Väznica Leopoldov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°26′44″S 17°46′37″V / 48.44567852°S 17.776887417°V / 48.44567852; 17.776887417
Leopoldovská väznica
(Pevnosť Leopoldov)
Protiturecká pevnosť
historická budova
Vstup do leopldovskej vaznice.jpg
Vstup do leopoldovskej väznice
Štát Slovensko Slovensko
Región Trnavský kraj
Okres Hlohovec
Mesto Leopoldov
Súradnice 48°26′44″S 17°46′37″V / 48.44567852°S 17.776887417°V / 48.44567852; 17.776887417
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 928/1-7
 - dátum zápisu 17. 9. 1963
Poloha na Slovensku
RedHut.svg
Poloha na Slovensku
Poloha v rámci Trnavského kraja
RedHut.svg
Poloha v rámci Trnavského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Pevnosť Leopoldov - rytina
Venované pamiatke nespravodlivo a protiprávne väznených komunistickým režimom v leopoldovskej väznici v roku 1999

Väznica Leopoldov (aj Pevnosť Leopoldov) je najstaršia väznica na Slovensku. Nachádza sa v meste Leopoldov v priestoroch bývalej Pevnosti Leopoldov postavenej v rokoch 1665 - 1669 po páde pevnosti v Nových Zámkoch, dobitej pri ofenzíve Osmanskej ríše. Pevnosť bola prestavaná na väznicu v roku 1855, prvých väzňov prijala v roku 1856. Neslávne známou sa stala po februárovej revolúcii, kedy v nej česko-slovenská komunistická vláda väznila a likvidovala politických väzňov. V súčasnej dobe má kapacitu 1 502 osôb. Patrí pod správu Zboru väzenskej a justičnej stráže.[2]

Pevnosť Leopoldov[upraviť | upraviť zdroj]

Impulzom pre výstavbu pevnosti, bola ofenzíva Osmanskej ríše a obsadenie pevnosti v Nových Zámkoch 26. septembra 1663. V rovnakom odbobí bola dobudovaná aj Nová pevnosť Protitureckej pevnosti v Komárne. Základný kameň na pozemnkoch odkúpených cisárom od obcí Šulekovo, Červeník, Madunice, Hlohovec a Drahovce bol slávnostne položený za prítomnosti Ostrihomského arcibiskupa Juraja Szelepcsényiho v roku 1665. Pomenovaná bola na počesť cisára Leopolda I.. Stavali ju do roku 1669. Stavbu dozoroval cisársky architekt L. de Souches a stavbu viedol vojenský inžinier Ján Melicher Arigsperger. Vedenie stavby po jeho smrti, (Arigsperger zomrel asi týždeň po položení základného kameňa) prevzal Ján Ungern.

Pevnosť je postavená v renesančnom slohu, zaberá rozlohu 56 ha, obranné múry majú výšku 9,5 m. Postavená bola podľa najnovších v tom čase vojenských obranných technológií, vzorom bola pre pevnosti v Nových Zámkoch a Leopoldove bola Palmanova pevnosť v Taliansku. Leopoldovská Protiturecká pevnosť ma hviezdicový tvar, je tvorená šiestimi do kruhu umiestnenými päťcípimi bastionmi spojenými ravelinmi. Bola obohnaná vodným priekopom. Stavalo ju po dobu päť rokov 3000 robotníkov z Bavorska a Moravy. Brániť ju mala 500 členná posádka. Prvým veliteľom bol plukovník Ján Michal Ritch.

Pevnosť bola najsilnejšou pevnosťou habsburgského mocnárstva.

Pevnosť bola 17. septembra 1963 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

Dejiny väzenia 1855 - 1948[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1856 stáva sa najväčším väzením v Rakúsko Uhorsku, pojme 1 000 trestancov, spočiatku len ženy, správcom je Jakub Ševčík
  • 1858 preberajú správu milosrdné sestry sv. Vincenta z Garsternu z Rakúska, ich predstavená Frederika Baun-Gartnerová dala sňať väzňom okovy a zlepšila podmienky výkonu trestu, čím znížila úmrtnosť z 150 na 50 trestancov za rok
  • 1862 sestry opúšťajú leopoldov, správcom sa stáva Ján Fekete, šatenie a zamestnávanie preberájú do árendy súkromníci
  • 1870 správcom sa stáva reformátor väzeňského systému vo východnej Európe Emil Tauffer, zaviedol tzv. Írsky systém, roku 1877 je povolaný do chorvátskeho vezenia v Lepoglave

Dejiny po februári 1948[upraviť | upraviť zdroj]

Panuje konsenzus, že Leopoldov bol najmä v 50. rokoch 20. storočia spolu s koncentračnými a pracovnými tábormi pri uránových baniach najhorším z väzenských zariadení v komunistickom Česko-Slovensku a často je označovaný ako zariadenie likvidačné. S politickými väzňami bolo zaobchádzané mimoriadne krutým spôsobom, bola im odopieraná lekárska starostlivosť a nutné lieky, boli systematicky porušované ich najzákladnejšie ľudské práva. Mnoho z nich zomrelo v dôsledku krutého zaobchádzania a odoprenia nutnej liečby (okrem iných blahoslavení Pavol Peter Gojdič a Metod Dominik Trčka). V Leopoldove bol v tomto čase väznený aj neskorší česko-slovenský prezident Gustáv Husák.

V roku 1990 došlo vo väznici k masovej vzbure väzňov, na ktorých sa nevzťahovala amnestia prezidenta Havla. V roku 1991 z väznice utieklo 7 extrémne nebezpečných zločincov, ktorí na úteku zavraždili 5 neozbrojených strážcov.

Čiastočný zoznam zosnulých politických väzňov v Leopoldove[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Register nehnuteľných NKP [online]. [Cit. 2015-12-18]. Dostupné online.
  2. Organizačné zložky Zboru väzenskej a justičnej stráže [online]. Bratislava : Zbor väzenskej a justičnej stráže, [cit. 2011-10-26]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]