Ucháč svetlý
| ucháč svetlý | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Plecotus auritus Linné, 1758 | |
| Synonymá | |
| netopier svetlý | |
 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Ucháč svetlý[2] alebo netopier svetlý (zastarané) (Plecotus auritus) je druh netopiera z rodu Plecotus.
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Obýva severnú oblasť Eurázie, od Anglicka a Francúzska až po Kóreu a Japonsko. Jeho charakteristickým znakom sú výrazné ušnice. Je veľmi podobný so vzácnejším ucháčom sivým (Plecotus austriacus), s ktorým bol do šesťdesiatych rokov považovaný za jeden druh a s ktorým je aj dodnes často zamieňaný.
Vrchná časť tela je hnedá, na bielych bokoch máva zvyčajne žltkasté a čierne škvrny, tragus je svetlý, palec krídla je väčší ako 6 mm. Dosahujú hmotnosť 5 – 11 g, dĺžku tela 41 – 52 mm, chvosta 37 – 55 mm a predlaktia 36 – 42 mm.[3] Najväčšou charakteristikou sú však jeho veľké ušnice, ktoré dosahujú 31 – 41 mm a ktoré rod Plecotus spoľahlivo odlišujú od ostatných netopierov.[3]. Dožíva sa 12 rokov. Roztiahnuté ušnice sú dlhé skoro ako celé telo.
Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]
Zimovanie[upraviť | upraviť zdroj]
Neskoro na jeseň upadajú do zimného spánku, pri ktorom majú uši zložené pod krídlami a idú vidieť iba tragus.[4] Je zavesený za päť pazúrikov zadných končatín hlavou dolu s lietajúcou blanou priloženou k telu. Zimuje najčastejšie v jaskyniach, dutých stromoch a v podkroviach.
Zvuky[upraviť | upraviť zdroj]
Vydáva síce echolokačné signály, ale sú veľmi vysoké-pre ľudské ucho nepočuteľné, najčastejšie pri 50 alebo 35 kHz, rýchlo za sebou (20/s); bežnou technikou sa nedá seba rozlíšiť netopier svetlý a sivý.[3]
Úkryt[upraviť | upraviť zdroj]
Tento druh sa skôr javí ako typický obyvateľ jaskýň, ale často obýva hrady, stromy, najmä v nížinách a pahorkatinách, vyhýba sa mestám. Žijú v letných kolóniách s počtom 5 – 30 samíc v podkrovných štrbinách,[3] alebo môžu hniezdiť aj samostatne.[4]
Lov[upraviť | upraviť zdroj]
Lovia prevažne v lese, často aj počas dňa a to väčšinou mole a iné nočné motýle, húsenice, ucholaky, dvojkrídlovce alebo pavúky. Pri love využívajú svoj dobre vyvinutý sluch. Nie je dobrý letec, lieta nízko a pomaly (15 km/h).[5] [6] Netopier vydáva rôzne zvuky, ktoré sa odrážajú od okolitých predmetov. V priestore sa vďaka nim veľmi dobre dobre orientuje a loví.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ IUCN Red list 2017.1. Prístup 25. júna 2017.
- ↑ KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Štefan Danko, Ján Krištofík, Vladimíra Hnazelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Ucháč svetlý - Plecotus auritus, s. 392 - 398.
- ↑ a b c d GAISLER, Jiří; DUNGEL, Jan. Atlas savců České a Slovenské republiky. Praha : Academia. ISBN 80-200-1026-2. S. 44.
- ↑ a b Grzimek’s Animal Life Encyclopedia, 2nd edition. Volume 13, Mammals II, edited by Michael Hutchins, Devra G. Kleiman, Valerius Geist, and Melissa C. McDade. Farmington Hills, MI: Gale Group, 2003.
- ↑ HANZÁK, Jan. Naši savci. Praha : Albatros, 1970. Kapitola Netopýr ušatý, s. 95.
- ↑ BRYL, Marek; MATYÁŠTÍK, Tomáš. Rýchlosť cicavcov - Cicavce, internetová encyklopédia [online]. Univerzita Palackého, upol.cz, 1998 – 2005. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ucháč svetlý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Ucháč svetlý
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Hutson, A.M., Spitzenberger, F., Aulagnier, S., Coroiu, I., Karataş, A., Juste, J., Paunovic, M., Palmeirim, J. & Benda, P. 2008. Plecotus auritus. In: IUCN 2011. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2011.2. (www.iucnredlist.org). Prístup 26. november 2011.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Netopýr ušatý na českej Wikipédii a Brown long-eared bat na anglickej Wikipédii.