Východoslovenská pahorkatina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Časti Východoslovenskej pahorkatiny

Východoslovenská pahorkatina je hornatejšia časť Východoslovenskej nížiny, ktorá ju lemuje zo západného a severného smeru od pohorí. Podložie tvoria predovšetkým naplavené sedimentárne horniny (íly, ílovce, piesky, pieskovce, štrky, zlepenec a i.) z holocénu.

Významnými mestami v tejto oblasti sú: Sečovce, Vranov nad Topľou a Strážske.

Časti[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podslanská pahorkatina
  2. Toplianska niva
  3. Vranovská pahorkatina
  4. Ondavská niva
  5. Pozdišovský chrbát
  6. Laborecká niva
  7. Podvihorlatská pahorkatina
  8. Zalužická pahorkatina
  9. Petrovské podhorie

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • JURIGOVÁ, Margita (ed.). Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Bratislava: Slovenská kartografia, 1986. Obojstranný mapový list.
  • KODROVÁNER, Juraj – BERTANOVÁ, Jana – ČUKA, Peter. Slanské vrchy – Veľká Domaša: Textová časť. 2. vyd. Harmanec: Vojenský kartografický ústav, 2003. 30 s. Edície turistických máp 1:50 000. s. 5.
  • KOŠTÁLIK, Ján. Príspevok ku štúdiu genézy a stratigrafie eolických pieskov južnej časti Východoslovenskej nížiny. In Geographia Cassoviensis. ISSN 1337-6748. 2009, roč. 3, č. 2, s. 81-91.
  • MAZÚR, Emil – LUKNIŠ, Michal. Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Bratislava: Slovenská kartografia, 1986.

Súradnice: 48°54′01″S 21°41′18″V / 48,90026°S 21,688385°V / 48.90026; 21.688385