Východné

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search

Súradnice: 48°12′02″S 17°09′52″V / 48,2006813°S 17,1644233°V / 48.2006813; 17.1644233

Poloha Východného

Východné (do roku 1946 ako osada známa pod názvom Rendez) je miestnou časťou bratislavskej mestskej časti Rača. Východné sa nachádza medzi Račou a Vajnorami, južná časť územia železnice zasahuje až po Žabí majer. Východné má cca 4 800 obyvateľov bývajúcich v častiach Šajby, Starý Rendez, Sklabinská, Šúrska, Paseky. Východné je geograficky obkolesené železničným koľajiskom, vo vnútri územia disponuje vzácnymi historickými budovami z konca 19. storočia – Veľká a Malá vodná veža, Personálna kuchyňa, Trúbkareň, Kasárne. Nachádza sa tu múzejno-dokumentačné centrum ŽSR, ktoré tu chce zriadiť Národný železničný park, ktorý by sa stal celoročnou expozíciou parných rušňov, železničnej techniky, historických budov. Staré depo a Nové depo slúžilo a slúži ako opravárenský železničný park. Na sídlisku Sklabinská sa nachádza Akadémia Policajného zboru SR a poskytuje štúdium vysokoškolského typu a zároveň slúži ako školiace stredisko.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Železničné múzeum

Osada postupne vznikala na prelome 19. a 20. storočia, kedy sa vybudoval významný bratislavský železničný uzol a následné prekladisko Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1889. Najprv sa tu stavali len železničné objekty, no po viedenskej arbitráži nastal rozmach rezidentného bývania (veľa emigrantov z južného Slovenska). Z Rendezu sa počas vojny stala obec železničiarskych rodín. Ako dôležitý dopravný uzol dostala pracovný názov Východná stanica, no obyvatelia ju stále volali Rendez (z maďarského slova "rendezö", čo znamená prekladisko). Dobovo boli používané aj tzv. pracovné názvy Východná stanica, Východné nádražie, Východné.

Počas druhej svetovej vojny bola obec často bombardovaná (v tom čase jeden z najdôležitejších dopravných uzlov na Slovensku) spojeneckým letectvom. Krátko po vojne bola zlúčená s obcou Rača, ktorá bola v priebehu ďalšieho roka (1946) začlenená do Bratislavy, ako mestská časť neskoršieho III. obvodu (dnes okres Bratislava III). Približne v 80. rokoch na Východnom prebehla výstavba niekoľko desiatok panelových domov. Značne sa tak zvýšil počet jeho obyvateľov.

Východné dostalo charakter miestnej časti. Hoci Východné nemá vlastnú samosprávu, potreby jej obyvateľov môžu presadzovať poslanci zvolení do miestneho zastupiteľstve Bratislava-Rača v rámci samostatného volebného obvodu – Východné. Súčasný názov "Východné" presadili miestni poslanci na začiatku 90-tych rokov.[1]

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Na pasekách

Východné dnes trpí viacerými problémami ako sú slabšia občianska vybavenosť, infraštruktúra a nedostatočná napojenosť na sieť MHD a nebezpečný voľný priechod zvery. Miestna časť sa voči tomu snaží bojovať, vďaka čomu sa situácia postupne mení k lepšiemu. V súčasnosti je v oblasti celodenne otvorená pošta[2], škôlka[3], potraviny, lekáreň a ďalšie obchodné prevádzky a reštaurácie. Na Sklabinskej ulici a na ulici Na Pasekách sú veľké zrenovované detské ihriská a zrekonštruované kultúrne stredisko Impulz[4], ktoré je k dispozícii občanom na najrôznejšie stretnutia a podujatia. Na území Východného sa nachádza železničná stanica Bratislava Východ, kde sa niekoľkokrát ročne konajú podujatia Železničného múzea pre rodiny s deťmi s množstvom sprievodných akcií, z najznámejších spomenieme už tradičnú jazdu parným vláčikom do Petržalky a späť. Na základe zmeny územného plánu Bratislavy je naplánovaná výstavba, ktorá zvýši počet bytov a rodinných domov v lokalite - projekty Východná alej [5] a Na pasekách[6] .

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Na Východnom sa nachádza viacero zaujímavostí, ktoré sú nasledovné:

Fontána pri Internáte Akadémia Policajného Zboru,[1] Sklabinská 8414/1, 835 17 Bratislava-Rača podľa návrhu akad. sochára. Jozefa Barinku bola postavená v r. 1983, [2], fontána v roku 2016 na základe podnetu Občianského Združenia priatelia Rače prešla rekonštrukciou.

Park rodiny Wenzlových pri Kultúrnom Stredisku Impulz

Park Luboša Janegu s detským pieskoviskom na Dopravnej ulici medzi bytovými domami č. 23 - 25 a č. 31 - 35, GPS Súradnice: 48°11'58"N, 17°9'59"E

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cyril Sekerka, Eduard Wenzl: Rendez v histórii príbehov a udalostí

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]