Tunel Rojkov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tunel Rojkov
diaľničný tunel
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Ružomberok
Cesta
Súradnice 49°08′36″S 19°09′51″V / 49,14333°S 19,16417°V / 49.14333; 19.16417
Dĺžka 1 800 m
Počet rúr 2
Správca Národná diaľničná spoločnosť
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Tunel Rojkov bol plánovaný slovenský diaľničný tunel na diaľnici D1. Mal sa nachádzať na úseku medzi Turanmi a Hubovou. Tunel bol súčasťou dlho preferovaného tzv. údolného variatnu vedenia diaľnice popri Váhu. Diaľnica D1 sa v podobe prípravných prác pre PPP-projekt dokonca v tomto úseku oficiálne počas roka 2010 stavala, šlo však len o výrub drevín a zhrnutie ornice. Prípravné práce boli zaplatené zo štátneho rozpočtu v čase kedy vrcholili pochybnosti o vedení trasy diaľnice. Rozostavaniu úseku následne zabránili výhrady Európskej komisie voči vedeniu diaľnice naprieč chráneným územím. Samotný tunel viedol nebezpečne blízko mimoriadne vzácneho Rojkovského rašeliniska a podľa expertov mal mať naň mimoriadne nepriaznivý drenážny účinok. Európska komisia síce napokon v roku 2012 akceptovala rozsiahly Návrh kompenzačných opatrení, vypracovaný prof. Rothom, avšak začiatkom roka 2013 došlo k masívnemu zosuvu v priestore Šútovského kameňolomu v mieste, kadiaľ mala viesť Estakáda Rieka. Následný geologický prieskum potvrdil extrémne hlboké šmykové plochy zosuvu, čím sa stalo vyprojektované vedenie diaľnice prakticky nerealizovateľné. Národná diaľničná spoločnosť dala následne vypracovať štúdiu realizovateľnosti na tento úsek, ktorý opäť preferoval povrchový, ale modifikovaný variant, ktorý predstavoval odklon od pôvodnej trasy smerom na juh v mieste vyústenia západného portálu tohto tunela (kvôli zníženiu vplyvu tunela na Rojkovské rašelinisko), ako aj odklon trasy od Šútovského kameňolomu tunelom Malá Fatra. Takáto zmena trasovania však vôbec neriešila rozsiahle zosuvy na severnej strane masívu Kopy a negatívom tiež bolo nutné zníženie návrhovej rýchlosti tohto tunela, práve v dôsledku odklonu trasy od Rojkovského rašeliniska. Následne v lete 2015 bol predstavený ďalší modifikovaný povrchový variant, ktorý plánovanú trasu diaľnice "zdvihol" - trasa sa v mieste západného portálu odklonila ešte viac na juh, čím sa tunel skrátil o 400 m, zlepšili sa smerové parametre trasy a v tuneli sa opäť mohlo rátať s rýchlosťou 100 km/h, no to všetko bolo iba za cenu takmer 5% stúpania a dlhej a vysokej estakády pozdĺž masívu Kopy.

Aj modifikované povrchové varianty sa stretli s odporom ekológov. Následný geologický prieskum poukázal na rozsiahle potenciálne aj málo aktívne zosuvy v trase diaľnice a možný devastačný účinok na jaskyne blízko trasy. V máji 2016 nový minister dopravy, Roman Bercely, vyhlásil, že vedenie diaľnice D1 kráľovianskou úžinou je prakticky nemožné a ďalej sa počíta s tunelovým vedením diaľnice. Celkom zbytočne vynaložené prostriedky na tzv. prípravné práce sa žiaľ nikdy nevrátia.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]