Tvrdošín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°20′13″S 19°33′01″V / 49.336944°S 19.550278°V / 49.336944; 19.550278
Tvrdošín
mesto
Tvrdošín2-2.jpg
Kostol Najsvätejšej Trojice
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Tvrdošín
Región Orava
Rieka Orava
Nadmorská výška 592 m n. m.
Súradnice 49°20′13″S 19°33′01″V / 49.336944°S 19.550278°V / 49.336944; 19.550278
Rozloha 56,55 km² (5 655 ha) [1]
Obyvateľstvo 9 360 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 165,52 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1265
Primátor Ing. Ivan Šaško[3] (SNS, SMER)
PSČ 027 44
ŠÚJ 510114
EČV TS
Tel. predvoľba +421-43
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Tvrdošín
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.tvrdosin.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál
Tvrdošín

Tvrdošín (nem. Turdoschin, Thurdoschin, maď. Turdossin) je mesto na Slovensku ležiace v Žilinskom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské časti[upraviť | upraviť zdroj]

Územie mesta je zložené zo 4 mestských častí, ktoré zároveň majú vlastné katastrálne územia:

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží priamo na sútoku riek Orava a Oravica. Na území mesta sa do Oravy postupne (v smere toku) vlievajú: Trní potok (sprava), Medvedský potok (sprava), Oravica (zľava, do nej zľava ústia Krivý potok a Hlísnik), Krátky potok, Hlboký potok a Martinov potok (všetky zľava).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Územie, na ktorom sa rozprestiera dnešný Tvrdošín, bolo osídlené už v praveku. Dokazujú nám to hromadné nálezy predmetov, objavené v 19. storočí v Medvedzí, Krásnej Hôrke a v susednej Nižnej. Výhodná poloha mesta na sútoku dvoch riek a zároveň na hranici Uhorska a Poľska vytvorila predpoklady na zriadenia colnej stanice. Presný dátum jej vzniku nevieme, bolo to však pravdepodobne za vlády Ondreja II. (1205-1235).

Do roku 1265 sa Tvrdošín uvádzal ako Toarsin, Doardi a Turz. Prvé dva názvy sú v Zoborskej listine z roku 1111 a tretí je v listine Belu III. z roku 1183. V 13. storočí mal Tvrdošín 100-200 obyvateľov. V polovici 14. storočia došlo k rozčleneniu rozsiahlych území patriacich Tvrdošínu. Vznikli osady Horný a Dolný Štefanov, Lavkovo a Zemianska Dedina. Jedným z najvýznamnejších medzníkov v dejinách Tvrdošína je rok 1369, keď mu kráľ Ľudovít vo sviatok Rozposlania apoštolov 15. júla udelil výsady kráľovského mesta. Tvrdošín získal výsadu voliť si richtára a 12-člennú radu, poriadať jarmoky, voliť farára, mať nemocnicu, nekonať poddanské práce a mešťania mali možnosť obchodovať aj so zahraničím. Boli oslobodení od mýta v celom Uhorsku. Nestálosť politických pomerov v 16. storočí spôsobila postupné upadanie colnej stanice. Medzi najťažšie obdobia v histórii Tvrdošína patrí 17. storočie, kedy protihabsburské povstania, pohyby vojsk a ich plienenie tu zanechalo spúšť.

V 18. storočí sa mestečko postupne pozviechalo; obyvateľstvo sa zaoberalo roľníctvom a dobytkárstvom, doplnkové zdroje im plynuli z píly, jarmokov, trhov, dvoch mlynov, z obchodu s chmeľom a z remesiel, no rozvíjalo sa pláteníctvo a postupne aj pltníctvo. Od roku 1777 bol Tvrdošín sídlom okresu a najmä od začiatku 20. storočia sa vyvíjali snahy o založenie priemyslu. V roku 1909 sa namiesto fabriky na výrobu súkna vytvorila továreň na gombičky. Výstavbu mesta nepriaznivo ovplyvnili úpravy verejnej správy v roku 1922, kedy bol zrušený okres Tvrdošín. V 30. rokoch 20. storočia tu mala sídlo rímskokatolícka a meštianska škola.

V roku 1965 Tvrdošín opäť získal štatút mesta. V roku 1967 sa zlúčil s Medvedzím a roku 1974 s Krásnou Hôrkou. V tomto období sa začala aj výstavba sídliska Medvedzie. V súčasnosti je v Tvrdošíne sústredený najmä potravinársky priemysel (mliekáreň, mäsokombinát, poľnohospodárske družstvá), sú tu viaceré školy: dve základné, SPŠ - elektrotechnická, Obchodná akadémia, Gymnázium, ZUŠ a SOU - lesnícke. Mesto ponúka kultúrne vyžitie v rôznych spoločenských akciách, ktoré sa konajú na Trojičnom alebo Michalskom námestí, vo veľkej alebo malej spoločenskej sále a v kine Javor v Krásnej Hôrke. História, súčasné dianie a prekrásna príroda vytvárajú z mesta zaujímavú lokalitu pre turistiku a oddych.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slováci - 99,03 %
  • Česi - 0,53 %
  • Maďari - 0,02 %
  • Rómovia - 0,01 %
  • Rusíni - 0,02 %

a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • rímski katolíci - 92,10 %
  • bez vyznania - 4,84 %
  • evanjelici a.v. - 1,18 %
  • grécki katolíci - 0,16 %
  • pravoslávni - 0,03 %

a iní

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V Tvrdošíne je rímskokatolícky drevený kostolík Všetkých svätých z prvej polovice 15. storočia, kostol Najsvätejšej Trojice, na Medvedzí sa nachádza ľudový dom.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

V mestskej časti Oravice možnosť turistiky v Západných Tatrách, kúpalisko s termálnym prameňom, v zime výborné podmienky na lyžovanie. V Tvrdošíne je aj každý rok v zime otvorené klzisko.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Folklórne Oravice (Júl na sviatok Sv. Anny), Michalský jarmok, festival dychoviek - FORDYCH

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ing. Ivan Šaško je v zozname. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]