Troilos a Cressida

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Troilos a Kressida)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Troilos a Cressida alebo Troilos a Kressida[1][2] (ang. Troilus and Cressida[3][4], česky Troilus a Kressida[5][6]) - je tragédia anglického dramatika Williama Shakespeara, napísaná približne v roku 1602.

Prvé fólio: William Shakespeare Troilos a Kressida

Po celé storočia trvá spor o to, či ide o tragédiu, komédiu, historickú hru, satiru alebo grotesku. Všetko je spochybňované a zosmiešňované. Najmä sila lásky a sláva vojny. V príbehu vojny je predovšetkým devalvovaná česť. V príbehu lásky je zradená láska.

Shakespeare sa nepridržiava rímskych ani gréckych dejín. Vnáša do hry atmosféru alžbetínskeho Anglicka, s jeho záujmami a problémami.[7][8][9]

Reč: verš 70% (z toho rýmovaný 8%), próza 30%[10]

Postavy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Priamos trojský kráľ

synovia Priama

  • Hektor
  • Paris
  • Deifobos
  • Helenos
  • Troilos
  • Margarelon Priamov nemanželský syn (ľavoboček)
  • Kalchas trójsky kňaz, ktorý prebehol ku Grékom
  • Kressida Kalchantova dcéra
  • Pandaros Kressidin strýc

trójski velitelia

  • Aineias
  • Antenor
  • Agamemnon grécky vojvodca
  • Menelaos jeho brat

grécki velitelia

  • Achilles
  • Aias
  • Odyseus
  • Nestor
  • Diomedes
  • Patroklos priateľ Achillesa
  • Helena Menelaova žena
  • Andromaché Hektorova žena
  • Kasandra Priamova dcéra, veštkyňa
  • Prológ

sluhovia, trójski a grécki vojaci, sprievod

Datácia[upraviť | upraviť zdroj]

Valentine Walter Bromle: Troilos, Kressida a Pandaros

V roku 1603 v alžbetínskom nakladateľstve sa zjavuje v registrácii hra Troilos a Kressida, O šesť rokov (1609) sa tam objaví znova, pod názvom: „História Troila a Kressidy, ako ju v Globe hrali služobníci jeho Veličenstva kráľa. Napísal William Shakespeare“. Neskôr ju vymenia iným titulným listom: „Slávna história Troila a Kressidy, vynikajúco opisujúca začiatky ich lásky a šikovné dvorenie Pandara, princa z Licia. Napísal William Shakespeare“. V úvode nájdete poznámku, ktorá dokladuje, že sa hra nikdy nehrala v divadle (Globe) pred prostým ľudom. Je pravdepodobné, že ju odohrali pri nejakej príležitosti, alebo na niektorej z právnických fakúlt.[11][12][13]

Predlohy[upraviť | upraviť zdroj]

Téma Troila a Kressidy v alžbetínskej dobe bola veľmi populárna a v rozličných formách ju vyučovali na školách. Nedá sa určiť, či malo na Shakespeara väčší vplyv jeho vzdelanie alebo dostupné literárne predlohy. Pre Shakespeara nebol východiskom Homér, ale vojna, v ktorej boli sympatie na strane Trójanov, nie Grékov. Trójanov pokladali za zakladateľov Ríma i Francúzska. A mýticky pravnuk trójskeho Aineiasa, Brut, bol (starými kronikami, Holinshedom) označovaný za zakladateľa novej Tróje – Londýna.[14]

Dej hry Shakespeare čerpal z Trójanskej kroniky (Caxtonov preklad, 1475).

Príbeh Troila a Kressidy sa vyskytuje aj v iných spracovaniach, napr.: v básni Geoffreya Chaucera Troilus a Kriseyda (1385-1387), v Boccacciovej Il Filostrato (1339).

Pred Shakespearom sa hrali hry, napr.: Troylus a Pandaros (1516), komédia Troilus (1540-1547), Ajax a Ulyxes (1572), Agamemnon a Ulyxes (1584), Trója (1602), Troilus a Kresida (Dakker a Chettle).

Troilos a Kressida sa objavovali v ľudových baladách a možno prispeli i k záverečnému výstupu Pandara (niektoré zdroje ho spochybňujú ako neshakespearovský).

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Edward J. Poynter - Kressida

Odohráva sa v Tróji (vo Frygii, na ázijskej strane Dardanel a na ostrove Tenedos, ktorý slúžil Grékom ako základňa v boji proti Tróji), kde sa zdržiava žena Menelaa s Paridom.

Troilos sa vášnivo zaľúbi do Kressidy a požiada Pandarosa o pomoc.

Vojna trvá už sedem rokov a na oboch stranách panuje nespokojnosť. V gréckom tábore Achilles, odmietajúc sa zúčastniť bojov, trávi čas v stane s Patroklosom. V trójskom tábore, vojnou unudený a v dlhom prímerí hrdzavejúci[15], Hektor vyzve Grékov na rozhodujúci súboj.

V Priamovom paláci uvažujú nad vydaním Heleny a nad ukončením zdĺhavej krvavej vojny.

