Umberto Orsini
| Umberto Orsini | |
|---|---|
 | |
| Umberto Orsini v roku 1965. | |
| Narodenie | 2. apríl 1934 (91 rokov) Novara, Taliansko |
| Povolanie | herec |
| Roky pôsobenia | 1960 – súč. |
| Národnosť | talianska |
| Štát pôsobenia |  Taliansko |
Umberto Orsini (* 2. apríl 1934, Novara) je taliansky herec.[1] Debutoval v roku 1957 vo filme Denník Anny Frankovej v réžii Giorgia De Lulla.[2] Stvárnil aj rolu Jeana vo dvoch filmoch ságy Emmanuelle zo 70. rokov Emmanuella – antipanna a Zbohom, Emmanuella.[3][4]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Umberto Orsini študoval na Národnej akadémii dramatických umení v Taliansku. V divadle debutoval so súborom De Lullo-Falk-Valli-Guarnieri, neskôr hral v zoskupení Morelli-Stoppa s Sarah Ferratim a neskôr s Gabriel Laviom v spolku Teatro Eliseo, ktorého bol dlhodobo umeleckým riaditeľom (1982 – 1997). Ako mladý interpret, presvedčivý v klasických rolách, sa vyznačoval predovšetkým antihrdinmi, ktorých stvárnil vo viacerých filmoch od 70. až po 10. roky 20. storočia. Po filme oceňovaného režiséra Federica Felliniho La Dolce Vita z roku 1959 ho režíroval Luchino Visconti vo snímkach La caduta degli dei (1969) a Ludwig (1972), kde sa presadil v úlohách s jemnou interpretáciou. Medzi ďalšie Orsiniho filmy patria napríklad Al di là del bene e del male (1977), Pasolini, un delitto italiano (1995); Il viaggio della sposa (1997), Il partigiano Johnny (2000). V roku 2006 ho režíroval Massimo Castri v hre Il padre od August Strindberg a v roku 2008 sa vrátil na javisko v La ballata del carcere di Reading od Oscara Wilda v réžii Elio De Capitaniho. Z jeho novších interpretácií stoja za zmienku tie vo filmoch Il mattino ha l'oro in bocca (2008) od Francesco Patierno, Agadah (2017) od Alberto Rondalli, Il peccato (2018) od Andrei Končalovskij či Trifole - Le radici dimenticate (2024) di Gabriele Fabbro. V roku 2019 herec vydal autobiografickú knihu Sold out.[5][1]
Filmografia (výber)
[upraviť | upraviť zdroj]- 1960: Sladký život
- 1963: The Shortest Day
- 1969: Súmrak bohov
- 1972: Ten muž je mŕtvy
- 1973: Ľudovít
- 1974: Verdikt
- 1975: Emmanuella – antipanna
- 1977: Zbohom, Emmanuella
- 1977: Mimo dobro a zlo
- 1977: Casanova & Co.
- 1978: Peniaze tých druhých
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Orsini, Umberto [online]. treccani.it, [cit. 2025-04-28]. Dostupné online.
- ↑ Emilia Romagna Teatro Fondazione, teatro stabile pubblico. [online]. archivio.emiliaromagnateatro.com, [cit. 2025-04-29]. Dostupné online.
- ↑ Emmanuelle 2 de Francis Giacobetti (1975) - Unifrance [online]. www.unifrance.org, [cit. 2025-04-30]. Dostupné online.
- ↑ Emmanuelle 3 de François Leterrier (1977) - Unifrance [online]. en.unifrance.org, [cit. 2025-04-30]. Dostupné online.
- ↑ REDAZIONE, La. Sipario - il Portale dello spettacolo: teatro, danza, musica, lirica, festival [online]. sipario.it, 2011-05-16, [cit. 2025-04-28]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- ORSINI, Umberto. Sold out. [s.l.] : Laterza, 2019. ISBN 8858135296. S. 195. (taliansky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Umberto Orsini
