Všivavky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Všivavky (v širšom zmysle)
Graphopsocus cruciatus 02.jpg
Graphopsocus cruciatus
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Paraneoptera
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Všivavky[1] (iné názvy: pavši[2], staršie: pisivky[3]; lat. Psocodea, Psocoidea, Psocoptera v širšom zmysle, Phthiraptera v širšom zmysle; ďalšie názvy pozri dole v kapitole Systematika) je veľký taxón (rad, staršie nadrad) hemipteroidného hmyzu (Paraneoptera).

V tradičných deleniach bývajú namiesto tohto taxónu buď dva taxóny:

  • pavši/pisivky v užšom zmysle (Psocoptera v užšom zmysle),
  • všivavky v užšom zmysle/vši v širšom zmysle (Phthiraptera v užšom zmysle) - t.j. švoly v širšom zmysle (Mallophaga) a vši v užšom zmysle (Anoplura);

alebo tri (príp. štyri) taxóny:

  • pavši/pisivky v užšom zmysle (Psocoptera v užšom zmysle),
  • švoly v širšom zmysle (Mallophaga) (alebo alternatívne: švoly (Mallophaga) v užšom zmysle a rypovši (Rhync(h)ophthirina))
  • vši v užšom zmysle (Anoplura).

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Jednotlivé tradičné veľké taxóny všivaviek v širšom zmysle (Psocodea), t.j. pavši v užšom zmysle (Psocoptera), švoly (Mallophaga) a vši v užšom zmysle (Anoplura), sú morfologicky pomerne rozdielne, preto sa aj v minulosti často klasifikovali ako samostatné rady. Dnes však vieme, že švoly (Mallophaga) a vši v užšom zmysle (Anoplura) sú len pavšami v užšom zmysle (Psocoptera), ktoré sa prispôsobili parazitickému spôsobu života. Príbuznosť spomínaných troch taxónov morfologicky vidno napríklad v tom, že majú veľmi podobnú stavbu vnútorných pohlavných orgánov.[4][5]

Pravé pavši[upraviť | upraviť zdroj]

Pavši v užšom zmysle sú z uvedených troch taxónov najprimitívnejšou a zrejme najstaršoou skupinou. Niektoré druhy ešte majú krídla, u iných sú redukované a u ďalších úplne chýbajú. Telo je drobné – od 1 do 10 mm. Opísaných je celosvetovo asi 5500 druhov. Majú hryzavé ústne orgány a relatívne veľké hlavy. Živia sa prevažne (ale nie výlučne) plesňami. Žijú pod kôrou, pod listami, na stromoch a niektoré často v knihách v knižniciach.[4][5]

Pravé všivavky (t.j. švoly a pravé vši)[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v článkoch: švoly a vši

Všivavky v užšom zmysle, t.j. švoly a vši v užšom zmysle, sú ektoparazity – švoly vtákov a cicavcov, vši v užšom zmysle len cicavcov. Nemajú krídla. Majú špeciálne uspôsobené nohy, ktoré používajú na bezpečné zachytenie sa na chlpoch, vlasoch či perí svojho hostiteľa. Švoly sú veľké 0,5-14 mm), známych je ich asi 3800 druhov, majú ústne orgány hryzavého typu (ale pozmenené) a živia sa úlomkami peria, chlpov či kože (ale niektoré sa živia krvou). Vši v užšom zmysle sú veľké 0,35-8 mm, známych je asi 500 druhov, majú bodavo-cicavé ústne orgány a živia sa výlučne krvou.[4][5]

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

[rad/ nadrad] všivavky A/ pavši A/ pisivky A (Psocodea/ Psocoidea A [Psocoidea B znamená Paraneoptera ]/ Psocoptera A/ Psocida A/ Phthiraptera A/ Panpsocoptera/ Psocopteria/ Psocopteroidea/ Copeognatha A/ Corrodentia A [t.j. sensu Martynov 1938; Corrodentia v starom, t.j. pôvodnom zmysle (t.j. Corrodentia B) je Psocoptera B + Thysanoptera + Isoptera + Embiodea + možno Zoraptera ]):

