Triumvirát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Slovo triumvirát je bežne používané na označenie politického režimu, v ktorom vládnu traja silní politickí a/alebo vojenskí vodcovia. Dohoda môže byť formálna, alebo neformálna, a i keď sú si títo traja zvyčajne rovní na papieri, zriedkakedy je to aj v realite. Slovo možno tiež použiť na označenie štátu s troma rôznymi vojenskými vodcami, pričom každý z nich sa vyhlasuje za zvrchovaného panovníka v štáte.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo sa odvodzuje z koreňa triumvir (označuje jednotlivo každého z trojice), zo starolatinskej frázy trium virum, nominativ množného čísla od tres viri „traja muži“ (tres = traja + viri, množné číslo od slova vir = muž)

Rímske triumviráty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dvakrát ku začiatku pred-principátneho obdobia Rímskej republiky, sa politická moc de facto presunula z formálnych magistrátov a senátu na troch ambicióznych mužov, ktorí tým vlastne tvorili nepriamu vládu známu ako triumviratus, zakaždým vedúc k opätovnému rozkolu a občianskej vojne:
    • Prvý triumvirát bola neformálna politická aliancia dvoch rivalov, generálov, Julia Caesara a Pompeia Magna predstavujúcich senátnu ľudovu stranu, s extrémne bohatým obchodníkom Marcom Liciniom Crassom. Tento sa rozpadol po Crassovej smrti. Zostavajúci triumviri rozpútali a bojovali proti sebe v občianskej vojne, počas ktorej Pompeius padol a Caesar sa ustanovil za zvrchovaného vládcu ako doživotný diktátor.
    • Druhý triumvirát bol formálny vládnuci orgán, pozastávajúci z Octaviana Augusta a Marca Antonia, rivalov v otázke skutočnej moci, a tretieho kolesa Marca Aemilia Lepida. Lepidus bol veľmi skoro v triumviráte odstavený bokom a Antonius bol eliminovaný v občianskej vojne, zanechajúc tak Octaviana jediným vládcom.
  • V rôznych samosprávach, aj počas principátu, bolo vedenie samosprávy tvorené kolégiom troch, v štýle triumvirov.