Uganda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ugandská republika
Vlajka Ugandy Znak Ugandy
Vlajka Znak
Národné motto:
For God and My Country
(Bohu a mojej krajine)
Štátna hymna:
Oh Uganda, Land of Beauty
(Ó Uganda, krajina krásy)
Uganda (orthographic projection).svg
Miestny názov  
 • dlhý Republic of Uganda
 • krátky Uganda
Hlavné mesto Kampala
0°19′ s.š. 32°35′ v.d.
Najväčšie mesto Kampala
Úradné jazyky angličtina
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
republika
Yoweri Museveni
Apolo Nsibambi
Vznik 9. október 1962
Susedia Južný Sudán, Keňa, Tanzánia, Rwanda, Kongo (býv. Zair)
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
241 038 km² (78.)  
36 330 km² (15,4 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (júl 2005)
 • sčítanie (2002)

 • hustota (júl 2005)
 
28 816 000 (39.)
24 442 084

119,5/km² (63.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2005
43 260 mil. $ (82.)
1 617 $ (151.)
Index ľudského rozvoja (2003) 0,508 (144.) – stredný
Mena ugandský šiling (UGX)
Časové pásmo
 • Letný čas
EAT (UTC+3)
bez zmeny (UTC+3)
Medzinárodný kód UGA / UG
Medzinárodná poznávacia značka EAU
Internetová doména .ug
Smerové telefónne číslo +256

Uganda, dlhý tvar Ugandská republika, je prezidentská republika, nachádzajúca sa vo východnej Afrike, ktorá hraničí s Keňou na východe, s Demokratickou republikou Kongo na západe, s Rwandou na juhozápade a s Tanzániou na juhu. Súčasťou Ugandy je aj nezanedbateľná časť Viktóriinho jazera, ktorým tiež prechádzajú hranice s Keňou a Tanzániou. Uganda má rozlohu 236 040 km² a žije tu 30 miliónov ľudí (2007). Názov Ugandy je odvodený z názvu tradičného kráľovstva Buganda, ktorého súčasťou je južná časť krajiny vrátane hlavného mesta Kampala.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Mapa Ugandy

Uganda, ktorá bola do roku 1962 britským protektorátom, je podľa ústavy z roku 1967 republikou v čele s prezidentom v rámci Britského spoločenstva. V 16. – 17. storočí prenikli do Ugandy kmene Himov a podmanili si pôvodné obyvateľstvo nazývane Bantuovia. Na konci 17. storočia sa na území ovládanom kmeňmi Himov vytvorili štáty Buganda, Toro, Buňoro a Ankole. Najvýznamnejší z nich, štát Buganda, dosiahol vrcholu moci za vlády kráľa Mutesa I. v rokoch 1860 – 1884. Došlo k rozšíreniu obchodu s Arábiou, do krajiny prichádzali kresťanskí misionári a vznikla pravidelná armáda. Po smrti Mutesa I. došlo k mocenským bojom medzi katolíckymi, protestantskými a moslimskými skupinami, ktoré reprezentovali cudzie záujmy. Keď sa Spojené kráľovstvo a Nemecko roku 1890 tzv. helgolandskou zmluvou dohodli o rozdelení záujmov vo východnej Afrike, pripadlo toto územie Veľkej Británii. Roku 1896 vyhlásilo Spojené kráľovstvo protektorát Uganda. Po roku 1900 do Ugandy zosilnelo prisťahovalectvo Indov, ktorí spočiatku pracovali na stavbe železníc, neskôr zaujali vedúce pozície v obchodovaní.

