Vít Bojňanský (botanik)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vít Bojňanský
slovenský botanik, fytopatológ
Narodenie25. máj 1921
Bojničky
Úmrtie28. apríl 2009 (87 rokov)

Doc. Ing. Vít Bojňanský DrSc. (* 25. máj 1921, Bojničky – † 28. apríl 2009) bol slovenský botanikfytopatológ. Zaslúžil sa o zníženie intenzity šírenia mnohých ochorení rastlín. Jeho dcéra Agáta Fargašová je tiež botanička.

Patril medzi prvých absolventov Odboru lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (odbor bol založený v školskom roku 1941/42).

Výskum[upraviť | upraviť kód]

V rokoch 19461950 ho Povereníctvo poľnohospodárstva poverilo organizovaním ochrany proti škodcom ako rakovina zemiakov, pásavka zemiaková, spriadač americký a červec sanjoský. [1] Venoval sa rozvoju etiológie a epidemiológie prederavenosti listov javora, sploštenosti katalpy, ochoreniam jaseňov, bršlena a viniča. V rokoch 19751989 vedecky skúmal ochorenia cukrovej repy, jej vírusové a hubové ochorenia. Pôvodcami vírusových ochorení boli vošky druhu Myzodes persicae Sulzer a Aphis fabae Scop., následne sa zaviedol do praxe priamy výsev semena (namiesto dovtedajšieho získavania osiva cez sadzačky a krechty), čím sa výrazne znížil výskyt vírusových ochorení ako mozaika, žltačka a mierna žltačka (po zavedení priameho výsevu výskyt len zriedkakedy prekročil jedno percento). U tejto plodiny sa cielene venoval aj výskumu ďalšieho vírusového ochorenia - rizománie.

Pôsobenie[upraviť | upraviť kód]

V rokoch 195658 bol riaditeľom Botanickej záhrady SAV v Košiciach. V roku 1965 pôsobil ako expert na Kube, 196970 v USA ako hosťujúci profesor na University of Missouri. Na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave prednášal taxonómiu kultúrnych rastlín, na Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre ochranu rastlín a rastlinnú virológiu, na tejto škole bol v rokoch 19711983 predsedom komisie záverečných štátnicových skúšok V rokoch 1983–87 bol riaditeľom odboru biológie na University of Agriculture v nigérijskom meste Makurdi. Pôsobil aj ako vedúci vedecký pracovník na oddelení virológie Ústavu experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV v Ivanke pri Dunaji.

Vedecká tvorba[upraviť | upraviť kód]

Je autorom 31 monografií a 173 vedeckých prác. V roku 1991 odišiel do dôchodku a začal sa podrobnejšie venovať semenám rastlín, ktoré začal zbierať v roku 1937. Jeho zbierka semien dosiahla približne 6000 druhov rastlín.[2] V roku 2007 vyšla v nemeckom vydavateľstve Axel Springer AG publikácia v anglickom jazyku Atlas of Seeds and Fruits of Central and East-European Flora, ktorú napísal spolu s dcérou Agátou Fargašovou, obsahuje opis 4678 druhov rastlín vyskytujúcich sa v oblasti Karpát. Ide o prvú publikáciu tohto druhu.[3]

Dielo[upraviť | upraviť kód]

Ocenenia[upraviť | upraviť kód]

  • Strieborná plaketa Zväzu slovenských vedeckotechnických spoločností
  • Osobnosť Petržalky 2001 – za zásluhy o rozvoj poľnohospodárskych vied, najmä ochrany rastlín, ale aj vo výchove študentov v tejto oblasti[4]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. www.srsweb.sk. Dostupné online.
  2. www.enviro-edu.sk. Dostupné online.
  3. Eva Pauditšová. Recenzia na publikáciu Atlas of Seeds and Fruits of Central and East-European flora. Tribúna, Prírodovedecká fakulta UK. Dostupné online.
  4. www.petrzalka.sk. Dostupné online.