Tykanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Tykanie je v niektorých jazykoch spôsob oslovovania jednej osoby pomocou 2. osoby jednotného čísla (ty). Tykanie sa v mnohých spoločnostiach považuje za dôverné, neformálne a v mnohých situáciách a spoločenských vzťahoch za neprijateľné. Na vyjadrenie formálnosti, spoločenského odstupu alebo úcty, hlavne pri jednaní s cudzími, staršími alebo spoločensky významnejšími osobami sa ako protiklad používa vykanie, teda oslovovanie jednotlivého človeka v 2. osobe množného čísla. V niektorých iných jazykoch, napr. nemčine, sa využíva aj onikanie (oslovovanie v 3. osobe množného čísla), prípadne iné jazykové prostriedky.

V slovenčine a napríklad aj v češtine s tykaním súvisí aj voľba neformálneho pozdravu. Pri vykaní sa používa formálne pozdrav, napr. "dobrý deň" a "dovidenia". Pri tykaní sa obyčajne oslovuje krstným menom alebo prezývkou. Oslovenie "pán" alebo "pani" je formálne a používa sa obyčajne len pri vykaní.

V septembri 2016 bolo vo firmách vykanie na ústupe, častejšie sa vyskytovalo tykanie. Vo firmách sa tiež vyskytovalo vykanie s používaním krstného mena.[1]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Vykanie vo firmách je na ústupe. Nahrádza ho tykanie [online]. TASR, 2016-09-12, [cit. 2016-10-28]. Dostupné online.