Cesta k dosiahnutiu nezávislosti[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci národne oslobodeneckého hnutia za získanie nezávislosti vystúpil roku 1953 kráľ Mutesa II. s prehnanými požiadavkami. Spojené kráľovstvo vyhlásilo výnimočný stav a kráľa z krajiny vyhostila. Roku 1955 ho znovu akceptovala. Roku 1960 vystúpila Buganda z protektorátu, ale stretla sa s odporom hospodársky slabších provincií protektorátu. V roku 1962 vyhlásila Uganda nezávislosť a stala sa monarchiou v čele s britskou kráľovnou Alžbetou II. Ministerským predsedom sa stal Milton Obote. Roku 1963 bola vyhlásená republika v čele s prezidentom-kráľom Mutesaom II. – komplikovaný štátny útvar spojujúci monarchiu s republikou a unitárny štát so spolkovým. Roku 1966 previedol ministerský predseda Obote, sledujúci prosocialistický kurz, štátny prevrat a prevzal úrad prezidenta. Podľa ústavy z roku 1967 sa Uganda stala jednotným štátom v čele s prezidentom.

Vzostup a pád Idiho Amina[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1971 sa po vojenskom prevrate stal prezidentom generálmajor Idi Amin Dada, vrchný veliteľ ozbrojených síl. Ústava bola zrušená, politické strany zakázané. Obote utiekol do susednej Tanzánie.

Roku 1972 vypukli ozbrojené zrážky medzi Ugandou a Tanzániou, ktoré údajne podporovali Oboteho priaznivci. V roku 1972 vyhostil Idi Amin z krajiny všetkých Ázijčanov s britským štátnym občianstvom. Do roku 1973 ich opustilo Ugandu viac než 40 000. Potom boli všetky podniky patriace Britom zoštátnené. Hospodárstvo štátu sa postupne rozpadalo. K hospodárskemu úpadku prispeli aj konflikty so susednými krajinami, predovšetkým s Keňou. Teror Idiho Amina si vyžiadal na 300 000 obetí. Spojené kráľovstvo na protest prerušila roku 1976 s Ugandou diplomatické styky.

Roku 1978 vpadli ugandské vojská do Tanzánie, o rok neskôr dobyla tanzánska armáda a exilový ugandskí politici Entebbe a Kampalu a po úteku Idiho Amina bola zostavená dočasná vláda pod vedenímYusufa Lulea. Roku 1980 prevzala moc vojenská komisia pod vedením Paula Muwanga. V parlamentných voľbách toho istého roku zvíťazil bývalý prezident Milton Obote a znovu sa stal prezidentom (jeho víťazstvo je považované za sporné). Vnútropolitickú situáciu destabilizovali boje medzi vládnúcimi jednotkami a jednotkami hnutia odporu proti režimu Oboteho.

V júli 1985 bol Milton Obote zvrhnutý vojenským pučom s odôvodnením, že jeho režim bol nehumánny a skorumpovaný. Roku 1986 sa moci chopil vodca pučistov Yoweri Museveni. Zostavil koaličnú vládu, ktorá sa vzápätí rozpadla. Ani nasledujúcej Museveniho vláde sa nepodarilo ukončiť občiansku vojnu trvajúcu od roku 1979.

V júli 1990 vznikla možnosť ukončenia občianskej vojny v krajine tým, že vláda podpísala mierovú zmluvu s povstaleckým Ugandským vlasteneckým hnutím. Vývoj v roku 1991 však k skončeniu konfliktu neviedol. V prvých priamych prezidentských voľbách zvíťazil doterajší prezident Yoweri Museveni.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Topografická mapa Ugandy

Napriek tomu že je Uganda vnútrozemský štát, tak má prístup k niekoľkým veľkým vodným plochám, ako je Viktóriino jazero, Albertovo jazero, jazero Kyoga a Edwardovo jazero. Uganda sa rozkladá na plošine s priemernou nadmorskou výškou okolo 900 m. Prevažuje tu tropické podnebie, ktoré sa však v rôznych častiach krajiny trocha odlišuje. Súčasťou Ugandy sú aj niektoré pobrežné ostrovy vo Viktóriinom jazere. Najdôležitejšie mestá sa nachádzajú na juhu pri Viktoriinom jazere. Tu sa nachádza Kampala aj blízke mesto Entebbe.

