Turček (okres Turčianske Teplice)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°45′47″S 18°54′46″V / 48,7631°S 18,9129°V / 48.7631; 18.9129
Turček
obec
Turček.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Turčianske Teplice
Región Turiec
Časti Horný Turček, Dolný Turček
Rieka Turiec
Nadmorská výška 674 m n. m.
Súradnice 48°45′47″S 18°54′46″V / 48,7631°S 18,9129°V / 48.7631; 18.9129
Rozloha 53,01 km² (5 301 ha) [1]
Obyvateľstvo 615 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 11,6 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1371
Starosta Oľga Wagnerová[3] (nezávislá)
PSČ 038 48
ŠÚJ 512699
EČV TR
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Obec Turček
Turček 123
038 48 Turček
E-mailová adresa poslať email
Telefón 0905 918 179
Fax 043/495 6560
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Turček
Webová stránka: www.obecturcek.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Turček je obec na Slovensku v okrese Turčianske Teplice. Dnešný Turček vznikol spojením obcí Horný Turček a Dolný Turček v roku 1951.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v najjužnejšej časti Turca, v úzkom údolí rovnomennej rieky. Strmé svahy Kremnických vrchov a blízka Vodárenská nádrž Turček vymedzujú obec z troch strán, čo ešte viac umocňuje jej izolovanosť od sveta.

Dejiny[4][upraviť | upraviť zdroj]

Okolité husté lesy, nerastné bohatstvo v okolí a nemeckí kolonizátori ovplyvňovali dejiny podhorskej obce od jej vzniku. Práve ich príchodom do banskej oblasti sa začali písať dejiny obce, prvýkrát písomne spomínanej v roku 1371. V listine mestská rada Kremnice potvrdila Jánovi Stiborovi vlastníctvo na dvojicu mlynov v Dolnom Turčeku. Po majetkových sporoch prešli Turček a Sklené začiatkom 15. storočia pod správu Kremnice, no spory so zemanmi z Čepčína a Mútnej pokračovali celé nasledujúce storočie. Až po prehratom súde v roku 1567 zemania Vladárovci definitívne prišli o šancu vlastniť sporné majetky, čím sa Horný aj Dolný Turček dostali trvale pod kremnické panstvo. Kremnica si ako bohaté kráľovské mesto v roku 1686 vymohla u Leopolda I. pre Turčeky privilégium, ktorým boli pripojené k mestu a zároveň vyňaté z právomoci Turčianskej stolice. a pripojené boli pod Kremnicu.

Obyvatelia sa živili najmä prácou v lese a pálením dreveného uhlia, ktoré úzko súviseli s kremnickými baňami. Práca pre mestské bane boli dôvodom mnohých daňových úľav, ktoré zanikli urbárskou reguláciou počas reforiem na konci 18. storočia. Nevôľa obyvateľov priniesla nezhody s Kremnicou, ktoré v revolučných rokoch vyústili do ozbrojeného stretu medzi maďarskými a nemeckými vojakmi. Od 16. do 17. januára 1848 tak v Dolnom Turčeku zahynulo 74 vojakov.

Koncom 19. storočia sa začalo vyťažené drevo spracovávať v miestnej píle, ku ktorej bola roku 1906 vybudovaná úzkorozchodná lesná železnica. Pracovné príležitosti podnietili rozmach Turčekov a počet obyvateľov narástol z 1145 v roku 1869 na 1558 v roku 1900. Stagnáciu priniesli obe svetové vojny a následný odsun nemeckého obyvateľstva, ktoré nahradili Slováci z Oravy a Rumunska. V roku 1949 tu bolo založené JRD a v roku 1951 sa Horný a Dolný Turček zlúčili do jednej obce.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

1991:

  • Slováci - 612 (84,3%)
  • Nemci - 107 (14,74%)
  • Ostatné - 7 (0,96%)
  • Spolu - 726 (100%)

2001:

  • Slováci - 603 (84,21%)
  • Nemci - 93 (12,99%)
  • Ostatné - 6 (0,84%)
  • Nezistená - 14 (1,96%)
  • Spolu - 716 (100%)

2011:

  • Slováci - 571 (86,38%)
  • Nemci - 58 (8,77%)
  • Ostatné - 5 (0,76%)
  • Nezistená - 27 (4,08%)
  • Spolu - 661 (100%)

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Turčekovský vodovod, technický unikát, ktorý bol v rokoch 14961507 vybudovaný na zásobovanie Kremnice a jej banských diel pitnou vodou. Jedinečnosť pamiatky je v tom, že prevádza vodu z prameňov rieky Turiec v povodí Váhu do Kremnického potoka v povodí Hrona.
  • Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1935. Autorom stavby je architekt Meliška a staviteľ Tänzer z Handlovej. Interiér kostola je zaklenutý krížovou klenbou, v presbytériu valenou klenbou s lunetami. Nachádza sa tu nástenná maľba od Františka Schrameka z roku 1935.[5] Stavba má hladké fasády členené opornámi pilermi. Okná majú jednoduché šambrány. Veža je členená kordónovými rímsami a nárožnými pilastrami, ukončená je ihlancovou helmicou.
  • Rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého, jednoloďová neogotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1901-1902. Stojí na mieste staršej kaplnky asi z roku 1828. Presbytérium je zaklenuté rebrovou klenbou, loď pruskými klenbami. Zariadenie pochádza z doby vzniku kostola. Fasády sú hladké, okná sú ukončené lomeným oblúkom. Veža s trojuholníkovými štítmi a motívom zuboteru pod korunnou rímsou je ukončená ihlancovou helmicou.[6]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Juhozápadnou časťou obce prechádza cesta I/65 z Martina do Kremnice. Od Martina vedie na juh aj železničná trať, ktorá oblúkom obchádza úzke údolie a celý Horný Turček.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Dejiny obce
  5. Horný Turček (Turček)- Kostol Najsvätejšej Trojice [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Dolný Turček (Turček)- Kaplnka (Kostol) sv. Jána Nepomuckého [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]