Tunel Višňové

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°08′40″S 18°51′18″V / 49,144336°S 18,854906°V / 49.144336; 18.854906
Tunel Višňové
diaľničný tunel
DSC 2937 Visnove.jpg
Západný portál tunela v marci 2018
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Cesta Diaľnica D1.svg Hričovské Podhradie-Dubná Skala
Prechod cez pohorie Malá Fatra
Súradnice 49°08′40″S 18°51′18″V / 49,144336°S 18,854906°V / 49.144336; 18.854906
Dĺžka 7 445 m
Počet tubusov 2
Začiatok výstavby 17. júna 2014
 - Dátum prerazenia 28. augusta 2018
Poloha tunela v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha tunela v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Višňové Tunnel
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Tunel Višňové je diaľničný dvojrúrový tunel s dĺžkou 7 445 metrov, ktorý sa nachádza na diaľnici D1 na úseku Lietavská LúčkaDubná Skala a po sprevádzkovaní sa stane najdlhším dopravným tunelom na Slovensku.

V prípade realizácie výstavby plánovaného diaľničného tunela Karpaty na diaľnici D4 by to bol druhý najdlhší diaľničný tunel na Slovensku.[1] V súvislosti s uvažovaným predĺžením R1 sa ale spomína aj ďalší dlhší tunel, ktorý by plánovanú rýchlostnú cestu previedol popod Hiadeľské sedlo s uvažovanou dĺžkou cca 8 km.[2]

História[upraviť | upraviť kód]

Prieskumnú štôlňu tunela začali oficiálne raziť v osi južnej tunelovej rúry v máji 1998 poklepaním základného kameňa stavby za účasti vtedajšieho predsedu vlády Vladimíra Mečiara.[3] Štôlňa Alžbeta bola razená spoločnosťou Doprastav od oboch portálov súčasne. Zo strany západného portálu v smere od obce Višňové sa razilo klasickou metódou NRTM. V dĺžke 573 metrov sa razilo dovrchne so sklonom 0,50%, ďalej úpadne so sklonom 2,27% v dĺžke 2 545 metrov. Od východného (vrútockého) portálu sa razenie uskutočňovalo pomocou tunelovacieho plnoprofilového raziaceho stroja TBM s priemerom frézovej hlavy 3,5 m. Tento úsek sa razil od portálu Dubná Skala dovrchne so sklonom 2,27% v dĺžke 4 362 metrov. [4]

Pri razení sa objavilo nečakané množstvo geologických porúch, najvážnejším problémom bol veľký prítok vody. Vo februári roku 2001 robotníci prerazili z vrútockej strany 2 970 metrov, od Višňového sa dostali do vzdialenosti 1 970 metrov.[5] 24. augusta 2002 bola nakoniec štôlňa definitívne prerazená. Následne bola výstavba oboch tubusov tunela odložená na rok 2003, neskôr na rok 2007. Dňa 16. októbra 2009 bol za účasti vtedajšieho predsedu vlády Roberta Fica slávnostne poklepaný základný kameň stavby pri východnom portáli, čím sa oficiálne rozbehla výstavba tunela.[6] Tunel mal byť súčasťou takzvaného prvého balíka PPP-projektov, ktorý sa však nakoniec nerealizoval.

Po zmene vlády v roku 2010 bola výstavba diaľnic cez PPP-projekty novým ministrom dopravy Jánom Figeľom zrušená a celý úsek diaľnice bolo nutné súťažiť nanovo. Hradený mal byť už z eurofondov a štátneho rozpočtu. Koncom roka 2011 bola vypísaná súťaž na zhotoviteľa metódou tzv. žltej knihy FIDIC (Naprojektuj a stavaj). Obálky s ponukami uchádzačov sa otvárali 26. júna 2012. Ponuka konzorcia firiem Skanska a Strabag postaviť celý úsek diaľnice s tunelom za 338 miliónov € sa ukázala byť prekvapivo nízka, nakoľko to predstavovalo iba 37,7% z pôvodne odhadovaných nákladov 896,53 mil. €.[7] Následne kvôli prieťahom medzi zúčastnenými spoločnosťami vo verejnom obstarávaní nabral celý proces výberu zhotoviteľa sklz a ukončený bol až koncom prvej polovice roku 2014.

Výstavba, prerážka a opätovný útlm[upraviť | upraviť kód]

Teleso diaľnice D1 v úseku Dubná Skala - Turany pri východnom portáli tunela križuje trať Žilina – Košice západne od Vrútok (január 2015).

