Umelá oblička

Umelá oblička alebo (hemo)dialyzačný prístroj je zariadenie na odstránenenie odpadových látok z krvi, ktoré sa tam prirodzene hromadia a v dôsledku nefunkčnosti obličiek sa ich organizmus nemôže zbaviť. Umelá oblička sa skladá z vlastného dialyzačného prístroja, ktorý obsahuje dialyzačný monitor a pumpu, ktorá poháňa krv cez filtračnú časť - dialyzátor. Dialyzátor alebo hemodialyzátor je zložený zo sústavy polopriepustnych membrán. Prebieha tu hemodialýza.

Princíp

Dialýza

Hlavný článok: Dialýza.

Dialýza je proces, pri ktorom sú z tela odstránené odpady metabolizmu, ktoré sú u zdravého človeka odstraňované pomocou obličiek. Tento proces nie je liečbou, lebo choré obličky sa tým neliečia, ale bezprostredne život zachraňujúci výkon, bez ktorého by človek s nefunkčnými obličkami zomrel. Správne vykonávaná dialýza (hlavne dostatočná dialyzačná dávka) spojená s dodržiavaním patričnej životosprávy (hlavne diéta) však umožňuje dobrú kvalitu života.

Polopriepustná membrána

Prechod malých molekúl cez polopriepustnú membránu. Červená - krv, modrá - dialyzačný priestor, žltá - polopriepustná membrána.

Princíp umelej obličky spočíva v polopriepustnej membráne. Na jednej strane tejto membrány preteká krv, na druhej je dialýzačný roztok. Látky s rozdielnou koncentráciou v krvi a v roztoku prechádzajú z oblasti s vysokou koncentráciou do oblasti s nízkou koncentráciou. A tak látky škodlivé, obsiahnuté v krvi, ktoré však nie sú v dialyzátore, postupne prechádzajú z krvi do dialyzačného roztoku. Podobne sa preskupujú aj látky prospešné (ako vitamíny alebo aminokyseliny). Látky, ktoré sa pri dialýze nesmú z tela odstrániť (soľ, vápnik a iné) musia byť preto prítomné aj v dialyzáte. Všetky takéto látky sa však do dialyzátu pridať nedajú (napr. spomínané vitamíny a aminokyseliny), a tak ich pacient musí nahradzovať klasickou cestou, v potrave (doporučuje sa počas dialýzy jesť), poprípade v tabletkách. Dialyzát ale naopak nesmie obsahovať iné cudzorodé látky, ktoré by prešli z dialyzátu do krvi. Preto sa k miešaniu roztoku používa absolútne čistá voda vyčistená pomocou mechanických filtrov a reverznej osmózy.

Pri hemodialýze je krv pacienta vyčistená pomocou špeciálneho prístroja (tzv. umelej obličky). Tento proces, ktorý sa opakuje zvyčajne trikrát týždenne a trvá štyri až šesť hodín, sa robí v tzv. dialýzačných strediskách. Hemodialýza je procedúra, ktorá čistí a filtruje krv. Zbavuje telo nadbytočných odpadov, nadbytočných solí a vody. Rovnako kontroluje krvný tlak a pomáha telu udržať správnu rovnováhu takých látok ako sú draslík, sodík a chloridy.

Ako funguje umelá oblička

Dialyzátor

Hemodialýza používa dialyzátor - špeciálny filter, ktorý čistí krv. Dialyzátor je pripevnený k prístroju. Počas dialýzy sa do AV shuntu (tepnožilový skrat) alebo do graftu zavádzajú väčšinou dve ihly. Jednou ihlou je krv odoberaná a dialyzačným setom vedená do dialyzátora - dialyzčného filtra. Tu je krv rozvádzaná do stoviek vlasovitých dutých trubičiek, ktoré sú z vnútornej strany oplachované dialyzčným roztokom. Splodiny látkovej výmeny sú odstraňované z krvi do dialyzátora. Na druhom konci dialyzátora sa krv opäť zbieha do dialyzčného setu, ktorým sa vráti spať a druhou ihlou vstupuje očistená krv späť do pacienta. Dialyzátor filtruje odpadové látky, hlavne močovinu a kreatinin, fosfor a nadbytočné tekutiny.

Bio-umelá oblička

Výskumníci sa pokúšajú vyvinúť bio-umelú obličku. Ide o zariadenie, ktoré vykonáva rovnakú funkciu ako normálna oblička, teda očisťuje krv od nepotrebných látok a toxínov. Zariadenie sa používa v čase, keď je pacient v intenzívnej nemocničnej starostlivosti a jeho obličky nefungujú. V podstate to funguje rovnako ako bežné dialyzačné prístroje. Rozdielom je, že bio-umelá oblička využíva v tom čistiacom procese skutočné ľudské bunky obličiek. Podľa vedcov sú omnoho účinnejšie pri rozdeľovaní látok na tie, ktoré telo potrebuje a ktoré treba vylúčiť.

Príslušné úrady udelili povolenie pre prípravu klinických skúšok na dobrovoľníkoch, ktoré by sa mali začať v roku 2006. „Pacientovi môžeme odobrať tkanivo, rozmnožiť ho, vložiť ho do syntetického zariadenia, a upraviť toto zariadenie tak, aby začalo svoju funkciu solídneho orgánu,” hovorí David Humes z Michiganskej univerzity.

Ďalším cieľom doktora Humesa je vyrobiť bio-umelú obličku, ktorá by sa dalo implantovať do tela pacienta. „Môžete to vždy brať ako univerzálneho darcu umelej obličky, ktorú možno dať ktorémukoľvek pacientovi bez čakania na transplantačnom zozname.” Odborný svet je pomerne skeptický – podľa neho niet zatiaľ dostatok dôkazov, že umelo vypestované bunky mimo organizmu sú rovnako inteligentné ako bunky, ktoré vznikli normálne priamo v tele.

Zdroj

Umelé orgány – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.