Turčianske Teplice
O rovnomennom okrese pozri Turčianske Teplice (okres).| Turčianske Teplice | |||
| mesto | |||
 Modrý kúpeľ
| |||
|
|||
| Štát |  Slovensko
| ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj | ||
| Okres | Turčianske Teplice | ||
| Región | Turiec | ||
| Vodný tok | Teplica | ||
| Nadmorská výška | 518 m n. m. | ||
| Súradnice | 48°51′32″S 18°51′49″V / 48,858889°S 18,863611°V | ||
| Rozloha | 33,48 km² (3 348 ha) [1] | ||
| Obyvateľstvo | 6 178 (31. 12. 2023) [2] | ||
| Hustota | 184,53 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1281 | ||
| Primátor | Igor Hus[3] (nezávislý) | ||
| PSČ | 039 01 | ||
| ŠÚJ | 512729 | ||
| EČV (do r. 2022) | TR | ||
| Tel. predvoľba | +421-43 | ||
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Partizánska 413/1 039 01 Turčianske Teplice | ||
| E-mailová adresa | poslať email | ||
| Telefón | 043 / 490 60 10 | ||
| Fax | 043 / 492 26 67 | ||
  Poloha mesta na Slovensku
| |||
 Interaktívna mapa mesta
| |||
| Wikimedia Commons: Turčianske Teplice | |||
| Webová stránka: turciansketeplice.sk | |||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |||
| Freemap Slovakia: mapa | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Turčianske Teplice (do roku 1948 Štubnianske Teplice, nem. Bad Stuben, maď. Stubnyafürdő) sú mesto ležiace v Žilinskom kraji, historické centrum Horného Turca a okresné mesto.[4]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto sa nachádza v južnej časti Turčianskej kotliny, približne 25 km južne od Martina. Východne od mesta sa dvíha podhorie Veľkej Fatry, západne sa nachádza úpätie Žiaru, mesto samotné však leží v rovinatej časti kotliny. Od Kremnice je vzdialené 21 km severne, od Banskej Bystrice 34 km severozápadne a od Nitrianskeho Pravna 23 km východne.
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]Mestom preteká rieka Teplica (miestne nazývaná aj Žarnovica).
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Turčianske Teplice patria medzi najstaršie kúpeľné mestá Slovenska. Prvá písomná zmienka o meste, resp. o teplých prameňoch pochádza z roku 1281, kedy vtedajší kráľ Ladislav IV. darovacou listinou poručil hájske panstvo a na jeho západnej časti ležiace teplé pramene grófovi Petrovi.
V roku 1533 sa Turčianske Teplice stali majetkom mesta Kremnice. Kremnica sprístupnila pramene všetkým vrstvám spoločnosti a začala kúpele nielen využívať, ale aj budovať. Aj keď boli teplické liečivé pramene známe a navštevované, predsa sa túžby Kremnice, postaviť v Turčianskych Tepliciach vhodné budovy na ubytovanie hostí, splnili až v 19. storočí.[4] Postupne sa začali budovať a rozrastať. Po februári 1948 boli Štubnianske Teplice premenované na Turčianske Teplice a druhýkrát v histórii sa stali sídlom okresu. Dňa 20. februára 1949 sa Kremnica vzdala svojich práv na kúpele a vznikli Československé štátne kúpele a žriedla.[4]
V Turčianskych Tepliciach sa ako v jediných kúpeľoch na Slovensku liečia choroby obličiek a močových ciest. S úspechom sa tu liečia i choroby pohybového ústrojenstva, najmä stavy po reumatických zápaloch kĺbov, degeneratívne chronické ochorenia, ochorenia bedrových, kolenných kĺbov, chrbtica, poúrazové deformácie a pooperačné stavy pohybového ústrojenstva. Okrem dospelých sa tu od roku 1993 liečia aj deti. Kúpele ponúkajú aj liečebné a rehabilitačné pobyty pre široký okruh záujemcov.
Na liečebné účely sa využívajú horúce pramene liečivých vôd, ktorých teplota sa pohybuje od 38 do 46 °C. Síranovo-hydrouhličitanová vápenato-horečnatá hypotonická voda sa využíva v bazénových a vaňových procedúrach. Pri chorobách obličiek a močových ciest sa predpisuje liečba pitnými kúrami. K týmto procedúram sa pridružujú masáže, suché zábaly, individuálna pohybová liečba, rehabilitačné cvičenia, vodoliečba, fyzikálna liečba, elektroliečba, sauna a terénna liečba. V roku 1996 sa Turčianske Teplice stali tretíkrát okresným mestom, ktorého budúcnosť je úzko spojená s rozvojom cestovného ruchu, kúpeľníctva, ale aj s budovaním turistických zaujímavého čistého zdravého mesta.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Múzeá
[upraviť | upraviť zdroj]Galéria Mikuláša Galandu
Parky
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa tu jeden z najstarších a najrozľahlejších kúpeľných parkov na Slovensku, v ktorom rastie mnoho cudzokrajných drevín, v tomto čase 2012 značne dendrologicky zanedbaný a javí známky pustnutia. Posledná zásadná údržba parku bola vykonaná pred cca 10 – 15 rokmi. Park nie je priebežne obnovovaný ani rekonštruovaný. Posledná známa plošnejšia výsadba nových drevín bola v 80 rokoch 20 storočia keď bola vykonaná menšia rekonštrukcia parku.
Kúpele
[upraviť | upraviť zdroj]História kúpeľov v Turčianskych Tepliciach siaha až na koniec 13. storočia, ide o jedny z najstarších termálnych kúpeľov na Slovensku a v Európe.
