Tufit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 21:43, 2. máj 2012, ktorú vytvoril Pelex (diskusia | príspevky) (fix)

Tufit je súhrnné označenie pre pyroklastický sediment, ktorý obsahuje zmiešaný vulkanický aj terigénny materiál. Podľa definície IUGS obsahuje tufit 75% až 25% vulkanického (epiklastického) materiálu[1].

Existujú rôzne členenia, ktoré definujú tufit. Členenie uvádzané v odporúčaní IUGS sa opiera o definíciu zavedenú Schmidom (1981)[2]. Švecov označoval ako tufity horniny s obsahom 50-90% vulkanických fragmentov[3]. Mal teda obsahovať nadpolovičnú väčšinu vulkanického materiálu. Ak hornina obsahuje viac než 75% resp 90% pyroklastického materiálu označuje sa ako tuf. Niektoré ďalšie, hlavne staršie zdroje uvádzajú, že tufit môže obsahovať 10-50% vulkanického materiálu.[4]

Prívlastok tufitický sa používa pre sedimenty, ktoré obsahujú menej ako 25% vulkanických fragmentov.

Zloženie

Horninu tvoria ostrohranné a/alebo zaoblené úlomky efuzívnych hornín alebo časti ich minerálov, obsahuje tiež vulkanický popol, pemzu, ílové minerály. Nevulkanický materiál môžu predstavovať jak terigénne sedimenty tak chemogénna alebo organogénna prímes. Bežný môže byť kremeň alebo sľuda a prímes karbonátov, kremitých hornín alebo zvyšky schránok organizmov.

V závislosti od veľkosti častíc sa rozlišujú psefitické, psamitické aj aleuritické alebo pelitické tufity. Pre tufity je veľmi typická odlišná veľkosť častíc vulkanického a terigénneho pôvodu. Často sa jedná vulkanický popol zmiešaný s jemnozrnnými sedimentami.

Vznik

Vzniká resedimentáciou vulkanického popola za prínosu terigénneho alebo iného (nevulkanického) materiálu. Môže vznikať usadzovaním na dne mora v okolí aktívnych sopiek vyvrhujúcich vulkanický materiál.

Referencie

  1. Le Maitre (Editor), 2002, Igneous rocks A Classification and Glossary of Terms Recommendations of the International Union of Geological Sciences Subcommission on the Systematics of Igneous Rocks. Cambridge University Press, Cambridge, s. 9
  2. Schmid, R., 1981, Descriptive nomenclature and classification of pyroclstic deposits and fragments: Recommendations of the IUGS Subcommission on the Systematics of Igneous Rocks. Geology. The Geological Society of America. Boulder, 9, s. 41–43
  3. Vozárová, A., 2009, Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 173 s.
  4. Petránek, J. Pyroklastické horniny, On-line geologická encyklopedie [online]. geology.cz, 2007, [cit. 2012-05-02]. Dostupné online.