Výhybka
Výhybka je zariadenie na železničnom zvršku, ktoré rozvetvuje koľaj a umožňuje bez prerušenia jazdy koľajovému vozidlu prechod z jednej koľaje na druhú.[1]
Medzi tri hlavné časti výhybky patria[1]:
- Výmena s hrotnicami a výmeníkom. Má pohyblivé jazyky opierajúce sa o opornicu.
- Spojovacie koľaje.
- Srdcovka s prídržnicami. Ide o prestaviteľnú časť výhybky s pohyblivými hrotmi srdcovky.
Odvratná výhybka je výhybka, ktorá tvorí bočnú ochranu jazdnej cesty, pričom jej odvratná poloha je podmienkou pre postavenie príslušnej jazdnej cesty. Samovratná výhybka je výhybka vybavená zariadením na samovratnú činnosť výmen. Výhybky sa prestavujú ručne, na mieste, alebo pomocou prestavníkov, mechanickým prestavníkom alebo elektromotorickým. Môžu mať kontrolu polohy jazykov a priľahnutia. Podľa stupňa zabezpečenia, a stupňa odbočenia majú predpísané rýchlosti prejazdu, obyčajne od 40 km/h až do 160 km/h.
Druhy výhybiek podľa geometrického usporiadania a zložitosti[1]:
- jednoduchá (pravá, ľavá)
- obojstranná
- štíhla
- oblúková
- križovatková (celá alebo polovičná)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c S. Šaling, C. Laco: Stavebnícky náučný slovník. 4, Konštrukcie. 1. časť, Teória konštrukcií, Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, Bratislava, 1968, s. 672
|
Tento článok týkajúci sa železníc je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |