinovými jednotkami protivníka, jeden potopili bombardéry USAAF a jeden sa potopil po kolízii.

Pozadie vzniku[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa „doplňovacieho programu pomocných plavidiel z roku 1931“ (známejšieho ako „1. doplňovací program“ ~ 第一次補充計画 ~ Dai–iči–dži hodžú keikaku, či neoficiálne „program prvého kruhu“ ~ マル1計画 ~ Maru iči keikaku) malo byť postavených dvanásť torpédoborcov triedy Hacuharu (projekt F-45). Triedu Hacuharu ale sprevádzali problémy so stabilitou, ktoré si vyžiadali prepracovanie plánov rozostavaných a prestavby už existujúcich jednotiek. Dňa 15. decembra 1933 preto bolo rozhodnuté, že z triedy Hacuharu bude vyčlenená trieda Ariake. V rámci plánu rozvoja loďstva na fiškálny rok 1933 potom malo byť postavených päť torpédoborcov novej a modifikovanej triedy Ariake: Ariake, Júgure, Širacuju, Šigure a Murasame. Dňa 19. novembra 1934 bolo rozhodnuté o začlenení prvých dvoch jednotiek triedy Ariake späť do triedy Hacuharu, zatiaľ čo zostávajúcich šesť rozostavaných (Širacuju, Šigure, Murasame a Júdači) či len plánovaných (Samidare a Harusame) jednotiek bolo preklasifikovaných na triedu Širacuju. Tie boli stavané podľa projektu F-45D.

Podľa „programu druhého kruhu“ (マル2計画 ~ Maru ni keikaku) z roku 1934 mala k prvej sérii šiestich jednotiek pribudnúť ešte druhá, mierne modifikovaná, série štyroch torpédoborcov (Jamakaze, Kawakaze, Umikaze a Suzukaze), na ktorú potom nadviazala desaťkusová trieda Asašio.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Jednotky triedy Širacuju vychádzali z podtriedy Ariake predchádzajúcej triedy Hacuharu. Vizuálne sa odlišovali tvarom mostíku a inštaláciou štvorhlavňových torpédometov.

Pohon[upraviť | upraviť zdroj]

Pohonná sústava bola prevzatá z predchádzajúcej triedy Hacuharu. Pozostávala z dvoch zostáv parných turbín Kanpon o výkonu po 21 000 kW (15 445,5 kW) a troch vodotrubných kotlov Ro-gó Kanpon šiki s predhrievačmi vzduchu a prehrievačmi pary.

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

Širacuju niesli dva zakrytované otočné štvorhlavňové torpédomety typu 92 model 2, ktoré boli montované namiesto trojhlavňových typu 90 model 2 z triedy Hacuharu. Predný torpédomet (ktorý bol umiestnený medzi oboma komínmi) a zadný komín boli umiestnené v osi plavidiel. To bolo dosiahnuté rozdelením zásobníku rezervných torpéd pre predný torpédomet na dva menšie po dvoch torpédach umiestnených po oboch stranách zadného komínu.

127mm kanóny modelu 1914 boli lafetované v dvojhlavňových vežiach modelu C, po jednej na prove a korme. Veže umožňovali eleváciu až 55°. Jednohlavňová veža modelu B s piatym 127mm kanónom sa nachádzala vzadu pred dvojhlavňovou vežou.

Neskoršie modifikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Šigure v decembri 1944 s demontovanou zadnou 127mm jednohlavňovou vežou a ľahkou protilietadlovou výzbrojou zloženou z 26 25mm kanónov typu 96 (3xIII, 1xII, 15xI) a štyroch jednohlavňových 13,2mm guľometov. Zásoba torpéd bola redukovaná na maximálne 14 kusov odstránením pravobočného zásobníku pre predný torpédomet.