Uganda sa člení na 70 distriktov, formálne zoskupených do 4 oblastí: Centrálna, Severná, Východná a Západná. Distrikty sú väčšinou pomenované podľa svojho správneho centra.

Rastlinstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Na juhu Ugandy sú dažďové pralesy, ale väčšia časť už bola vyklčovaná a premenená na ornú pôdu. Strednú a severnú Ugandu pokrývajú rozsiahle savany a savanové lesy. Na vysokých svahoch západných vrchov rastú zvláštne rastliny, napríklad obrovské lobelky, starček a stromovitý vres.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Ugandské deti

Etnické a jazykové zloženie, gramotnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Uganda je vlasťou mnoho rôznych etnických skupín, z ktorých žiadna nemá väčšinu. Najpočetnejšie sú kmene Ganda a Karamodžong. Hovorí sa tu približne 40 rôznymi jazykmi. Po osamostatnení Ugandy sa stala angličtina úradným jazykom. Jazykom s najvyšším počtom hovoriacich je luganda, ktorým sa hovorí v Bugande. Druhým úradným jazykom Ugandy je swahilčina, ktorá sa veľa využíva predovšetkým v obchode. Na africké pomery je tu gramotnosť pomerne vysoká – 69,9 %.

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Kresťanstvo a Islam sa v Ugande začali šíriť v 60. rokoch 19. storočia, kedy sem po prvýkrát dorazili misionári oboch vyznaní, snažiaci sa vnútiť svoje náboženstvo bugandskému kráľovi. V súčasnosti vyzerá náboženské zloženie obyvateľstva následovne: 33 % katolíci, a 33 % protestanti, 16 % moslimovia a 18 % rôzne domorodé viery.

Masová vražda[upraviť | upraviť zdroj]

17.3.2000 prišlo najmenej 530 príslušníkov sekty Hnutie o obnovu desatora božích prikázaní o život pri požiari kostola v Kanunfu na juhozápade. Najprv sa predpokladala kolektívna samovražda, ale po obhliadke zostatkov v hromadnom hrobe sa zistilo, že šlo o násilný čin, ktorý spôsobil smrť až tisícom obetí, ktoré boli uškrtené, zabité alebo otrávené.

Vírus Ebola[upraviť | upraviť zdroj]

V septembri 2000 prepukla v Gulu, severne od Kampaly, epidémia eboly, na ktorú do konca roka zomrelo vyše 200 ľudí. Zastupcovia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) síce vyhlásili v novembri, že majú epidémiu v celej zemi pod kontrolou, avšal lekári tvrdili, že smrteľná choroba môže kedykoľvek prepuknúť. Príčinou prepuknutia epidémia bol pravdepodobne tradičný spôsob pochovávania vo vidieckych oblastiach, pri ktorom zostáva zomrelý niekoľko dní nepochovaný, je umytý a pozostalí si na znak solidarity s ním dávajú ruky do nádoby s vodou v ktorej bol posmrtne umývaný.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Yoweri Museveni – prezident Ugandy

Od roku 1995 má krajina novú ústavu. V nej je zakotvená existencia jednokomorového Národného parlamentu (National Parliament) s 303 poslancami s päťročným funkčným obdobím, z ktorých 81 nominujú rôzne záujmové skupiny vrátane žien a ugandskej armády. Zvyšok (214 poslancov) je volených priamo. Podľa tejto ústavy bol tiež obmedzený vplyv prezidenta a posilnený vplyv parlamentu. Prezident je súčasne hlavou štátu aj vlády. Menuje predsedu vlády, ktorý mu pomáha pri plnení jeho úloh.

