Preskočiť na obsah

Tyrrell Racing

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Spojené kráľovstvoTyrrell
Základné informácie
Celý názovTyrrell Racing Organisation
SídloOckham, Surrey, Spojené kráľovstvo
ZakladateľKen Tyrrell
Významní zamestnanciDerek Gardner
Mike Gascoyne
Tim Densham
Harvey Postlethwaite
NástupcaBritish American Racing
JazdciFRA Patrick Depailler
FRA Jean Alesi
FRA Didier Pironi
RSA Jody Scheckter
GBR Jackie Stewart
ITA Andrea de Cesaris
FRA François Cevert
DEU Stefan Bellof
SWE Ronnie Peterson
IRL Derek Daly
NED Jos Verstappen
GBR Martin Brundle
GBR Jonathan Palmer
ITA Michele Alboreto
FIN Mika Salo
Účinkovanie v F1
Prvá VCVC Kanady 1970
Počet VC430 (383 štartov)
Pohár konštruktérov1 (1971)
Titul majstra sveta2 (1971, 1973)
Víťazstvá23
Pódiá77
Pole positions14
Najrýchlejšie kolá20
Body621
Posledná VCVC Japonska 1998

Tyrrell Racing Organisation, známy skôr ako Tyrrell, bol britský tím Formuly 1, ktorý pôsobil v seriáli majstrovstiev sveta FIA Formule 1 od konca 60. rokov až do roku 1998. Tím bol založený charizmatickým manažérom a bývalým jazdcom Kenom Tyrrellom, ktorý sa stal jednou z najvýraznejších osobností histórie motoršportu. Tyrrell patril v 70. rokoch k absolútnej špičke Formuly 1 a bol známy svojím inovatívnym prístupom k dizajnu monopostov. Počas svojej existencie získal tím dva tituly majstra sveta jazdcov, jeden titul majstra sveta konštruktérov a zapísal sa do histórie legendárnym šesťkolesovým monopostom Tyrrell P34. Jeho základňa v Brackley sa stala základom viacerých ďalších úspešných tímov, po BAR nasledovalo Honda F1, potom Brawn GP, ktorý získal titul v roku 2009, a dnes tu sídli Mercedes-AMG Petronas Formula One Team, dominujúci v moderných dejinách F1.

Založenie a prvé roky (1968 – 1970)

[upraviť | upraviť zdroj]

Ken Tyrrell začal svoju motoristickú kariéru ako jazdec, no čoskoro zistil, že jeho najväčšou prednosťou je manažment a vedenie tímu. V 50. a 60. rokoch pôsobil v nižších motoršportových sériách, kde objavoval mladé talenty. V roku 1968 založil Tyrrell Racing Organisation a do Formuly 1 vstúpil ako tím sponzorovaný spoločnosťou Matra, pričom používal francúzske šasi Matra a britské motory Ford Cosworth. Najväčšou hviezdou tímu sa stal škótsky jazdec Jackie Stewart, ktorý bol považovaný za jeden z najväčších talentov svojej generácie. Už v prvých sezónach Tyrrell dokazoval konkurencieschopnosť, pričom Stewart vyhrával jednotlivé veľké ceny.

Vrcholné obdobie a majstrovské tituly (1971 – 1973)

[upraviť | upraviť zdroj]

Rok 1971 bol pre Tyrrell prelomový. Tím sa rozhodol skončiť spoluprácu s Matrou a navrhol vlastné šasi – Tyrrell 001, neskôr vylepšené na Tyrrell 003. Tento krok sa ukázal ako kľúčový. Jackie Stewart dominoval sezóne a získal svoj druhý titul majstra sveta jazdcov, zatiaľ čo Tyrrell získal jediný titul majstra sveta konštruktérov vo svojej histórii.

Stewart pokračoval vo víťaznej sérii aj v ďalších rokoch a v sezóne 1973 získal svoj tretí a posledný titul majstra sveta. Tento rok bol však poznačený tragédiou, keď Stewartov tímový kolega François Cevert zahynul počas kvalifikácie na Veľkú cenu USA. Cevert bol považovaný za Stewartovho nástupcu a jeho smrť výrazne zasiahla celý tím. Stewart sa po tejto sezóne rozhodol ukončiť svoju kariéru.

Hľadanie novej hviezdy a inovácie (1974 – 1977)

[upraviť | upraviť zdroj]

Po odchode Jackieho Stewarta začal Tyrrell hľadať nového lídra tímu. V polovici 70. rokov sa Tyrrell rozhodol ísť cestou technických experimentov, ktoré mali tímu vrátiť pozíciu na čele. Výsledkom bol legendárny Tyrrell P34 predstavený v roku 1976 – revolučný monopost so šiestimi kolesami (štyrmi malými prednými a dvoma zadnými).