Počas vojny bola posilňovaná protilietadlová výzbroj a došlo aj k montáži radarov na prežívajúcich jednotkách. Rovnako došlo k redukcii nesených náhradných torpéd. V rokoch 1942 až 1943 bola odstránená jednohlavňová 127mm veža v zadnej časti lode a nahradená za trojhlavňový komplet 25mm kanónov typu 96. Boli montováné ďalšie 25mm kanóny v jedno–, dvoj– a trojhlavňovom usporiadaní, ktoré dopĺňali 13,2mm guľomety typu 93.

V neskoršej fáze vojny (približne od roku 1943 alebo 1944) lode niesli metrový prehľadový radar 13 Gó na sledovanie vzdušných cieľov a centimetrový prehľadový radar 22 Gó proti vzdušným a hladinovým cieľom.

Jednotky triedy Širacuju[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Lodenice Položenie kýlu Spustenie Prijatie do služby Osud
Širacuju
(白露)
arzenál Sasebo 1933-11-1414. novembra 1933 1935-04-055. apríla 1935 1936-08-2020. augusta 1936 1944-06-1515. júna 1944 potopený po zrážke s tankerom Seijo Maru
Šigure
(時雨)
Uraga, Jokosuka 1933-12-099. decembra 1933 1935-05-1818. mája 1935 1936-09-077. septembra 1936 1945-01-2424. januára 1945 potopený ponorkou USS Blackfin v Thajskom zálive
Murasame
(村雨)
Fudžinagata, Ósaka 1934-02-011. februára 1934 1935-06-2020. júna 1935 1937-01-077. januára 1937 1943-03-055. marca 1943 potopený torpédoborcom USS Waller v Kulskom zálive
Júdači
(夕立)
arzenál Sasebo 1934-10-1616. októbra 1934 1936-06-2121. júna 1936 1937-01-077. januára 1937 1942-11-1313. novembra 1942 potopený americkými hladinovými silami v prvej námornej bitke pri Guadalcanale
Samidare
(五月雨)
Uraga, Jokosuka 1934-12-1919. decembra 1934 1935-07-066. júla 1935 1937-01-2929. januára 1937 1944-08-2525. augusta 1944 potopený ponorkou USS Batfish pri Palau
Harusame
(春雨)
Uraga, Jokosuka 1935-02-033. februára 1935 1935-09-2121. septembra 1935 1937-08-2626. augusta 1937 1944-06-088. júna 1944 potopený bombardérmi B-25 severozápadne od mesta Manokwari na Novej Guiney
Jamakaze
(山風)
Uraga, Jokosuka 1935-05-2525. mája 1935 1936-02-2121. februára 1936 1937-06-3030. júna 1937 1942-06-2525. júna 1942 potopený ponorkou USS Nautilus juhovýchodne od Jokosuky
Kawakaze
(江風)
Fudžinagata, Ósaka 1935-04-2525. apríla 1935 1936-11-011. novembra 1936 1937-04-3030. apríla 1937 1943-08-077. augusta 1943 potopený americkými torpédoborcami v bitke v zálive Vella
Umikaze
(海風)
arzenál Maizuru 1935-05-044. mája 1935 1936-11-2727. novembra 1936 1937-05-3131. mája 1937 1944-02-011. februára 1944 potopený ponorkou USS Guardfish pri atole Truk
Suzukaze
(涼風)
Uraga, Jokosuka 1935-07-099. júla 1935 1937-03-1111. marca 1937 1937-08-3131. augusta 1937 1944-01-2525. januára 1944 potopený ponorkou USS Skipjack severo-severozápadne od Ponape

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • 図解 日本の駆逐艦 (Mechanism of Japanese Destroyers). [s.l.] : 光人社, 1999. (図解・軍艦シリーズ; sv. 4.)
  • 駆逐艦 初春型・白露型・朝潮型・陽炎型・夕雲型・島風. [s.l.] : 光人社, 1997. (日本海軍艦艇写真集)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Třída Širacuju na českej Wikipédii.