Turica karpatská
| Turica karpatská | |
 Turica karpatská – detail kvitnúceho úboru. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Erigeron atticus Vill.[2][3], 1788[2][3] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Turica karpatská[4] (lat. Erigeron atticus)[3] je druh trvácej byliny rodu turica, z čeľade astrovité (Asteraceae).[4] Jej prirodzený areál zahŕňa oblasti od Európy po severozápadné Turecko.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Turica karpatská je trváca bylina vysoká 20 až 50 cm, s jednoduchým podzemkom, zvyčajne s jednou kvitnúcou byľou. Byľ je priama alebo sprehýbaná, nevýrazne ryhovaná, roztrúsene až husto odstávajúco žliazkatá.[4][5]
Prízemné listy sú stopkaté, stopka je úzko krídlatá. Čepeľ je obrátene vajcovito kopijovitá, najširšia v hornej štvrtine, na vrchole zaokrúhlená, veľmi tupo končistá, dlhá 70 až 150 mm, široká do 20 mm, svetlo žltozelená, holá. Byľové listy sú na byli rozmiestnené rovnomerne, sú tupo končisté až zaokrúhlené, smerom k vrcholu sa zmenšujúce, horné listy sú sediace, čepeľ je úzko kopijovitá až elipsovitá, najširšia v polovici.[4][5]
Úbory sú lúčovité, zvyčajne v počte 2 až 10, široko valcovité až pologuľovité, stopkaté, usporiadané v riedkom, stiahnutom strapcovitom súkvetí. Zákrovné listene sú čiarkovito kopijovité, dlhé 6 až 8 mm, vonkajšie zákrovné listene sú približne o jednu štvrtinu kratšie ako vnútorné zákrovné listene, sú husto odstávajúco žliazkaté. Lúčovité kvety sú v počte 60 až 90, do strán rozložené, dlhé do 8 mm, ružovofialové. Rúrkovité kvety sú valcovité, žlté, zuby korunného lemu sú rozložené.[4][5]
Plodmi sú drobné, elipsovité, jemne pritisnuto chlpaté nažky s dvomi výraznými rebrami, s chocholcom dlhým do 5 mm.[4]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Turica karpatská je rozšírená v Pyrenejách, Alpách, vzácne v Karpatoch, balkánskych pohoriach, Čiernej Hore, Bosne a Hercegovine, bulharskom pohorí Pirin a v tureckom pohorí Ulu-Dag (Uludağ). Na Slovensku je rozšírená len v Belianskych Tatrách v priestore Doliny siedmich prameňov, na Bujačom vrchu a Skalných vrátach. Najnižší výskyt bol zaznamenaný v Doline siedmych prameňov vo výške 1 490 m n. m., najvyšší pochádza z Bujačieho vrchu, vo výške 1 900 m n. m..[4]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Turica karpatská rastie na karbonátových horninách v alpínskych trávnikoch, na skalných teraskách, na okrajoch porastov kosodreviny v subalpínskom až alpínskom vegetačnom stupni. Kvitne od júla do septembra.[4] Na Slovensku je hodnotená ako zraniteľný (VU) taxón.[1]
Zoznam poddruhov
[upraviť | upraviť zdroj]V rámci druhu eviduje databáza semenných rastlín POWO tieto súčasné poddruhy:[3]
- Erigeron atticus var. atticus
- Erigeron atticus var. drenowskii (Degen) Kuzmanov
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ed. Daniel Baláž, Karol Marhold, Peter Urban. Zväzok Suplement 20. Banská Bystrica : ŠOP Banská Bystrica, 2001. 77 s. S. 57.
- 1 2 Hist. Pl. Dauphiné 3(1): 237 (1788)
- 1 2 3 4 5 Erigeron atticus Vill. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2025-02-26]. Dostupné online. (po anglicky)
- 1 2 3 4 5 6 7 8 Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 441-443.
- 1 2 3 Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : SPN, 1992. 790 s. ISBN 80-08-00003-1. S. 1036.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turica karpatská
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Turica karpatská
