Preskočiť na obsah

Universi Dominici gregis

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Universi Dominici gregis
Celé stádo Pána

'

Autor Ján Pavol II.
Pôvodný jazyk Latinčina
Krajina vydania Taliansko Taliansko

Apoštolská konštitúcia Universi Dominici gregis (Celé stádo Pána), ktorú vyhlásil pápež Ján Pavol II. 22. februára 1996. Jej podtitul znie O uprázdnení apoštolského stolca a voľbe rímskeho pápeža.

Stanovuje normy, ktorými sa treba riadiť v čase uprázdnenia Petrovho stolca po smrti alebo rezignácii pápeža. Názov je prevzatý z úvodného odseku: „Pastierom celého Pánovho stáda je biskup rímskej cirkvi...“. Bol použitý v rokoch 2005, 2013 a 2025.

Konštitúcia mení pravidlá týkajúce sa konkláve a zavádza nové. Hlavné body je možné zhrnúť nasledovne:

  • Kardináli sú ubytovaní v Domus Sanctae Marthae, budove, ktorá bola na tento účel špeciálne postavená vo Vatikáne. Predtým boli ubytovaní improvizovane a teda nie príliš pohodlne v rôznych miestnostiach apoštolských palácov, kde často chýbali najnutnejšie osobné služby: napríklad pri príležitosti konkláve v auguste 1978 sa mnohí kardináli sťažovali na veľké teplo, ktoré v ich ubikáciách panovalo, na nedostatok. Práve nepohodlie, ktoré pri tejto príležitosti utrpeli, neskôr ovplyvnilo Jána Pavla II. v jeho rozhodnutí dať voliteľom k dispozícii pohodlnejšie ubytovanie.[1] Táto novinka so sebou priniesla aj zmenu v logistickom zabezpečení konkláve: kardináli totiž museli byť počas hlasovania prevezení do Sixtínskej kaplnky a po skončení zasadnutia privezení späť do Domu. Konštitúcia preto nariaďovala, že sa k nim počas cesty nesmie nikto priblížiť.
  • Kvórum potrebné na voľbu je dvojtretinové.
  • Denne sa konajú štyri hlasovania, dve dopoludnia a dve popoludnia, s výnimkou prvého dňa, keď sa koná iba jedno.
  • Po 34 hlasovaniach bez voľby môže kardinálske kolégium zmeniť požadované kvórum na jednoduchú väčšinu (polovica plus jedna).

Po celú dobu musí byť zachované najvyššie možné utajenie. Každý, kto poruší bezpečnosť a tajnosť vo Vatikánskom štáte tým, že zavedie nahrávacie zariadenie alebo akýmkoľvek spôsobom komunikuje s kardinálom voličom, sa vystavuje exkomunikácii. Ďalšie tresty sú na rozhodnutí novozvoleného pápeža. Účastníci sú povinní zložiť prísahu, ktorá zaručuje riadnosť ich konania.

Podľa predchádzajúceho rozhodnutia pápeža Pavla VI. sa konkláve zúčastňuje najviac 120 kardinálov voliteľov, ktorí v deň predchádzajúci pápežovej smrti alebo rezignácii nesmú byť starší ako 80 rokov.

Nepriama voľba na základe kompromisu

[upraviť | upraviť zdroj]

Až do konkláve v roku 1978 boli povolené aj iné spôsoby voľby než tradičná kontrola (scrutinium) tajných hlasov všetkých voliteľov: kardináli mohli voľbu delegovať na výbor „veľkých voliteľov“ alebo rozhodnúť o mene, ktoré bude zvolené, otvorene a bez hlasovania („kompromisom “ alebo dokonca „aklamáciou“). S vedomím, že tieto metódy môžu vyvolať kontroverzie a že sa v každom prípade už dlho nepoužívajú (posledná voľba kompromisom bola voľba pápeža Jána XXII. v roku 1316 a posledná voľba aklamáciou bola voľba pápeža Gregora XV. v roku 1621), je konštitúcia Jána Pavla II. výslovne zakázala a uložila povinnosť vykonávať iba plenárne hlasovanie s utajením jednotlivých hlasov.

Zmeny vykonané Benediktom XVI.

[upraviť | upraviť zdroj]

Benedikt XVI. dňa 11. júna 2007 apoštolským listom vo forme motu proprio De aliquibus mutationibus in normis de electione romani pontificis[2] zmenil paragraf 75. Pôvodný text predpokladal možnosť, že po 34 márnych hlasovaniach sa kardináli dohodnú, že v ďalších hlasovaniach budú postupovať iba absolútnou väčšinou hlasov, a nie kvalifikovanou dvojtretinovou väčšinou. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Benedikta XVI. obnovil potrebu dvojtretinovej väčšiny vo všetkých prípadoch voľby pontifika a stanovil, že po prvých 34 hlasovaniach by sa malo hlasovať iba o dvoch menách, ktoré v poslednom hlasovaní získali najvyšší počet hlasov: v takom prípade by dva kardináli pripustení k tomuto druhu hlasovania boli z voliteľov vylúčení.

22. februára 2013 Benedikt XVI., niekoľko dní pred svojím vlastným zrieknutím sa pápežského úradu, zverejnil dodatočné motu proprio Normas Nonnullas,[3] v ktorom stanovil, že Posvätné kolégium môže posunúť začiatok konkláve na dobu pred rituálnymi 15 dňami. Toto opatrenie tiež vykonalo niektoré drobné zmeny, predovšetkým ceremoniálneho charakteru.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. SANTA MARTA, LA 'CASA' DEGLI ELETTORI [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  2. DE ALIQUIBUS MUTATIONIBUS IN NORMIS DE ELECTIONE ROMANI PONTIFICIS [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  3. Motu proprio Normas Nonnullas di Benedetto XVI [online]. . Dostupné online. (po taliansky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Universi Dominici gregis na českej Wikipédii.