V snahe obmedziť sektárske násilie politických strán zaviedol súčasný prezident Yoweri Museveni po svojom nástupe do funkcie v roku 1986 zákaz ich politických aktivít. Politické strany síce aj naďalej existovali, ale nesmeli kandidovať vo voľbách, v ktorých sa volili len osobnosti (aj keď mohli byť členmi niektorej politickej strany). V referende konanom 28. júla 2005 sa však hlasujúci vyslovili pre zrušenie tohoto 19-ročného zákazu. Rada organizácii požaduje premenu Ugandy na federáciu.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Nepokoje, ku ktorým dochádzalo v Ugande od 60. rokov ťažko poškodili hospodárstvo. V období stability v 90. Rokoch sa začala ekonomická situácia zlepšovať, narušila ju však intervencia Ugandy v Kongu (1998). V poľnohospodárstve pracuje 80 % ľudí a sústreďuje sa v okolí Viktoriiho jazera. Na maloroľníckych statkoch pestujú formou naturálneho hospodárenia banány, proso a hľuzoviny. Na plantážach dopestovaná káva, bavlna, cukrová trstina a čaj. Chov hospodárských zvierat prebieha na savanách v severnej časti krajiny. Na jazerách má význam rybolov. Nerastné suroviny sa tažia v malom množstve (meď a iné rudy farebných kovov). Veľké zásobz vodnej energie sú nevyužité. W. Churchil nazval Ugandu perlou Afriky, pretože kedysi patrila medzi bohaté krajiny kontinentu. Miestnou menou je ugandský šiling.

Poskytnutie pomoci[upraviť | upraviť zdroj]

V máji 2000 oznámil Medzinárodný menový fond (IWF) a Svetová banka, že poskytnú v rámci programu HIPC (Heavily Indepted Poor Countries) Ugande pomoc vo výške 1,3 miliardy USD. Museveniho reformná ekonomická politika vzhľadom na usporiadanie rozpočtu v prospech vzdelania a zdravotníctva je považována za príkladnú. Toto rozhodnutie oboch finančných ústavov bolo najprv ostro kritizované najmä USA, pretože Ugandský prezident Yoweri Museveni si kúpil drahé lietadlo pre svoju potrebu, ten však uistil, že lietadlo bolo financované z úspor určených na obranu a sociálne výdavky tým nebudú ukrátené.

Národné parky[upraviť | upraviť zdroj]

Kidepo Valley National Park[upraviť | upraviť zdroj]

Rozprestiera sa v severovýchodnej časti krajiny, medzi hranicami Ugandy s Keňou a Sudánom. Má rozlohu 1 442 km², a rozsah nadmorskej výšky územia je od 914 m n. m.do 2 750 m n. m. Park obsahuje 2 rieky Kidepo a Narus, ktoré však obe v období sucha vysychajú a nechávajú len jazierka, ktoré pomáhajú prežiť divej zvery. Park je domovom pre vyše 77 druhov cicavcov a 475 druhov vtáctva. Za národný park bol vyhlásený v r. 1962

Queen Elizabeth National Park[upraviť | upraviť zdroj]

Je najväčšou turistickou atrakciou Ugandy. Má rozlohu 1 978 km² a ponúka škálu rôznych ekosystémov, ako rozľahlé savany, vlhké, tienisté lesy, jazerá, úrodné mokrade. Rozsah nadmorskej výšky je od 910 m n. m. do 1 350 m n. m. Park je domovom 10 druhom primátov, zahŕňajúc šimpanzov, ďalších viac ako 95 druhov cicavcov a vyše 600 druhov vtáctva. Prechádza ním aj rovník, monumenty na oboch stranách označujú miesto, kadiaľ rovník pretína územie parku. Bol založený v roku 1952 ako Kazinga National park a o 2 roky neskôr premenovaný na Queen Elizabeth National Park na pamiatku návštevy kráľovnej Alžbety.

Lake Mburo National Park[upraviť | upraviť zdroj]

Má rozlohu 370 km² a rozprestiera sa v nadmorskej výške 1 220 – 1 828 m n. m. Park je domovom pre 350 rôynzch druhov vtákov taktiež ako 68 druhov cicavcov, vrátane zebier, byvolov, leopardov a v jazere sa nachádzajú krokodíly a cez 300 hrochov. 20 % z výťažku ziskov národného parku putuje na podporu projektov miestnej komunity ako sú kliniky alebo školy.

Mgahinga Gorilla National Park[upraviť | upraviť zdroj]

Má rozlohu 33,7 km², čo z neho robí najmenší národný park Ugandy. Rozprestiera sa v nadmorskej výške 2 227 – 4 127 m n. m. Park bol vytvorený kvôli zachráneniu vzácneho ohrozeného druhu horských goríl a ich lesov. Ako národný park je územie deklarované od r. 1991.

Ziwa Rhino Sanctuary[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa 176 km od Kampaly v Nakasongole. Je domovom jediných divožijúcich jednorožcov v Ugande.

Semuliki National Park[upraviť | upraviť zdroj]

Má rozlohu 220 km² a rozsah nadmorskej výšky je 670 – 760 m n. m. Je domovom 441 zaznamenaných druhov vtákov a 53 druhov cicavcov, vratane slonov, levov, byvolou, ci hrochou. Semuliki Forest Reserve bola založená v roku 1932, status národného parku získala v roku 1993.

Murchison Falls National Park[upraviť | upraviť zdroj]

Má rozlohu 3 840 km². Je to jeden z prvých národných parkov v Ugande bol založený uz v roku 1952. Park je polený Viktoriinym Nílom, ktorý padá 45 m skalnou stenou čím vytvára Murchisonové vodopády (Murchison Falls). Je tu veľké množstvo krokodílov, hrochov a vodného vtáctva – park je domovom celkom 76 druhom divej Známymi návštevníkmi tohto národného parku sú napríklad Winston Churchill, Theodor Roosevelt, či Ernest Hemingway.

Rwenzori Mountains National Park[upraviť | upraviť zdroj]

Má rozlohu 996 km² – najvyšší bod je vo výške 5 109 m n. m. (Mt. Stanley´s Margherita Peak), čo je tretí najvyšší bod v Afrike. Najstaršia osoba, ktorá tento bod dosiahla bola Beryl Parková v roku 2010, kedy mala 78 rokov. Park je domovom 70 druhov cicavcov a 217 druhov vtákov, ako aj niektorým svetovo najzriedkavejším rastlinám. Je to aj svetovo známa oblasť vyhľadávaná horolezcami. Je zapísaná v zozname prírodných pamiatok UNESCO.

Bwindi Impenetrable National Park[upraviť | upraviť zdroj]

Má rozlohu 321 km² a nadmorskú výšku od 1 160 do 2 607 m n. m. Leží na juhozápade Ugandy a svahy hôr sú pokryté jednými z najstarších a biologicky najrozmanitejších lesov v Ugande, ktoré sa datujú už pred 25 000 rokmi a ukrývajú takmer 400 druhov rastlín. Známejšie pre tieto lesy je však to, že chránia 320 horksých goríl, čo je zhruba polovica ich celkovej svetovej populácie. Biologicky rozmanitý región tiež chráni vyše 120 druhov zveri a okolo 350 druhov vtáctva. Ako národný park je od roku 1991 a v roku 1994 je zapísaná aj v zozname prírodných pamiatok UNESCO.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Magula, A.- Mari, L.- Tolmáči, L.- Tolmáčiová, T. (2004):Lexikón štátov a úzremí sveta, MAPA Slovakia Plus, s.r.o., Lye, K.: Svet do vrecka od A do Z, OTTOVO nakladatelství- CESTY. Praha, Zubriczký G : Geografia štátov sveta (2009), MAPA Slovakia Plus, s.r.o. s 254

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

http://www.ugandawildlife.org/explore-our-parks (v angličtine) http://www.ugandanationalparks.com/ (v angličtine) http://www.ziwarhino.com/ (v angličtine) http://www.guide2uganda.com/information/144/Ziwa-Rhino-Sanctuary-Uganda (v angličtine)