Vakcína

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jonas Salk v roku 1955 s dvoma fľašami kultúry, ktorá sa používa na pestovanie vakcín proti detskej obrne.

Vakcína alebo očkovacia látka je:[1][2]

  • v užšom zmysle: len tzv. aktívna vakcína (aktívna očkovacia látka), čiže imunobiologická látka, ktorá sa používa na aktívnu imunizáciu prostredníctvom introdukcie (čiže zavedenia) živých modifikovaných, oslabených alebo mŕtvych inaktivovaných infekčných organizmov alebo ich toxínu. Táto introdukcia podporuje tvorbu protilátok v organizme a zvyšuje tak jeho odolnosť voči infekcii.
  • v širšom zmysle: aktívna vakcína a pasívna vakcína (pasívna očkovacia látka). Pasívna vakcína je látka na pasívnu imunizáciu, čiže prípravok pozostávajúci z protilátok, ktorý neutralizuje daný patogén a podáva sa pred alebo okolo času známeho alebo potenciálneho vystavenia danej osoby danému patogénu.

Pri aktívnej vakcíne sa teda do tela vpichuje (najmä) antigén alebo niečo, čo zabezpečí vznik antigénu (pričom v reakcii na antigén v tele neskôr vzniknú okrem iného protilátky), kým pri pasívnej vakcíne sa vpichujú priamo protilátky.

Slovo vakcína pôvodne znamenalo iba očkovaciu látku proti kiahňam (porovnaj aj kapitolu Etymológia).[3]

Podávanie vakcín sa nazýva vakcinácia alebo očkovanie.

Nasledujúci text článku sa zaoberá iba aktívnymi vakcínami. O pasívnych vakcínach pozri článok pasívna imunizácia.

Charakteristika a význam[upraviť | upraviť zdroj]

Vpichované agens stimuluje imunitný systém tela, tak aby telo rozpoznalo agens ako hrozbu, zničilo ho a do budúcna rozpoznalo a zničilo všetky mikroorganizmy asociované s týmto agens. Vakcíny môžu byť profylaktické (na prevenciu alebo zmiernenie účinkov budúcej infekcie patogénom) alebo terapeutické (napr. vakcíny proti rakovine, ktoré sú vo vývoji).[4][5][6][7]

Vakcinácia je najúčinnejšou metódou prevencie infekčných chorôb.[8] Rozšírená imunita spôsobená očkovaním je do veľkej miery zodpovedná za celosvetové vyhubenie kiahní a obmedzenie chorôb, ako sú detská obrna, osýpky a tetanus vo väčšine sveta. Účinnosť očkovania bola široko skúmaná a overená, napríklad vakcíny, ktoré sa ukázali ako účinné, zahŕňajú chrípkovú vakcínu,[9] vakcínu proti HPV,[10] a vakcínu proti kiahňam.[11] Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že v súčasnosti sú k dispozícii licencované vakcíny na dvadsaťpäť rôznych infekcií, ktorým sa dá predísť.[12]

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Pojmy vakcína a vakcinácia sú odvodené od termínu variolae vaccinae. Išlo o sérum z kráv infikovaných vírusom Vaccinia (kravské kiahne), ktoré navrhol Edward Jenner.[13] V roku 1881, na jeho počesť, navrhol Louis Pasteur, aby sa tento názov používal aj na ostatné očkovacie látky.[14]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. PORTA, Miquel; GREENLAND, Sander; HERNÁN, Miguel; Isabel dos Santos Silva; LAST, John M.. A Dictionary of Epidemiology. Oxford : Oxford University Press, 2014. 343 s. ISBN 978-0-19-997673-7. S. 287.
  2. ELLIS, Ronald W.. New Vaccine Technologies. [s.l.] : CRC Press, 2001. 303 s. ISBN 978-1-4987-1308-5. S. 1.
  3. vakcína. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  4. Therapeutic cancer vaccines. The Journal of Clinical Investigation, September 2015, s. 3401–12. DOI10.1172/JCI80009. PMID 26214521.
  5. Prophylactic vaccines are potent activators of monocyte-derived dendritic cells and drive effective anti-tumor responses in melanoma patients at the cost of toxicity. Cancer Immunology, Immunotherapy, March 2016, s. 327–39. DOI10.1007/s00262-016-1796-7. PMID 26861670.
  6. HPV prophylactic vaccines: lessons learned from 10 years experience. Future Virology, 2015, s. 999–1009. DOI10.2217/fvl.15.60.
  7. Development and implementation of papillomavirus prophylactic vaccines. Journal of Immunology, May 2014, s. 4007–11. DOI10.4049/jimmunol.1490012. PMID 24748633.
  8. Seasonal influenza vaccines. [s.l.] : [s.n.], 2009. ISBN 978-3-540-92164-6. DOI:10.1007/978-3-540-92165-3_3 S. 43–82.
  9. Evaluating the impact of human papillomavirus vaccines. Vaccine, July 2009, s. 4355–62. DOI10.1016/j.vaccine.2009.03.008. PMID 19515467.
  10. Varicella zoster virus vaccines: effective, but concerns linger. Canadian Journal of Ophthalmology, August 2009, s. 379–84. Dostupné online. DOI10.3129/i09-126. PMID 19606157.
  11. World Health Organization, Global Vaccine Action Plan 2011-2020. Archived 2014-04-14 at the Wayback Machine Geneva, 2012.
  12. Edward Jenner's Inquiry; a bicentenary analysis. Vaccine, January 1999, s. 301–7. DOI10.1016/s0264-410x(98)00207-2. PMID 9987167.
  13. PASTEUR, Louis. Address on the Germ Theory. Lancet, 1881, s. 271–72. DOI10.1016/s0140-6736(02)35739-8.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vaccine na anglickej Wikipédii.