Turčiansky Peter

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°01′50″S 18°53′22″V / 49,0305556°S 18,8894444°V / 49.0305556; 18.8894444
Turčiansky Peter
obec
Turčiansky Peter12.JPG
Kostol sv. Petra
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Martin
Región Turiec
Nadmorská výška 419 m n. m.
Súradnice 49°01′50″S 18°53′22″V / 49,0305556°S 18,8894444°V / 49.0305556; 18.8894444
Rozloha 4,62 km² (462 ha) [1]
Obyvateľstvo 483 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 104,55 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1309
Starosta Ondrej Výbošťok[3] (nezávislý)
PSČ 038 41 (pošta Košťany nad Turcom)
ŠÚJ 512753
EČV MT
Tel. predvoľba +421-43
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Turčiansky Peter
Webová stránka: www.turcianskypeter.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Turčiansky Peter je obec na Slovensku v okrese Martin.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vyvinutá obec je doložená z roku 1323 ako Scenpeter, Zenpeter, Zenthpetur, z roku 1773 ako Szent Péter, Sw. Peter, z roku 1920 ako Svätý Peter, z roku 1948 ako Turčiansky Svätý Peter, v roku 1960 ako Turčiansky Peter, maďarsky Szentpéter, Turócszentpéter, latinsky S. Petrus.

Založili ju na území, ktoré v roku 1309 daroval magister Donč Tomášovi, Dionýzovmu synovi. V roku 1386 patrila synom Pavla zo Záturčia, v 18. storočí Szennesyovcom, v 19. storočí Nyáryovcom. V roku 1784 mala 32 domov a 199 obyvateľov, v roku 1828 mala 22 domov a 203 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, olejkárstvom a domácim zhotovovaním liečiv.

Za I. ČSR bol Turčiansky Peter poľnohospodárskou obcou.

Počas druhej sv. vojny sa obyvatelia zapojili do partizánskeho hnutia a SNP.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Petra, jednoloďová ranogotická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z druhej polovice 13. storočia. Okrem hrubej stavby sa zo stredovekých detailov zachovalo zaklenutie krížovou rebrovou klenbou a štrbinové okno vo svätyni a južný portál, ku ktorému bola pristavaná kaplnka. Hambalkový krov kostola bol dendrochronologicky datovaný do obdobia medzi polovicou 14. storočia a začiatkom 16. storočia. Prešiel renesančnou prestavbou v 17. storočí, z tohto obdobia pochádza zaklenutie lode. Stavba bola barokovo upravená v roku 1754. Posledná radikálna úprava sa uskutočnila v rokoch 1946-1947, ktorá odstránila pôvodné zariadenie. Dochovala sa vitráž s vyobrazením sv. Petra z roku 1904. Z tohto kostola pochádzajú štyri neskorogotické sochy svätých Petra, Pavla, Kataríny a Barbory, ktoré sú od roku 1940 súčasťou zbierok SNM v Martine.[4] Kostol má hladké fasády, veža s drevenou nadstavbou je ukončená ihlancovou helmicou.
  • Dávidovský kaštieľ, dvojpodlažná obdĺžniková stavba, pôvodne neskororenesančná kúria zo 17. storočia. Od polovice 18. storočia vlastnia obec aj s kúriou Ňáriovci. V roku 1889 bola Karolom Ňárim zástadne prestavaná, pribudlo južné a severné krídlo s nárožnými valcovými arkiermi. Fasády majú neorenesančný a empírový dekor. Nárožia kaštieľa sú lemované bosážou. Okná prízemia majú jednoduché šambrány s vrcholovým klenákom, šambrány poschodia sú bosované s klenákom. Po druhej svetovej vojne bol kaštieľ zoštátnený a sídlil tu Výskumný ústav poľnohospodársky.[5]
  • Dedinská zvonica, murovaná stavba na pôdoryse štvorca s ihlancovou helmicou. Fasády sú členené lizénami, rezonančné otvory šambránami.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Matej Bátor (* 1859 - † 1946), rímskokatolícky kňaz rodák z Chocholova, tu je aj pochovaný

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. KAROL ĎURIAN, VERONIKA KAPIŠINSKÁ, EVA ŠEVČÍKOVÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Rímskokatolícky farský kostol sv. Petra, s. 556-559.
  5. ĽUBICA SZERDOVÁ-VEĽASOVÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Kaštieľ s areálom, s. 559-563.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]