V dnešnej dobe kúpele pozostávajú z liečebných domov Veľká Fatra, ktorý bol zrekonštruovaný v roku 2004 a ďalej Aqua, Malá Fatra a Kollár. V roku 2006 bol v areáli postavený akvapark a do budúcna sa plánujú ďalšie investície.
Zo siedmich termálnych prameňov za sekundu vyvrie na povrch 30 l síranovo-hydrouhličitanovej, vápenato-horečnatej, hypotonickej vody s obsahom vyše 1500 mg rozpustených minerálnych látok v 1 litri.
Sírany, hydrouhličitany, vápnik, horčík, železo a ďalšie pôsobia liečivo na množstvo chorôb. Pre vysoký obsah vápnika, horčíka a fluóru je minerálna voda z Turčianskych Teplíc veľmi vhodná aj na pitné kúry, ktoré pôsobia proti osteoporóze a viacerým typom obličkových kameňov ako aj pri žlčníkových a črevných ťažkostiach. Bohato mineralizovaná termálna voda z turčianskych kúpeľov má dokázateľne liečivé účinky na ochorenia pohybového aparátu, urologické, nervové a gynekologické ochorenia.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Bývalý sirotinec a kaplnka sv. Jána Nepomuckého, dnes rímskokatolícka fara a farský kostol. Budova z roku 1760 je postavená v rannoklasicistickom slohu. Stavba je dvojpodlažná s trojtraktovou dispozíciou.[5] Centrálne je umiestnená kaplnka na obdĺžnikovom pôdoryse s polygonálne ukončeným presbytériom.
-
Kaplnka Jána Nepomuckého -
-
- Bývalý Kráľovský učiteľský ústav, dnes Pedagogická a sociálna akadémia. Eklektická stavba z roku 1908.[6]
-
Pedagogická škola -
-
Detail architektúry školy -
- Galéria Mikuláša Galandu, rodný dom maliara. Jedná sa o trojtraktovú jednopodlažnú vilu na pôdoryse písmena L z 30. rokov 19. storočia.[7]
-
Galandov dom -
-
Pamätná tabuľa Mikuláša Galandu na rodnom dome -
Záhrada Galandovho domu, súsošie Rozhovor od Pavla Tótha
- Historická budova Modrého kúpeľa a priľahlého hotela z roku 1885
- Renesančný Platthyovský kaštieľ, z prvej polovice 17. storočia, dnes pracovisko Slovenskej národnej knižnice (miestna časť Diviaky)
- Rokokový Tarnóczyovský kaštieľ z roku 1767
-
Modrý kúpeľ -
Modrý kúpeľ pred obnovou -
Renesančný kaštieľ v Diviakoch -
-
Rokokový kaštieľ v Diviakoch
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto leží na železničnej trati Vrútky – Zvolen a východným okrajom prechádza cestná komunikácia I/65 na Kremnicu a Banskú Bystricu. Cez Diviaky sa pripája cesta z Nitrianskeho Pravna a obce Budiš.
Osobnosti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Mikuláš Galanda (* 1895 – † 1938), maliar, grafik a ilustrátor
- Matúš Černák (* 1903 – † 1955), diplomat, verejný činiteľ a politik
- Jozef Lettrich (* 1905 – † 1969), politik
Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]- Georgios Sinas (* 1783 – † 1856), grécko-rakúsky podnikateľ, dal v meste vybudovať turecké kúpele
- Štefan Kankovský (* 1848 – † 1872), katolícky teológ, stredoškolský učiteľ a historik
- Ján Štefánik (* 1901 – † 1987), pedagóg, bibliograf, literárny kritik, redaktor a prekladateľ
- Ondrej Plai (* 1915 – † 1996), právnik, športovec
Partnerské mestá[8]
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b c História [online]. turciansketeplice.sk, [cit. 2020-04-22]. Dostupné online.
- ↑ Pamiatkový objekt - podrobnosti [online]. pamiatky.sk, [cit. 2016-12-30]. Dostupné online.
- ↑ Pamiatkový objekt - podrobnosti [online]. pamiatky.sk, [cit. 2016-12-30]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Partnerské mestá [online]. turciansketeplice.sk, rev. 2021-05-05, [cit. 2021-11-29]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- KOVÁČIK, Marián. Turčianske Teplice a okolie. Martin : Osveta, 1960.
- NIŽŇANSKÝ, Eduard. Turčianske Teplice : 700 rokov od prevej písomnej zmienky o teplých prameňoch na území mesta. 1. vyd. Martin : Osveta, 1982. 272 s.
- VALENTINI, Ján. Turčianskoteplické elégie. 1. vyd. Martin : Osveta, 1986. 47 s.
- MALIŠOVÁ, Eva. Turčianske Teplice včera a dnes. 1. vyd. Martin : Neografia, 2006. 139 s. ISBN 80-88892-72-4.
- HORNÍKOVÁ, Zuzana. Turčianske Teplice : zo spomienok grófky Elizabeth. Vrútky : Hemibos Ante Portas, 2015. 108 s. ISBN 978-80-971919-0-0.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Diviaky (Turčianske Teplice)
- Zoznam kultúrnych pamiatok v Turčianskych Tepliciach
- Zoznam ulíc a námestí v Turčianskych Tepliciach
- Železničná stanica Diviaky
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turčianske Teplice
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka mesta
- Zlaté kúpele – oficiálna stránka kúpeľov
- Galéria Mikuláša Galandu