Uhličitan vápenatý
Vzhľad
| Uhličitan vápenatý | |||||||
| | |||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||
| Sumárny vzorec | CaCO3 | ||||||
| Vzhľad | biela tuhá látka | ||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||
| Molekulová hmotnosť | 100,0869 g/mol | ||||||
| Teplota topenia | 1 339 °C | ||||||
| Teplota varu | rozklad | ||||||
| Hustota | 2,711 g/cm3 | ||||||
| |||||||
| Ďalšie informácie | |||||||
| Číslo CAS | 471-34-1 | ||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||
Uhličitan vápenatý (CaCO3) je chemická zlúčenina. V prírode sa vyskytuje najmä ako minerály kalcit, aragonit a vaterit, ktoré často tvoria hlavnú súčasť usadenej horniny vápenec.
Vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Je vo vode nerozpustný, ale reakciou s vodou nasýtenou rozpusteným oxidom uhličitým vniká rozpustný hydrogénuhličitan vápenatý.
- CaCO3 + CO2 + H2O → Ca(HCO3)2
Zahrievaním na 825 °C bez prístupu vzduchu sa mení na nehasené vápno (oxid vápenatý, CaO):
- CaCO3 → CaO + CO2
Je stály v alkalickom prostredí, s kyselinami sa rozkladá za vzniku oxidu uhličitého.
- CaCO3 + 2 H+ → Ca2+ + H2O + CO2
Krieda
[upraviť | upraviť zdroj]Pod názvom krieda sa používa ako biely pigment v maliarstve. Predávajú sa rôzne druhy:
- plavená krieda – získava sa mletím a plavením kriedových hornín, obsahuje aj vápenaté a horečnaté fosfáty
- mletá krieda – podobá sa na plavenú kriedu, má však väčšiu zrnitosť
- bolonská krieda
- šampanská krieda
- umelá krieda – vyrába sa zrážaním z roztoku chloridu vápenatého, je čistejšia a jemnejšia než prírodná krieda
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Uhličitan vápenatý

