Východná (obec)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°03′31″S 19°53′21″V / 49,058611°S 19,889167°V / 49.058611; 19.889167
Východná
obec
Vychodna.JPG
Východná z hornej nádrže PVE Čierny Váh.
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Rieka Biely Váh
Nadmorská výška 775 m n. m.
Súradnice 49°03′31″S 19°53′21″V / 49,058611°S 19,889167°V / 49.058611; 19.889167
Najvyšší bod Kriváň
 - výška 2 494 m n. m.
Najnižší bod Svarín
 - výška 690 m n. m.
Rozloha 193,7 km² (19 370 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 128 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 10,99 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1269
Starosta Pavel Krupa[3] (nezávislý)
PSČ 032 32
ŠÚJ 511170
EČV LM
Tel. predvoľba +421-44
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Východná 616
E-mailová adresa poslať email
Telefón 529 52 90
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Východná
Webová stránka: www.vychodna.eu
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Východňan, Východnianka

Východná je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš v Žilinskom kraji. Patrí do regiónu Liptov.

Polohopis[4][upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza vo východnej časti Liptova, v miernej depresii na juhozápadných svahoch Západných Tatier. Prechádza ňou cesta I/18 z Liptovského Hrádku do Popradu, severným okrajom aj diaľnica D1. Údolie Bieleho Váhu s dôležitou železničnou traťou Žilina – Košice vedie za nevýrazným hrebeňom, asi 1 km južne.

Chotár Východnej dosahuje na severe vrchol dominantného Kriváňa, na juhu potom dosahuje až k hlavnému hrebeňu Nízkych Tatier. Z východu ho ohraničuje chotár Važca a Liptovskej Tepličky, z juhu chotáre Heľpy, Závadky nad Hronom a Polomky, zo západu Malužinej, Kráľovej Lehoty a Hýb a zo severu chotár mesta Vysoké Tatry. Centrálnu časť územia vypĺňa Liptovská kotlina s údoliami Bieleho a Čierneho Váhu. Súčasťou obce sú aj osady Svarín a Čierny Váh s priľahlými samotami.

Dejiny[5][upraviť | upraviť zdroj]

Okolie dnešnej obce vykazuje stopy osídlenia už v prvých storočiach nášho letopočtu, čo dokladajú nálezy pozostatkov opevnenia na pahorku Zámčisko na severnom brehu Bieleho Váhu. Údolím Váhu zrejme prechádzala významná spojnica Liptova a Spiša. V 8. - 9. storočí toto územie osídľujú Slovania a od polovice 13. storočia sa objavujú početné písomné zmienky o osadách. Tá na lúke medzi potokmi Bielanka a Hybica sa pod názvom Wihadna spomína v donačnej listine kráľa Bela IV. z roku 1269. Patrila pod hrádocké panstvo a obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, najmä pestovaním obilia a kapusty, ako aj chovom dobytka a oviec. V 15. storočí Východnú osídľuje valašské obyvateľstvo. Postupne sa rozšírilo drevárstvo, vrátane jeho splavovania po Váhu. Od roku 1784 sa v Liptove začali pestovať zemiaky a ďatelina, čo zlepšilo možnosti obživy. Silná tradícia ovčiarstva sa zachovala dodnes a premietla sa aj do erbu obce, znázorňujúceho barana.

Poloha obce na dôležitej komunikácii znamenala prosperitu v časoch mieru, no aj rabovanie a úpadok v časoch vojen a vojenských ťažení. Už v roku 1312 prechádzali Liptovom oddiely Matúša Čáka, ktoré sa zapojili do bitky pri Rozhanovciach. V nepokojnom 15. storočí to boli husitské, Huňadyovské a Jiskrove vojská, ktoré zanechali za sebou biedu. Rozvoj obce znamenalo zavedenie povinnej školskej dochádzky, čo v roku 1780 vyvolalo výstavbu katolíckej a neskôr aj evanjelickej školy. Z Východnej bol 16. augusta 1841 organizovaný prvý národný výstup na Kriváň, ktorý zorganizovali Štúrovci.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Východná
  • Rímskokatolícky kostol sv. Štefana prvomučeníka, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou asi z polovice 15. storočia. V roku 1618 bola pristavaná veža. Klasicisticky bol upravovaný v roku 1803 a 1827, kedy bola nadstavaná veža. V tomto roku bolo novo zaklenuté aj presbytérium pruskou klenbou. V roku 1928 boli rozšírené okná na presbytériu do súčasnej podoby. Zo starších architektonických detailov sa dochovali plechom obité vstupné dvere z roku 1618. Vo veži je umiestnený zvon z roku 1634. Výmaľba klenby kostola pochádza od Michala Štalmacha z roku 1932, v 70. rokoch bola zakrytá dreveným obkladom s kazetami od Fera Kráľa.[6] Fasáda kostola je členená opornými piliermi a segmentovo ukončenými oknami. Veža je členená lizénami a ukončená zvonovitou helmicou.
  • Evanjelický kostol, trojloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, transeptom a predstavanou vežou z rokov 1926-1927. Stojí na mieste tolerančného kostola z roku 1792. Autorom stavby je architekt Milan Michal Harminc. V interiéri sa nachádza trojramenná empora s kazetovaním. Priestor je zaklenutý gotizujúcou klenbou. Na neogotickom oltári sa nachádza obraz Ukrižovaný od Karola Prúnyiho.[7] Fasáda je členená stupňovitými opornými piliermi a lizénami. Okná sú členené štylizovaným rebrovaním a ukončené lomeným oblúkom. Veža je dekorovaná priebežnými lizénovými pásmi na osi okien, ukončená je ihlancovou helmicou.
  • Súbor ľudových domov, ide o zrubové či murované jednopodlažné trojpriestorové stavby z 19. a začiatku 20. storočia. Majú sedlovú strechu, často s podlomenicou. Pamiatkovo sú chránené objekty číslo 173, 218 a 220.[8]

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Folklórny festival Východná, najväčší slovenský folklórny festival. Koná sa v miestnom amfiteátri od roku 1953 v prvý júlový víkend. Je zaradený v kalendári podujatí medzinárodnej organizácie C.I.O.F.F.

Vo Východnej sa zachovala ľudová kultúra v mnohých oblastiach, okrem tradičného folklóru je známa výroba krojov a výšivkárstvo, tkanie kobercov, rezbárstvo, stolárstvo a tesárstvo. K šíreniu ľudovej kultúry prispieva Folklórna skupina Kriváň a malé múzeum v podobe Východnianskej izby.

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

Obec je vybavená základnou infraštruktúrou, poskytujúcou potrebný štandard, pôsobí tu poľnohospodárske družstvo, urbariát, verejnoprospešné služby, rybničné hospodárstvo, pobočky podnikov Lesy SR a Železnice SR a južne od obce je vybudovaná prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh. Chotár obce ponúka množstvo prírodných krás a možností na šport, turistiku, rybolov, či poľovníctvo. V amfiteátri sa nachádza 28 m vysoká vyhliadková veža s kruhovým výhľadom a drevené chatky. Časť obyvateľstva sa i dnes venuje poľnohospodárstvu, lesníctvu a službám, mnohí však pracujú v priemyselných podnikoch v okolitých mestách.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Info o polohe obce
  5. Dejiny na stránkach obce
  6. Východná - Kostol sv. Štefana prvomučeníka [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Východná - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]