Turčiansky Peter
| Turčiansky Peter | |
| obec | |
 Kostol sv. Petra
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Martin |
| Región | Turiec |
| Vodný tok | Trebostovský potok |
| Nadmorská výška | 419 m n. m. |
| Súradnice | 49°01′50″S 18°53′22″V / 49,0305556°S 18,8894444°V |
| Rozloha | 4,62 km² (462 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 570 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 123,38 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1309 |
| Starosta | Ondrej Výbošťok[3] (nezávislý) |
| PSČ | 038 41 (pošta Košťany nad Turcom) |
| ŠÚJ | 512753 |
| EČV (do r. 2022) | MT |
| Tel. predvoľba | +421-43 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Turčiansky Peter | |
| Webová stránka: turcianskypeter.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Turčiansky Peter je obec na Slovensku v okrese Martin.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Vyvinutá obec je doložená z roku 1323 ako Scenpeter, Zenpeter, Zenthpetur, z roku 1773 ako Szent Péter, Sw. Peter, z roku 1920 ako Svätý Peter, z roku 1948 ako Turčiansky Svätý Peter, v roku 1960 ako Turčiansky Peter, maďarsky Szentpéter, Turócszentpéter, latinsky S. Petrus.
Založili ju na území, ktoré v roku 1309 daroval magister Donč Tomášovi, Dionýzovmu synovi. V roku 1386 patrila synom Pavla zo Záturčia, v 18. storočí Szennesyovcom, v 19. storočí Nyáryovcom. V roku 1784 mala 32 domov a 199 obyvateľov, v roku 1828 mala 22 domov a 203 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, olejkárstvom a domácim zhotovovaním liečiv.
Za I. ČSR bol Turčiansky Peter poľnohospodárskou obcou.
Počas druhej sv. vojny sa obyvatelia zapojili do partizánskeho hnutia a SNP.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky kostol sv. Petra, jednoloďová ranogotická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z druhej polovice 13. storočia. Okrem hrubej stavby sa zo stredovekých detailov zachovalo zaklenutie krížovou rebrovou klenbou a štrbinové okno vo svätyni a južný portál, ku ktorému bola pristavaná kaplnka. Hambalkový krov kostola bol dendrochronologicky datovaný do obdobia medzi polovicou 14. storočia a začiatkom 16. storočia. Prešiel renesančnou prestavbou v 17. storočí, z tohto obdobia pochádza zaklenutie lode. Stavba bola barokovo upravená v roku 1754. Posledná radikálna úprava sa uskutočnila v rokoch 1946-1947, ktorá odstránila pôvodné zariadenie. Dochovala sa vitráž s vyobrazením sv. Petra z roku 1904. Z tohto kostola pochádzajú štyri neskorogotické sochy svätých Petra, Pavla, Kataríny a Barbory, ktoré sú od roku 1940 súčasťou zbierok SNM v Martine.[4] Kostol má hladké fasády, veža s drevenou nadstavbou je ukončená ihlancovou helmicou.
- Dávidovský kaštieľ, dvojpodlažná obdĺžniková stavba, pôvodne neskororenesančná kúria zo 17. storočia. Od polovice 18. storočia vlastnia obec aj s kúriou Ňáriovci. V roku 1889 bola Karolom Ňárim zástadne prestavaná, pribudlo južné a severné krídlo s nárožnými valcovými arkiermi. Fasády majú neorenesančný a empírový dekor. Nárožia kaštieľa sú lemované bosážou. Okná prízemia majú jednoduché šambrány s vrcholovým klenákom, šambrány poschodia sú bosované s klenákom. Po druhej svetovej vojne bol kaštieľ zoštátnený a sídlil tu Výskumný ústav poľnohospodársky.[5]
- Dedinská zvonica, murovaná stavba na pôdoryse štvorca s ihlancovou helmicou. Fasády sú členené lizénami, rezonančné otvory šambránami.
-
Kostol sv. Petra -
-
-
Detail presbytéria -
Obecná zvonica
Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]
- Jozef Dlugopolský (* 1890 – † 1956) rímskokatolícky kňaz, publicista
- Ernest Charles Albert Nyáry OCD (* 1906 - † 1987) rímskokatolícky rehoľník, kňaz a arcibiskup v Bagdade
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ KAROL ĎURIAN, VERONIKA KAPIŠINSKÁ, EVA ŠEVČÍKOVÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Rímskokatolícky farský kostol sv. Petra, s. 556-559.
- ↑ ĽUBICA SZERDOVÁ-VEĽASOVÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Kaštieľ s areálom, s. 559-563.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1978. 532 s.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turčiansky Peter
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |