Uzbekistan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Uzbecká republika
Vlajka Uzbekistanu Znak Uzbekistanu
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Oʻzbekiston Respublikasining Davlat Madhiyasi
Узбекистан на глобусе.svg
Miestny názov  
 • dlhý Oʻzbekiston Respublikasi
 • krátky Oʻzbekiston
Hlavné mesto Taškent
41°16′ s.š. 69°13′ v.d.
Najväčšie mesto Taškent
Úradné jazyky Uzbečtina
Regionálne jazyky Karakalpak
Demonym Uzbek
Štátne zriadenie
prezident
premiér
prezidentská republika
Islam Karimov
Shavkat Mirziyoyev
Vznik 8. december 1991
Susedia Kazachstan, Kyrgyzstan, Tadžikistan, Afganistan, Turkmenistan
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
448 978 km² (56.)  
 km² (4,9 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2015)
 • hustota (2015)
 
31 025 500 (41.)

61,4/km² (136.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2014
183,933 miliárd $ (72.)
6 068 $ (124.)
Index ľudského rozvoja (2014) 0,675 (114.) – stredný
Mena uzbecký som (UZS)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+5)
(UTC+5)
Medzinárodný kód UZB
Medzinárodná poznávacia značka UZ
Internetová doména .uz
Smerové telefónne číslo +998
Mapa Uzbekistanu
Tajiks of Uzbekistan.PNG

Uzbekistan, dlhý tvar Uzbecká republika, je štát nachádzajúci sa v Strednej Ázii. Hlavné mesto je Taškent. Na západe a severe susedí s Kazachstanom, na východe s Kirgizskom a Tadžikistanom, na juhu s Afganistanom a Turkménskom. Je bývalou zväzovou republikou Sovietskeho zväzu, člen SNŠ.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

31. augusta 1991 vyhlásil Uzbekistan nezávislosť od Sovietskeho zväzu. V nasledujúcom referende sa väčšina obyvateľstva vyslovila pre nezávislosť a zvrchovanosť republiky.

Začiatky osídľovania územia Uzbekistanu sú spojené s bojovými kočovnými kmeňmi Massagetov a Sakonov (prvé tisícročie pred Kr.). Od 7. storočia pred Kr. sa na jednotlivých častiach územia nachádzali ríše Chorasmia, Baktria a Partia, potom sa územie stalo súčasťou ríše Achajmenovcov. V rokoch 329-327 pred Kr. dobyl tuto časť Ázie Alexander Veľký, v 3. - 2. storočí pred Kr. bolo územie súčasťou ríše Seleukovcov, na prelome nášho letopočtu sa do 4. storočia stalo súčasťou Kušánskej ríše. V 6. storočí sa na tomto území usadili turkménske kmene. V 8. storočí bol Uzbekistan dobytý Arabmi, čo viedlo k islamizácii obyvateľstva. V prvej polovici 13. storočia bolo územie ovládnuté Mongolmi a v 14. a 15. storočí sa stalo súčasťou Timúrovej ríše. Kočovné uzbecké kmene sa sem prisťahovali na prelome 15. a 16. storočia. Od 16. storočia si územie začalo podmaňovať cárske Rusko.

Po februárovej revolúcii roku 1917 v Rusku vznikol v Taškente turkestánsky výbor dočasnej vlády, ale zároveň došlo aj k vytvoreniu sovietu. Uzbeci (moslimovia) nemali zastúpenie v týchto orgánoch, ale založili Islamskú radu a Islamské reformistické hnutie a v decembri 1917 ustavili vlastnú vládu, ktorá však bola sovietskou mocou zlikvidovaná. Uzbekistan sa stal v apríli 1918 súčasťou Turkestanskej ASSR v rámci ruskej federácie. V rokoch 19181919 bol Turkmenistan ovládnutý belogvardejcami v čele s admirálom Kolčakom. V tomto období vypuklo v Strednej Ázii povstanie tzv. basmačov, ktoré bolo síce Červenou armádou potlačené, ale zvyšky povstalcov sa udržali až do roku 1933. Roku 1924 v rámci národnostnej reorganizácie sovietskych republík vznikla Uzbecká sovietska socialistická republika, ktorej súčasťou boli dve autonómne republiky (Tadžická a Karakalpacká). Roku 1956 bola k republike pripojená južná časť Kazachstanu. Do roku 1990 sa republika vyvíjala v rámci Sovietskeho zväzu.

