Valašské právo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Valašské právo je súhrn právnych noriem a zvyklostí, ktorými sa pôvodne - najneskôr od vrcholného stredoveku - riadilo rumunské obyvateľstvo (teda Valasi v užšom, pôvodnom význame), neskôr - do 18./19. storočia - takmer všetko to obyvateľstvo strednej Európy a Balkánu (teda najmä Valasi v širšom, prenesenom zmysle), ktorého spôsob života a ekonomika bol založený na transhumancii (pastierstve nekočovného obyvateľstva so striedaním pastvín medzi vrchmi v lete a nížinami v zime).

Stretávame sa s ním najmä u Rumunov (Valašsko, Moldavsko, Sedmohradsko, Podkarpatská Rus, Poľsko, Slovensko), Macedónskych Arumunov, Rusínov (Podkarpatská Rus, Poľsko, Slovensko), Poliakov, Slovákov, Moravanov (Moravské Valašsko), Srbov a Chorvátov.

Valašské právo na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Valašské právo je súhrn právnych noriem a zvyklostí valašského obyvateľstva na Slovensku v 14. storočí17. storočí, často potvrdené panovníkom (najznámejšie privilégium pre oravských a liptovských Valachov z roku 1474 vydané Matejom I. Korvínom). Podľa neho boli Valasi na určitý čas (6-20 rokov) oslobodení od všetkých poddanských povinností, neskôr od platenia cirkevného desiatku a roboty, za čo museli strážiť cesty, hranice a vykonávať vojenskú službu. Od 2. polovice 16. storočia utužovaním nevoľníctva ich práva postupne zanikali a rovnako koncom 16. a začiatkom 17. storočia ustávalo aj usídľovanie riadiace sa valašským právom[1].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Dejiny Slovenska II : 1526-1848. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1987. s. 80.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • [1]