Ulič
Ulič | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Snina |
Región | Zemplín |
Vodné toky | Ulička, Zbojský potok |
Nadmorská výška | 245 m n. m. |
Súradnice | 48°57′40″S 22°25′27″V / 48,961111°S 22,424167°V |
Rozloha | 25,15 km² (2 515 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 810 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 32,21 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1451 |
Starosta | Ján Holinka[3] (nezávislý) |
PSČ | 067 67 |
ŠÚJ | 520934 |
EČV (do r. 2022) | SV |
Tel. predvoľba | +421-57 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Ulič 89 067 67 Ulič |
E-mailová adresa | obeculic@stonline.sk |
Telefón | 057 / 769 41 36 |
Fax | 057 / 769 41 32 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Ulič | |
Webová stránka: obeculic.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Ulič je obec na Slovensku v okrese Snina.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa nachádza dva kilometre od štátnej hranice s Ukrajinou a pätnásť kilometrov od Poľska. Leží v údolí na sútoku Uličky a Zbojského potoka v pohorí Poloniny, na území rovnomenného národného parku.
Názvy obce
[upraviť | upraviť zdroj]Obec v priebehu histórie niesla tieto názvy: 1451 Hulics, Hvlydch, 1492 Vlicz, 1877 Ulics, 1902 Utczás a napokon od roku 1920 Ulič.
Vlastníci obce
[upraviť | upraviť zdroj]Obec, pôdu, lesy, tu vlastnili Szirmayovci, Vandernathovci, princezná Beaufort Spontin Fridešová, a posledná bola rodina Tiele-Wincler.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá archívna písomnosť o obci pochádza z roku roku 1451. V roku 1492 boli podľa listiny z archívu mesta Bardejov, Ihnat so synom Steczom, Romanom a Climom boli označení ako príslušníci zbojníckej družiny Fedora Hlavatého.
V 19. storočí bol v obci postavený kaštieľ. V roku 1867 gréckokatolícky kostol. Lesná železnica v katastri obce bola postavená v roku 1908. Počas prvej svetovej vojny v rokoch 1914 až 1915 sa obec dvakrát ocitla v tesnej blízkosti frontu. A to na jeseň roku 1914 a v mesiacoch apríl až začiatkom mája 1915. Z tohto obdobia je v obci vojenský cintorín, kde je pochovaných 71 vojakov. Nachádza sa tu aj hrob ruského generála Nikolaja Nikolajeviča Mirbacha.
Počas druhej svetovej vojny v rokoch 1939 až 1944 bola obec súčasťou Horthyovského Maďarska. Obec bolo oslobodená 26. októbra 1944. Po vojne v oblasti obce vyčíňali banderovci, ktorí 6. decembra 1945 pripravili o život 4 členov židovskej rodiny z obce.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Gréckokatolícky kostol z r. 1867
- Prícestný kríž z roku 1902 umiestnený pod gréckokatolíckym kostolom
- Vojenský cintorín z prvej svetovej vojny
- Pamätná tabuľa Rudolfa Wienera, Miroslava Poliščuka
- Mergancov kameň - pomník hájnika Rudolfova Merganca
- Arpádova línia - obranné opevnenie budované počas druhej svetovej vojny
Turistické zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Miniskanzen - modely drevených cerkvi
- Grófska cesta - aleja z cudzokrajných dubov
- Dvere do Polonín - oddychovo-náučná zóna
- Lyžiarske stredisko Ulič – Čertíž (dĺžka vleku 350 m)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ulič