Výstavbou socializmu sa nepodarilo vyriešiť základné problémy tejto oblasti sovietskeho impéria, a preto v rámci demokratických zmien v ZSSR vypukli v máji 1989 národnostné konflikty medzi uzbeckým obyvateľstvom a meschetskými Turkmi (boli sem deportovaní z Gruzínska v 40. rokoch), pri ktorých zahynulo mnoho ľudí. Do konfliktu zasiahli vojska ministerstva vnútra Sovietskeho zväzu. Vo februári 1990 sa konali po prvýkrát slobodné voľby, v ktorých bolo navrhnutých niekoľko kandidátov, v marci sa uskutočnili prvé prezidentské voľby a v júni 1990 bola schválená deklarácia o suverenite republiky. V decembri 1990 vyhlásila deklaráciu o zvrchovanosti Karakalpacká autonómna sovietska socialistická republika, ktorá zároveň zmenila názov na Karakalpackú sovietsku republiku.

Nezávislosť Uzbekistanu bola vyhlásená 31. augusta 1991, v decembri 1991 sa republika stala zakladajúcim členom Spoločenstva nezávislých štátov. Islam Karimov bol 86% hlasmi potvrdený do úradu prezidenta aj vo voľbách roku 1991. 8. decembra 1992 bola prijatá nová, pluralitná ústava. V referende 26. marca 1995 voliči podporili návrh, aby I. Karimov zostal prezidentom až do roku 2000. 9. januára 2000 bol znovu zvolený za prezidenta so ziskom skoro 92% hlasov. Oboje prezidentské voľby boli označované ako sfalšované a nedemokratické.

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Podstatnú časť krajiny zaberá púšť Kyzylkum, delta Amudarje (45000 km²) a plošina Usťurt. Púšť pokrývajú vo veľkej miere piesočné presypy miestami spevnené krovinatým porastom. V severozápadnej časti krajiny sa nachádza v súčasnosti rýchlo vysychajúce Aralské jazero. Na juhu vybiehajú horské chrbty Ťanšanu (Turkestanský, Zeravšanský a iné), ktoré dosahujú výšky 2000-4000 m n. m. V horských dolinách žije okolo 80% obyvateľstva. V krajine je silná seizmická činnosť. Taškent bol viackrát pri zemetraseniach z veľkej časti zničený. Pre krajinu je charakteristické horúce a suché kontinentálne podnebie. Príhodné podnebie umožňuje pestovať subtropické plodiny. Najväčšími riekami sú Amudarja a Syrdarja. Uzbekistan má veľké zásoby zemného plynu, menšie zásoby ropy, uhlia a farebných a drahých kovov.

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Uzbekistan je v Strednej Ázii najľudnatejšou krajinou. Má vyše 27 miliónov obyvateľov (odhad z roku 2007)[1], ktorí tvoria polovicu celkového obyvateľstva regiónu Strednej Ázie.
Obyvateľstvo krajiny je veľmi mladé. Až 34,1% obyvateľov sú mladší ako 14 rokov (odhad z roku 2008).[1] Podľa oficiálnych zdrojov tvoria Uzbeci v krajine väčšinu (80%). Medzi ďalšie etnické skupiny patria: Rusi (5,5%), Tadžici (5,0%- sporný úradný odhad), Kazachovia (3,0%), Karakalpaci (2,5%), Tatári (1,5%) a ostatní (2,5%) (odhady z roku 1996).[1]
Sporné diskusie sa vedú o percentuálnom počte obyvateľov tadžickej národnosti. Zatiaľ čo oficiálne štátne sčítania Uzbekistanu uvádzajú číslo 5,0%, niektoré údaje (najmä západných štátov) uvádzajú číslo 20-30%. Obyvatelia vyznávajú najmä islam (88,0%- z toho Sunnitský islam (95,0%) a Šía (5,0%). Ďalšie náboženstvá sú: pravoslávne (9,0%), a ostatné náboženstvá (3,0%).[1]
V Uzbekistane sa najviac používa uzbečtina (74,3%),ktorá je aj úradným jazykom. Ďalej sa používa ruština (14,2%), tadžičtina (4,4%) a ostatné jazyky (7,1%). [1]

Uzbecké deti

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Dve tretiny obyvateľstva žijú na vidieku a venujú sa poľnohospodárstvu v intenzívne využívaných údoliach riek, tvoriacich 11% povrchu krajiny. Uzbekistan je dnes druhým najväčším vývozcom bavlny na svete. Významný je jeho ťažobný a spracujúci priemysel. Po rozpade ZSSR vláda pokračovala v centrálne riadení ekonomiky, na ktoré výrazne dopadli ekonomické krízy Ruska ako aj iných ázijských krajín. Preto sa v súčasnosti vláda mierne pokúša liberalizovať trh a prilákať zahraničných investorov. Chudoba ako aj nezamestnanosť presahujú 20%. Nezamestnanosť v Uzbekistane v roku 2013 predstavovala 10,7%. Od roku 1995 zažíva krajina stabilný ekonomický rast. V roku 2015 predstavovalo HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily 5642$, pre porovnanie v rovnakom období Slovenská republika dosahovala v tomto ukazovateli hodnotu 27394 $. Inflácia v krajine za rok 2015 bola na úrovni 5%.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e CIA World Factbook, Uzbekistan

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]