Priamos:'

Keď toľko hodín, životov, slov vyšlo
navnivoč, opäť grécky Nestor vraví:
„Vydajte Helenu a všetky dlhy –
česť, stratený čas, drina, peniaze,
krv, priatelia – čo zhltol zúrivý
pažerák tejto nenásytnej vojny –
sa vymažú“. Čo povieš na to Hektor?

Hektor je za vydanie Heleny. Kassandra predpovedá pád Tróje.

Kassandra:

Plač, Trója, plač. Je Helena tvoj bôľ,
ak nepustíš ju, zhoríš na popol.

Troilos presvedčí Hektora, aby Helenu nevydali.

Zásluhou Pandarosa sa z Troila a Kressidy stanú milenci. Kalchas požiada Agamemnona, aby dcéru Kressidu výhodne vymenili za Trójana Anterona. Trójania súhlasia tiež. Pred odchodom si Troilos a Kressida vymenia rukávec (rytiersky zvyk; rukávce si odopínali) a rukavicu (Kressida Troilovi), ako symbol lásky. Kressida v doprovode Diomedesa odchádza do gréckeho tábora, kde ju teatrálne uvítajú bozkami.

Odyseus so starým Nestorom vyprovokujú namysleného Aianta k boju s Hektorom. Súboj dopadne nerozhodne. Po boji Odyseus Troila osobne odprevadí na miesto, kde pred Kalchantovým stanom Diomedes flirtuje s Kressidou. Troila flirt hlboko zasiahne a list, ktorý mu neskôr pošle po Pandarosovi Kressida, roztrhá.

Troilos:
Len slová, plno slov; nič zo srdca.
No celkom iný je ich dôsledok. (trhá list)
Choď, vietor, do vetra, tam krúť sa, vrť.
Slovami, lžami moju lásku sýti
a pre iného šetrí svoje city.

Boje pokračujú. Pri jednom z nich Diomedes ukoristí Troilovho koňa a pošle ho po sluhovi, Kresside.

Na inom zomiera Patroklos, ktorého telo odnesú Achillovi. Troilos sa v boji Diomedesovi mstí za koňa.

Zúrivý Achilles, po smrti priateľa, vyzve Myrmidončanov, aby spoločne zabili Hektora, ktorý sa už stihol po celodennom boji odzbrojiť (pravidlá nedovoľovali pokračovať v boji). Zavraženého Hektora priviaže na chvost koňa[16] a vláči po bojovom poli ako trofej.

Sklamaný Troilos s Trójanmi odchádzajú z bojiska.

A.Walkerová (editorka, New Cambridge, 1957) pripomína, že tieto záverečné bojové scény vyzerajú ako paródia štýlu kronikárskych hier, kde sa vyskytovali často a hrali sa ako groteska.[17]

Hru uzatvára neľútostne Pandaros.

Všetko ostáva otvorené: lásky nie sú naplnené, vojna nie je dobojovaná.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. William Shakespeare Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968.
  2. William Shakespeare Historické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1989.
  3. . Dostupné online.
  4. HÍLSKY, Martin. Dílo. 1.. vyd. Praha : Academica, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 395.
  5. William Shakespeare Antická dramata. Praha : Vydavateľstvo Odeon, 1983.
  6. HILSKÝ, Martin. William Shakespeare Dílo. 1.. vyd. Praha : Academia, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 395.
  7. Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968.
  8. Antická dramata. Praha : Vydavateľstvo Odeon, 1983.
  9. SHAKESPEARE, William. Dílo. Vyd.1.. vyd. Praha : Academia, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 395-440.
  10. HILSKÝ, Martin. William Shakespeare Dílo. 1. vyd. Praha : Academia, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 395.
  11. Antické hry. 165.zväzok edície Svetoví klasici. vyd. Bratislava 1968 : Vydavateľstvo Tatran, 1968. S. 489.
  12. SHAKESPEARE, William. Dílo. 1.. vyd. Praha : Academia, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 395-440.
  13. BEJBLÍK, Alois. Shakespearův svět. Praha : Mladá fronta, 1979. S. 5-227.
  14. Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968. S. 494.
  15. William Shakespeare Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968. S. 29.
  16. William Shakespeare Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968. S. 102.
  17. Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968. S. 502.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • William Shakespeare Antické hry ,Vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1968,preklad Stanislav Blaho, poznámky dr. Alois Bejblík
  • William Shakespeare Antická dramata,Vydavateľstvo Odeon, Praha 1983, preklad E.A.Saudek a Aloys Skoumal, poznámky Zdeněk Stříbrný
  • Bejblík Alois, Shakespearův svět, Praha 1979
  • Hilský Martin,William Shakespeare Dílo, vyd.1., Academia, Praha 2011, 978-80-200-1903-5978-80-200-1903-5
  • Timofejev L.I. - Turajev S.V., Slovník literárnovedných termínov, Slovenský spisovateľ , Bratislava 1981, preklad Čerevka V. a kol.
  • Historické hry William Shakespeare, Vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1989

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]