  • [podrad/ rad] pavši B/ pisivky B (Psocoptera B/ Copeognatha B/ Psocida B/ Psocina A/ Psocoidea C/ [rad alebo čeľaď] Psocidae A [Psocidae B je len jedna z čeľadí v rámci Psocetae]/ Corrodentia C)– parafyletický taxón; staršie ho niektorí autori delili buď na taxóny Atropida (=Parapsocida; t.j. dnešné Trogiomorpha + Troctomorpha A) a Psocida C (=Eupsocida, t.j. dnešné Psocomorpha), alebo dávnejšie na taxóny Atropina a Psocina B (pričom kritériá tohto delenia na Atropina a Psocina sa rôznili, napríklad podľa niektorých autorov zahŕňajú Atropina všetky druhy bez krídel a Psocina všetky druhy s krídlami, podľa iných sú Atropina všetky druhy bez očiek (ocelli) a Psocina všetky druhy s očkami)
  • [podrad/ rad] všivavky B/ vši A (Phthiraptera B/ Anoplura A/ Parasita/ Pseudorhynchota/ Pediculida A[7] /Pediculina A/Pediculidea A) – tento taxón vývojovo patrí do Nanopsocetae (a teda do Troctomorpha a teda do pavší B), ale tradične sa zaraďuje takto oddelene
    • [podrad/ rad] švoly A/ zastarano: švely A[8] (Mallophaga A) – parafyletický taxón
    • [parvrad/ podrad/ rad] vši B (Anoplura B/ Siphunculata/ Phthiraptera C/ Pediculida B/ Pediculina B/ Pediculidea B) – tento taxón vývojovo patrí do švol A (vedľa Rhynchophthirina), ale tradične sa zaraďuje takto oddelene

Vysvetlivka: A, B, C....je pomocné označenie rôznych významov toho istého slova.

Poznámky:

- Taxóny zakončené na -tae majú obyčajne postavenie infrarad alebo "skupina" (čeľadí).
- Staršie sa do Psocoptera B niekedy zahŕňal aj taxón †Permopsocida.

