Věra Jourová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Věra Jourová
Věra Jourová
Súčasná podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť
Momentálne v úrade
od 1. decembra 2019
Predchodca funkcia vznikla
Bývalá eurokomisárka pre spravodlivosť, ochranu spotrebiteľov a rovnosť pohlaví
V úrade
1. november 2014 – 30. november 2019
Predchodca Martine Reicherts,
Neven Mimica
Didier Reynders,
Helena Dalli
Nástupca
16. ministerka regionálneho rozvoja ČR
V úrade
29. január 2014 – 3. október 2014
PrezidentMiloš Zeman
PremiérBohuslav Sobotka
Predchodca František Lukl Karla Šlechtová Nástupca
Bývalá 1. podpredsedníčka hnutia ANO
V úrade
15. marec 2013 – 13. október 2014
Bývalá poslankyňa Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky
V úrade
26. október 2013 – 21. október 2014
Biografické údaje
Narodenie18. august 1964 (57 rokov)
Třebíč, Česko-Slovensko
Politická stranaČSSD (2003 – 2006)
EDS (2009 – 2010)
ANO 2011 (od 2013)
Alma materKarlova univerzita
Profesiaprávnička a politička
Rodina
Manžel
rozvedená
DetiAdam, Markéta
Odkazy
Spolupracuj na CommonsVěra Jourová
(multimediálne súbory)

Mgr. et Mgr. Věra Jourová (* 18. august 1964, Třebíč) je česká politička, eurokomisárka, podnikateľka a právnička, od 1. decembra 2019 súčasná podpredsedníčka Európskej komisie a komisárka pre hodnoty a transparentnosť. V rokoch 20142019 zastávala post komisárky pre spravodlivosť, ochranu spotrebiteľov a otázky rovností pohlaví.

Na jar roku 2019 ju časopis Time zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí sveta, pretože sa podieľala na zákonoch, ktoré určujú pravidlá ochrany osobných údajov ľudí na internete.

Medzi januárom a októbrom 2014 slúžila ako ministerka regionálneho rozvoja vo vláde Bohuslava Sobotku z ČSSD. Predtým pôsobila na tomto ministerstve ako námestníčka.

Pracovná kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1991 nastúpila na miesto zástupkyne riaditeľa Mestského kultúrneho strediska v Třebíči. Do roku 1994 tam pracovala na integrácii všetkých kultúrnych zariadení pod jediný subjekt. Potom začala pracovať ako tajomníčka Mestského úradu v Třebíči. Tam sa zaoberala rozvojom miestnej židovskej štvrti, ktorá bola roku 2003 zapísaná na zoznam Svetového dedičstva UNESCO.

Roku 2000 nastúpila do konzultačnej firmy DHV ČR, kde pracovala na projektoch z oblasti ľudských zdrojov, regionálneho rozvoja, hospodárskej politiky a fondov EÚ.

V rokoch 20012003 pracovala ako vedúca odboru regionálneho rozvoja Kraja Vysočina.

Po odchode z krajského úradu pracovala ako námestníčka pre regionálny rozvoj na ministerstve regionálneho rozvoja. Podľa vtedajšieho českého premiéra Jiřího Paroubka z ČSSD bola z funkcie odvolaná po opakovaych sťažnostiach vtedajšieho ministra Radka Martínka.

Vyšetrovacia väzba pre nepreukázanú korupciu[upraviť | upraviť zdroj]

Od 13. októbra 2006 do 16. novembra 2006 bola vo vyšetrovacej väzbe kvôli kauze Budišov. Korupcia sa u Věry Jourovej nepreukázala a stíhanie v roku 2008 skončilo konštatovaním, že skutok sa nestal. Obvodný súd priznal Jourovej 3,6 milióna CZK ako náhradu majetkovej ujmy, o ďalších požiadavkách Ústavný súd rozhodol, že sú premlčané.

Podľa investigatívneho novinára Českého rozhlasu Janka Kroupu, ktorý sa kauze niekoľko rokov venoval a na kauzu upozornil, je výsledok súdu brilantnou prácou advokátov a absolútne zlyhanie polície.

Politická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 20032006 bola členkou ČSSD.

V roku 2009 kandidovala do Európskeho parlamentu za Európsku demokratickú stranu (EDS). Vo voľbách do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky v roku 2010 kandidovala ako členka EDS na 4. mieste stredočeskej kandidátky KDU-ČSL.

Vo voľbách do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky v roku 2013 kandidovala v Kraji Vysočina ako líderka hnutia ANO 2011 a bola zvolená. V januári 2014 sa stala kandidátkou hnutia ANO 2011 na post ministerky regionálneho rozvoja vo vláde Bohuslava Sobotku z ČSSD. Dňa 29. januára 2014 bola do tejto funkcie vymenovaná. Dňa 3. októbra toho istého roku podala demisiu na post ministerky s ambíciou stať sa eurokomisárkou. Dňa 13. októbra 2014 z toho istého dôvodu rezignovala na post prvej podpredsedníčky hnutia ANO 2011.

Eurokomisárka, prvé obdobie (2014 – 2019)[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom júla 2014 sa stala kandidátkou hnutia ANO 2011 na post českej eurokomisárky. Vo výbere českého zástupcu v Komisii uspela, keďže ju 21. júla 2014 vláda koalícia nominovala na post eurokomisárky vo vznikajúcej Junckerovej komisie.

Zvolený predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker dňa 10. septembra 2014 oznámil, že Jourová získa novokonšitutované portfólio spravodlivosti, spotrebiteľskej politiky a rovnosti pohlaví. Táto správa vyvolala v českých médiách negatívnu vlnu, keďže politička usilovala o ekonomický post. Dňa 7. októbra toho istého roku bola jej kandidatúra po tzv. "grilovaní", a následnom odovzdaní doplňujúcich odpovedí europoslancom, schválená Európskym parlamentom. Komisárkou sa stala v novembri 2014.

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Organizácia pre kontrolu lobbingu v Európskej únii Corporate Europe Observatory upozornila na úzku väzbu Věry Jourovej na predsedu hnutia ANO 2011 Andreja Babiša, ktorý ovláda podstatnú časť českého potravinárskeho a chemického priemyslu i médií, a ktorého firmy obdržali značné množstvo európskych grantov a poľnohospodárskych dotácií. Organizácia tiež upozornila na konflikt záujmov, keďže Jourová najprv pracovala vo verejnej správe v oblasti európskych fondov a potom v rokoch 20062013 spoluvlastnila firmu Primavera Consulting, ktorá v rovnakej oblasti podnikala.

Věra Jourová bola tiež kritizovaná generálnym riaditeľom skupiny Volkswagen Matthiasom Müllerom za svoju snahu o odškodnenie európskych zákazníkov po afére dieselgate.

Eurokomisárka, druhé obdobie (od 2019)[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 26. augusta 2019 schválila druhá vláda Andreja Babiša nomínáciu Věry Jourovej na post eurokomisárky na obdobie od roku 2019 do roku 2024. Na začiatku septembra 2019 budúca predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, že Jourová bude podpredsedníčkou komisie a bude zodpovedná za kontrolu dodržiavania hodnôt Európskej únie a za transparentnosť. Funkcie vo Von der Leyenovej komisii sa ujala 1. decembra 2019.

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1991 promovala na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, kde získala magisterský titul v odbore teória kultúry.

V akademickom roku 2011/2012 absolovovala odbor právo na Právnickej fakulte Karlovej univerzity.

Rodinný život[upraviť | upraviť zdroj]

Je rozvedená, má dve deti – Adama (1985) a Markétu (1989).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Věra Jourová na českej Wikipédii.