Učená spoločnosť banského okolia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bohuslav Tablic

Učená spoločnosť banského okolia (lat. Sociates litteraria slavica montana) bola jedna z učených spoločností, ktoré vznikali na území dnešného Slovenska v období osvietenstva.

Založená bola v máji 1810 Bohuslavom Tablicom, pričom vznikla pre potrebu zamedzenia nevzdelanosti Slovákov v porovnaní s Maďarmi a Nemcami. Hlavným účelom spoločnosti bolo povýšiť slovenské všeobecné vzdelanie a povedomie so zreteľom na starobylú tradíciu a hospodársku osvetu. Učená spoločnosť banského okolia sa venovala najmä zbieraniu rukopisov, pamätihodností, ľudovej slovesnosti, mincí atď. V rámci osvety pestovala snahu zveľadiť „čistú češtinu“. V roku založenia spoločnosť zriadila aj „Katedru reči a literatúry československej“ (čiže bibličtiny) v Banskej Štiavnici, ktorá bola zároveň sídlom spoločnosti. Predsedom bol Adam Lovich a tajomníkom Bohuslav Tablic. K ďalším členom patrili významní českí vzdelanci, ako napr. Antonín Marek alebo Václav Klíment Klicpera. Spoločnosť chcela pôsobením prelomiť maďarizačné tendencie a cenzúru. V tomto zmysle Tablic vydával aj množstvo učebníc s cieľom budovať „československú“ kultúru a vzdelanosť, čo podmienilo vznik viacerých inštitúcii.[1]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. PODOLAN, VIRŠINSKÁ, Peter, Miriam. Slovenské dejiny III. 1780-1914. 1. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2014. ISBN 9788081190810. S. 405.