Uhoľný potok (prítok Klastavského potoka)
| Uhoľný potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Banská Štiavnica |
| Obec | Baďan |
| prameň | Baďan |
| - poloha | Kamenný vrch (vrch) |
| - výška | 448 m |
| - súradnice | 48°19′49″S 18°52′30″V / 48,3302°S 18,8750°V |
| Ústie | Klastavský potok |
| - poloha | Baďan |
| - výška | 334 m |
| - súradnice | 48°19′07″S 18°52′04″V / 48,3185°S 18,8677°V |
| Dĺžka | 1,6 km |
| Rád toku | V. |
| Hydrologický identifikátor | 4-24-03-157 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Uhoľný potok[1] je potok v regióne Poiplie na území obce Baďan v okrese Banská Štiavnica v Banskobystrickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Štiavnické vrchy, v geomorfologickom podcelku Sitnianska vrchovina.[2] Je pravostranným prítokom Klastavského potoka a má dĺžku 1,6 km. Je vodným tokom V. rádu.
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení v 448 m n. m. na území obce Baďan v katastrálnom území Klastava na južnom svahu vrchu Kamenný vrch s 596 m n. m., ktorého vrchol leží už na území susednej obce Beluj, v severovýchodnej časti lesného extravilánu.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od prameňa preteká juhojuhozápadným smerom lesným extravilánom cez územie do roka 1971 samostatnej obce Klastava, dnes časti obce Baďan, tento smer si zachováva počas celého svojho toku, pravým brehom obmýva samotu Klastavský dvor, ľavým brehom obmýva les Uhoľná, v 346 m n. m. priberá pravostranný prítok Mikovský potok, poniže Klastavského mlyna v 334 m n. m. ústi do Klastavského potoka v povodí Belujského potoka (prítok Štiavnice) ako jeho ľavostranný prítok. Vodný tok Uhoľný potok má jediný významnejší prítok Mikovský potok.[3][4]
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Motivantom názvu vodného toku Uhoľný potok na území obce Baďan v období pomenovacieho procesu bol les Uhoľná, cez ktorý vodný tok preteká[5] s významom pôvodná lokalita využívaná na tvorbu drevného uhlia. Produkcia drevného uhlia ako jedného z produktov rozkladu dreva za vysokých teplôt bez prístupu alebo s obmedzeným prístupom vzduchu mala na Slovensku tradíciu od stredoveku až do druhej polovice 19. storočia s hlavným odberateľom hutníctvom, keď bola nahradená výrobou v kovových peciach. Z toponyma Uhoľná rozšírením o formant -ý bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložený z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Uhoľný potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[6] Názov vodného toku Uhoľný potok bol štandardizovaný v roku 2008.[7] V priestore slovenskej hydronymie potokov hydronymum Uhoľný potok nie je jedinečným hydronymom (apríl 2022).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-04-17.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-04-14]
- ↑ Priebeh vodného toku Uhoľný potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-04-14].
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 77, 78, 168. 079-902-87 NVA
- ↑ Geografické názvy okresu Žiar nad Hronom A5. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-244/1986 z 29.7.1986. 86 s. S. 13, 56. 79-911-86
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.
- ↑ Geografické názvy okresu Žiar nad Hronom A5. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-244/1986 z 29.7.1986. 86 s. S. 16, 20, 74, 83. 79-911-86