P34 si získal obrovskú pozornosť médií a fanúšikov. V sezóne 1976 sa s ním podarilo vyhrať Veľkú cenu Švédska, pričom jazdci Jody Scheckter a Patrick Depailler obsadili prvé dve priečky. Napriek počiatočným úspechom sa šesťkolesový koncept ukázal ako príliš komplikovaný a ťažko udržiavateľný, a tak bol v roku 1977 opustený.

Postupný úpadok (1978 – 1989)

[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom 70. rokov začala Formula 1 zažívať technologickú revolúciu, najmä v oblasti aerodynamiky a tzv. ground effectu, ktorý zaviedli tímy ako Lotus. Tyrrell sa snažil držať krok, no s menším rozpočtom nedokázal konkurovať bohatším tímom.

V 80. rokoch tím zaznamenal niekoľko úspešných momentov, najmä vďaka jazdcom ako Michele Alboreto či Stefan Bellof, no tieto úspechy boli skôr výnimkou. Posledné víťazstvo Tyrrellu prišlo v roku 1983, keď Alboreto triumfoval na Veľkej cene Detroitu.

V roku 1984 Formula 1 prešla na turbodúchadlom preplňované motory, no Tyrrell bol posledným tímom, ktorý ešte používal atmosférické motory Ford Cosworth. Tento technologický deficit viedol k ďalšiemu prepadávaniu v štartovom poli.

Posledné roky a predaj tímu (1990 – 1998)

[upraviť | upraviť zdroj]

V 90. rokoch Tyrrell bojoval s nedostatkom financií aj s konkurenciou silných továrenských tímov. Napriek snahám o modernizáciu sa mu nepodarilo dosiahnuť výraznejšie úspechy. Jazdci ako Jean Alesi, Ukyo Katayama či Mika Salo síce dokázali občas prekvapiť, no celková výkonnosť tímu nestačila na popredné priečky.

V roku 1997 oznámil Ken Tyrrell, že tím predáva investičnej skupine vedenou Barriem Greenstonom, ktorá pripravovala vstup americkej spoločnosti British American Tobacco do Formuly 1. V sezóne 1998 Tyrrell odjazdil svoju poslednú sezónu pod pôvodným názvom, pričom od roku 1999 tím pokračoval ako British American Racing (BAR).

Pre Kena Tyrrella to bol emocionálny koniec éry. Počas viac než troch dekád bol jeho tím synonymom nezávislosti a inovatívneho ducha vo Formule 1.

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tyrrell P34 zostáva najznámejším šesťkolesovým monopostom v histórii Formuly 1 a ikonou technickej kreativity.
  • Tím získal celkovo 23 víťazstiev vo veľkých cenách a 2 tituly majstra sveta jazdcov – všetky vďaka Jackie Stewartovi (1971, 1973).
  • Ken Tyrrell bol známy svojím čestným a priamym prístupom. Často kritizoval nadmerný vplyv peňazí a politiky na Formulu 1.
  • Tyrrell bol posledným tímom, ktorý v roku 1983 vyhral preteky s klasickým atmosférickým motorom v ére turbodúchadiel.
  • Jackie Stewart bol nielen hviezdou Tyrrellu, ale aj veľkým bojovníkom za bezpečnosť vo Formule 1, pričom Tyrrellov tím podporoval mnohé z jeho iniciatív

Kompletné výsledky v F1[2]

[upraviť | upraviť zdroj]
Rok Názov tímu Šasi Motor Pneu. Jazdci Body Umiestnenie
1970 UK Tyrrell Racing Organisation March 701
Tyrrell 001
Cosworth DFV 3.0 V8 D UK Jackie Stewart
FRA François Cevert
FRA Johnny Servoz-Gavin
0 NC
1971 UK Elf Team Tyrrell 001
002
003
Cosworth DFV 3.0 V8 G UK Jackie Stewart
FRA François Cevert
USA Peter Revson
73 1. miesto
1972 UK Elf Team Tyrrell 002
003
004
005
006
Cosworth DFV 3.0 V8 G UK Jackie Stewart
FRA François Cevert
FRA Patrick Depailler
51 2. miesto
1973 UK Elf Team Tyrrell 005
006
Cosworth DFV 3.0 V8 G UK Jackie Stewart
FRA François Cevert
NZL Chris Amon
82 2. miesto
1974 UK Elf Team Tyrrell 005
006
007
Cosworth DFV 3.0 V8 G RSA Jody Scheckter
FRA Patrick Depailler
52 3. miesto
1975 UK Elf Team Tyrrell 007 Cosworth DFV 3.0 V8 G RSA Jody Scheckter
FRA Patrick Depailler
FRA Michel Leclère
FRA Jean-Pierre Jabouille
25 5. miesto
1976 UK Elf Team Tyrrell 007
P34
Cosworth DFV 3.0 V8 G RSA Jody Scheckter
FRA Patrick Depailler
71 3. miesto
1977 UK First National City Elf Team Tyrrell P34 Cosworth DFV 3.0 V8 G SWE Ronnie Peterson
FRA Patrick Depailler
27 5. miesto
1978 UK First National City Elf Team Tyrrell 008 Cosworth DFV 3.0 V8 G FRA Patrick Depailler
FRA Didier Pironi
38 4. miesto
1979 UK Candy Tyrrell Team 009 Cosworth DFV 3.0 V8 G FRA Didier Pironi
FRA Jean-Pierre Jarier
UK Geoff Lees
IRL Derek Daly
28 5. miesto
1980 UK Candy Tyrrell Team 009
010
Cosworth DFV 3.0 V8 G FRA Jean-Pierre Jarier
IRL Derek Daly
NZL Mike Thackwell
12 6. miesto
1981 UK Tyrrell Racing Team 010
011
Cosworth DFV 3.0 V8 M