Zdroje tejto kapitoly: a) Zdroje systematiky a vedeckých názvov: [9][10][11][12][1][13][14][15][16][17][18][19][20][21][22][23][24][25][26][27][28][29][30][31][32][33][34][35] [36][37][38][39]; b) slovenské názvy sú podľa: [40][19][12][1][41][42][43]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c TIRJAKOVÁ, E. et al. SYSTÉM EUKARYOTICKÝCH JEDNOBUNKOVCOV A ŽIVOČÍCHOV. 2015 [1]
  2. Veľká kniha živočíchov: od jednobunkovcov po cicavce. Bratislava: Ikar. 2019. S. 126
  3. Svet živočíšnej ríše. Osveta. 1984. S. 345 (Poznámka: Názov pisivky je uvedený ako synonymum názvu pavši v užšom zmysle)
  4. a b c Veľká kniha živočíchov: od jednobunkovcov po cicavce. Bratislava: Ikar. 2019. S. 126-132
  5. a b c homepage.ruhr-uni-bochum.de, [cit. 2022-08-02]. Dostupné online.
  6. Thomas Schubnel, Dawn Roberts, Patrick Roques, Romain Garrouste, Laure Desutter-Grandcolas, et al.. Moscovian fossils put light on the enigmatic polyneopteran families Cacurgidae and Eoblattidae (Insecta: ’Eoblattida’, Archaeorthoptera) Journal of Systematic Palaeontology. Journal of Systematic Palaeontology, Taylor & Francis, 2019 [2]
  7. A.P. Rasnitsyn; QUICKE, Donald L.. History of Insects. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2007. 517 s. ISBN 978-1-4020-0026-3. S. 125.
  8. Rízner, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 209
  9. Robert S de Moya, Kazunori Yoshizawa, Kimberly K O Walden, Andrew D Sweet, Christopher H Dietrich, Johnson Kevin P, Phylogenomics of Parasitic and Nonparasitic Lice (Insecta: Psocodea): Combining Sequence Data and Exploring Compositional Bias Solutions in Next Generation Data Sets, Systematic Biology, Volume 70, Issue 4, July 2021, Pages 719–738, [3]
  10. PARKER, S.P. Synopsis and Classification of Living Organisms. Vol. 2. New York: McGraw-Hill. 1982. S. 393-415
  11. Psocodea [online]. tolweb.org, [cit. 2022-08-02]. Dostupné online.
  12. a b FRANC, V. SYSTÉM A FYLOGENÉZA ŽIVOČÍCHOV – BEZCHORDÁTY (DOPLNENÁ PREPRACOVANÁ VERZIA IV). 2007 [4]
  13. Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2022-08-02]. Dostupné online.
  14. Psocodea Species File [online]. psocodea.speciesfile.org, [cit. 2022-08-02]. Dostupné online.
  15. Variety of Life - Psocodea [online]. taxondiversity.fieldofscience.com, [cit. 2022-08-02]. Dostupné online.
  16. mindat.org - Psocodea [online]. mindat.org, [cit. 2022-08-02]. Dostupné online.
  17. Li, H., Shao, R., Song, N. et al. Higher-level phylogeny of paraneopteran insects inferred from mitochondrial genome sequences. Sci Rep 5, 8527 (2015). [5]
  18. A.P. Rasnitsyn; QUICKE, Donald L.. History of Insects. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2007. 517 s. ISBN 978-1-4020-0026-3. S. 125 nasl..
  19. a b BURNIE, D. ed. Zviera. Bratislava: Ikar. 2002. S. 557
  20. Prokop, J., Pecharová, M., Garrouste, R. et al. Redefining the extinct orders Miomoptera and Hypoperlida as stem acercarian insects. BMC Evol Biol 17, 205 (2017). [6]
  21. discoverlife.org, [cit. 2022-08-02]. Dostupné online.
  22. KÖNIGSMANN, E. Zur Phylogenie der Parametabola unter besondere Berücksichtigung der Phthiraptera. In: Beiträge zur Entomologie Band 10 1960 Nr. 7/8 [7]
  23. Smithers, C. N., 1972. The classification and phylogeny of the Psocoptera. In: Australian Museum Memoir 14: 1–349. [31 December 1972]. doi:10.3853/j.0067-1967.14.1972.424 ISSN 0067-1967 [8]
  24. Handbuch der Zoologie Bd. 4 - 2. [s.l.] : W. de Gruyter, 1972. 788 s. S. 4. (citát: "ROESLER teilte die Copeognathen in 3 Unterordnungen [157], in die Trogiomorpha, Troctomorpha und Eupsocida (= Psocomorpha). KÉLER [93] dagegen hielt an der von TILLYARD [181] vorgeschlagenen Einteilung in 2 Unterordnungen fest, wobei er an Stelle der von TILLYARD vorgeschlagenen Namen Parapsocida und Eupsocida die älteren Namen von Leach [109] Atropida und Psocida verwendet hat.")
  25. ROESLER, R. Die Gattungen der Copeognathen. In: Stettiner Entomologische Zeitung 105. 1944 [9] S. 117 a nasl.
  26. BRAUER, F. Verzeichnis der bis jetzt bekannten Neuropteren im Sinne Linné's. 1868 [10] S. 391-392
  27. The record of zoological literature. [s.l.] : [s.n.], 1868. 704 s. Dostupné online. S. 449.
  28. Staubläuse. In: STÖCKER, F. W. Biologie Band 2/Me-Z. Leipzig: VEB Brockhaus. S. 853-854
  29. NABU Sachsen. Insekten Sachsen [online]. insekten-sachsen.de, [cit. 2022-08-02]. Dostupné online.
  30. Mallophaga [online]. insecta.bio.spbu.ru, [cit. 2022-08-02]. Dostupné online.
  31. Siphunculata [online]. insecta.bio.spbu.ru, [cit. 2022-08-02]. Dostupné online.
  32. Phthiraptera [online]. insecta.bio.spbu.ru, [cit. 2022-08-02]. Dostupné online.
  33. Anoplura [online]. insecta.bio.spbu.ru, [cit. 2022-08-02]. Dostupné online.
  34. Parasita [online]. insecta.bio.spbu.ru, [cit. 2022-08-02]. Dostupné online.
  35. Copeognatha [online]. insecta.bio.spbu.ru, [cit. 2022-08-02]. Dostupné online.
  36. Panpsocoptera [online]. insecta.bio.spbu.ru, [cit. 2022-08-02]. Dostupné online.
  37. Rohdendorf 1977 [11]
  38. Tillyard 1926 [12]
  39. Leach 1815 [13]
  40. Veľká kniha živočíchov: od jednobunkovcov po cicavce. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100, 126 a nasl.
  41. Systém živej prírody 2008 [14]
  42. Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slov. odb. názvoslovie 1953 1, S. 13 [15]
  43. SLOVENSKÁ KOMISIA BIOLOGICKEJ OLYMPIÁDY IUVENTA - Biologická olympiáda, kategória E (Poznaj a chráň), odbornosť zoológia METODICKÝ LIST - ŽIVOČÍCHY ĽUDSKÝCH SÍDLISK - platný pre školské roky 2011/2012, 2016/2017 a 2021/2022 [16]