Trsteniarik vodný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Trsteniarik vodný
Seggenrohrsaenger hand.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku nehodnotený[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Acrocephalus paludicola
Vieillot, 1817
AcrocephalusPaludicolaIUCNver2019 1.png
Mapa rozšírenia trsteniarika vodného

██  Hniezdiaci, výskyt v letnom období

██  Migrujúci

██  Nehniezdiaci

██  Migrujúci (predpokladaný)

██  Pravdepodobne vyhynutý

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Trsteniarik vodný[3], (lat. Acrocephalus paludicola) je spevavec a patrí do čeľadi trsteniarikovité. Žije v západnej Palearktíde.[4] Na Slovensku je to veľmi vzácny druh, preukázane zahniezdil len raz v roku 1974 severne od NPR Senné.[5] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov trsteniarik vodný patrí medzi zraniteľné druhy, celková populácia klesá. Väčšina populácia žije v Európe, kde pokračuje pokles stavov, za obdobie troch generácií (13,2 rokov) poklesla populácia o 13,2%.[1]

Opis[upraviť | upraviť kód]

Trsteniarik vodný meria 12,5[6] – 13 cm[7] a váži 10 – 13 g.[8]

Hlas[upraviť | upraviť kód]

Trsteniarik vodný spieva monotónne striedajúc dve slabiky "errr-dididi". Vábenie znie ako "tjak" alebo "tjek", tiež sucho a hlbšie ako u trsteniarika malého "err" [6] Počas spevu vyletuje nad vegetáciu a po niekoľkých metroch sa vracia nazad.[8] Spev je krátky, spieva hlavne po zotmení a dve hodiny pred brieždením.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

Okrem preukázaného hniezdenia v roku 1974 na mokrých lúkach pri NPR Senné hniezdil pravdepodobne aj v roku 1985 na mokrých lúkach pri Zemplínskom Hradišti. V hniezdnom období boli viackrát pozorované na NPR Parížske močiare. Najviac pozorovaní existuje z rybníkov medzi obcami Senné a Iňačovce. Ďalšie doklady o výskyte z východného Slovenska pochádzajú z roku 1970 z lúk pri obci Zatín, z roku 1986 z lokality Veľká Domaša. Zo západného Slovenska sú okrem NPR Parížske močiare pozorovania od PR Žitavský luh, Stará Morava (Malé Leváre) a v rokoch 1955 – 1968 bol vedený ako transmigrant na trnavských rybníkoch ale v rokoch 1985 – 1991 už odtiaľ nie sú pozorovania.[5]

Ekosozologický status v roku 1995 E – ohrozený druh. V roku 1998 DD – druh, o ktorom sú údaje nedostatočné. V roku 2001 DD - údajovo nedostatočný.[9] V roku 2014 NA - (regionálne) nepríslušný.[2] Trsteniarik vodný je jeden z 15. nehodnotených druhov, z niektorého z nasledujúcich dôvodov: o ktorých pravidelnom hniezdení u nás existujú údaje z menej ako 10 posledných rokov, sú v štádiu rozširovania areálu, hniezdia alebo hniezdili u nás len sporadicky alebo ojedinele.[10][11] Európsky ochranársky status SPEC1 – druhy vyskytujúce sa v Európe, vyžadujúce celosvetovú ochranu ako globálne ohrozené. Stupeň ohrozenia E – ohrozený druh.[5]

Biotop[upraviť | upraviť kód]

Obýva močiare s nízkymi bylinami ako ostrica (Carex) a kosatec žltý, zaplavené lúky s pálkou. Počas migrácie ho zastihneme aj v trstine.[8]

Hniezdenie[upraviť | upraviť kód]

Hniezdo stavajú nízko nad vodou v bylinách. Znáša 5 – 6 belavých vajíčok s hnedými škvrnkami. Na inkubácii sa podieľajú obaja rodičia 12 – 13 dní. Výchova na hniezde trvá 15 – 16 dní.[8] O mláďatá sa stará samička, samec sa nezúčastňuje výchovy mláďat, uchádzajú sa o všetky samičky v okolí. Po vyletení z hniezda ich sprevádza, kŕmi a učí. Mláďatá môžu pochádzajú od viacerých samcov.

Potrava[upraviť | upraviť kód]

Živia sa drobným hmyzom, larvami a kuklami. Potravu zbierajú z rastlín alebo chytajú za letu.[8]. Živia sa tiež pavúkmi a vodnými slimákmi.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b IUCN Red list 2019.1. Prístup 27. marca 2019.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
  4. HAGEMEIJER, Ward; BLAIR, Mike. The EBCC Atlas of European Breeding Birds: their distribution and abundance. All distribution maps on the Web (SOVON, Henk Sierdsema) [online]. London : T & A.D. Poyser, 1997. Dostupné online.
  5. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Štefan Danko, Miroslav Čapek. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Trsteniarik vodný, s. 497 – 498.
  6. a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  8. a b c d e FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  9. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  10. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  11. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Rákosník ostřicový na českej Wikipédii a Seggenrohrsänger na nemeckej Wikipédii.