Zmluva na výstavbu bola podpísaná 11. júna 2014, samotná výstavba sa oficiálne začala 17. júna 2014 poklepaním základného kameňa stavby v centre mesta Žilina.

S razením tohto nateraz najdlhšieho dopravného tunela na Slovensku sa oficiálne a slávnostne začalo 9. júna 2015 starou baníckou tradíciou, a to osadením sošky sv. Barbory, patrónky baníkov, za účasti predstaviteľov Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, Národnej diaľničnej spoločnosti, zhotoviteľa a ďalších hostí.[8]

Aby sa zmenšil rozsah trhacích prác najmä v tzv. dne tunelových rúr, bolo prehodnotené ich trasovanie a napokon sa rozhodlo o zachovaní podstatnej časti pôvodnej prieskumnej štôlne na účely odvodnenia tunela. Keďže sa ale museli zachovať portály v existujúcej polohe, prvé desiatky metrov južnej tunelovej rúry sa museli raziť v mieste pôvodnej prieskumnej štôlne, v dôsledku čoho sa cca 300 metrov dlhé úseky odvodňovacej štôlne razili nanovo.

Banícke čaty od oboch portálov sa po vyše troch rokoch stretli a v jednom bode definitívne prerazili ako prvú južnú tunelovú rúru 28. augusta 2018.[9] Severná tunelová rúra bola prerazená 13. septembra 2018; trhacie práce teda prebiehali 1250 dní.

Trhacie práce prebiehali väčšinou metódou plnoprofilového razenia ADECO-RS (na území Slovenska sa použila po prvý krát), priportálové úseky a krátke úseky okolo výrazných tektonických zlomov boli razené tradičnou NRTM. Priemerná rýchlosť razenia bola 12,5 metra denne. Celkovo kvôli výstavbe tunela bolo z masívu Malej Fatry vyťažených 1,6 milióna m3 horniny a použitých bolo 1037 ton trhavín.[10]

Pôvodným zhotoviteľom bolo združenie podnikateľov Salini Impregilo S.p.A. a Dúha, a.s, ktoré malo diaľničný úsek s tunelom postaviť za sumu 409 miliónov €. Kontroly koncom roka 2018 odhalili, že stavba zďaleka nenapredovala, tak ako bolo naplánované. V prvom štvrťroku roku 2019 vláda rozhodla, že zmluvu so zhotoviteľom ukončí dohodou a vypíše súťaž na nového zhotoviteľa.

Dostavba a slávnostné odovzdanie do užívania[upraviť | upraviť kód]

V súčasnosti prebieha inventarizácia stavby a podpis zmluvy s novým zhotoviteľom je naplánovaný na rok 2020. Podľa nového harmonogramu prác na stavbe tunela Višňové, ktorý 29. marca 2019 zverejnilo ministerstvo dopravy, budú stavebné práce obnovené v roku 2020 a úsek bude sprejazdnený v roku 2023.[11]

Panoráma západného portálu[upraviť | upraviť kód]

Panoráma D1 pred západným portálom

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. FRANKOVSKÝ, Miloslav; KUŠNÍR, Ján. Perspektívy výstavby dopravných tunelov na území Slovenska []. JAGA GROUP, 24.07.2013, [cit. 2014-09-16]. Dostupné online.
  2. http://www.teraz.sk/regiony/dialnica-banska-bystrica-ruzomberok/160438-clanok.html
  3. Tretíkrát poklepali kameň... [online]. SITA, Zilinskyvecernik.sk [cit. 2014-06-23]. Dostupné online.
  4. Návrh primárneho ostenia... [online] STU, is.stuba.sk Dostupné online.
  5. Slota: Žilina je križovatkou ciest [online] SME.SK, [cit. 2001-02-17]. Dostupné online.
  6. Dnes začali stavať ďalších päť úsekov diaľnice D1
  7. Skanska a Strabag... [online] Pravda.sk Dostupné online.
  8. Začal sa raziť... [online] NDS, ndsas.sk Dostupné online.
  9. JANKOVIČ, Radovan. Po dlhom čakaní prišiel prvý výsledok. Najdlhší tunel na Slovensku konečne prerazili. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2018-08-28. Dostupné online [cit. 2018-08-28]. ISSN 1336-1996.
  10. Diaľničný tunel Višňové je prerazený. Pravda.sk, 2018-09-14. Dostupné online [cit. 2018-09-15].
  11. DEBNÁR, Ján. Érsekov rezort zverejnil nový dátum sprejazdnenia tunela Višňové. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-03-29. Dostupné online [cit. 2019-03-29].

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]