A

USA Eddie Cheever
USA Kevin Cogan
ARG Ricardo Zunino
ITA Michele Alboreto
10 8. miesto
1982 UK Team Tyrrell 011 Cosworth DFV 3.0 V8 G SWE Slim Borgudd
UK Brian Henton
ITA Michele Alboreto
25 7. miesto
1983 UK Benetton Tyrrell Team 011
012
Cosworth DFV 3.0 V8 G USA Danny Sullivan
ITA Michele Alboreto
12 7. miesto
1984 UK Tyrrell Racing Organisation 012 Cosworth DFY 3.0 V8 G UK Martin Brundle
SWE Stefan Johansson
GER Stefan Bellof
NZL Mike Thackwell
0 DSQ
1985 UK Tyrrell Team 012
014
Cosworth DFY 3.0 V8
Renault EF4B 1.5 V6 t
G UK Martin Brundle
SWE Stefan Johansson
GER Stefan Bellof
ITA Ivan Capelli
FRA Philippe Streiff
4 (Tyrrell-Cosworth)
3 (Tyrrell-Renault)
9. (Tyrrell-Cosworth)
10. (Tyrrell-Renault)
1986 UK Data General Team Tyrrell 014
015
Renault EF4B 1.5 V6 t G UK Martin Brundle
FRA Philippe Streiff
11 7. miesto
1987 UK Data General Team Tyrrell DG016 Ford Cosworth DFZ 3.5 V8 G UK Jonathan Palmer
FRA Philippe Streiff
11 6. miesto
1988 UK Tyrrell Racing Organisation 017 Ford Cosworth DFZ 3.5 V8 G UK Jonathan Palmer
UK Julian Bailey
5 8. miesto
1989 UK Tyrrell Racing Organisation 017B

018

Ford Cosworth DFR 3.5 V8 G UK Jonathan Palmer
UK Johnny Herbert
ITA Michele Alboreto
FRA Jean Alesi
16 5. miesto
1990 UK Tyrrell Racing Organisation 018
019
Ford Cosworth DFR 3.5 V8 P JPN Satoru Nakajima
FRA Jean Alesi
16 5. miesto
1991 UK Braun Tyrrell Honda 020 Honda RA101E 3.5 V10 P JPN Satoru Nakajima
ITA Stefano Modena
12 6. miesto
1992 UK Tyrrell 020B Ilmor 2175A 3.5 V10 G FRA Olivier Grouillard
ITA Andrea de Cesaris
8 6. miesto
1993 UK Tyrrell 020B
021
Yamaha OX10A 3.5 V10 G JPN Ukyo Katayama
ITA Andrea de Cesaris
0 NC
1994 UK Tyrrell Racing Organisation 022 Yamaha OX10B 3.5 V10 G JPN Ukyo Katayama
UK Mark Blundell
13 7. miesto
1995 UK Nokia Tyrrell Yamaha 023 Yamaha OX10C 3.5 V10 G JPN Ukyo Katayama
FIN Mika Salo
ITA Gabriele Tarquini
5 8. miesto
1996 UK Tyrrell Yamaha 024 Yamaha OX11A 3.5 V10 G JPN Ukyo Katayama
FIN Mika Salo
5 8. miesto
1997 UK PIAA Tyrrell Ford 025 Ford ED4 3.0 V8
Ford ED5 3.0 V8
G NED Jos Verstappen
FIN Mika Salo
2 10. miesto
1998 UK PIAA Tyrrell 026 Ford JD Zetec-R 3.0 V10 G BRA Ricardo Rosset
JPN Toranosuke Takagi
0 NC

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Tyrrell [online]. [Cit. 2025-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Tyrrell • STATS F1 [online]. www.statsf1.com, [cit. 2025-09-29]. Dostupné online.