Valaiský oceán
| Geológia Álp |
|---|
 |
| Tektonické superjednotky |
| Helvétska zóna |
| Penninická zóna |
| Austroalpínska zóna |
| Južné Alpy |
| Petrografia |
| Bündnerské bridlice • flyš • molasa |
| Geologické jednotky |
| Periadriatická línia • Masív Aar-Gotthard • troska Dent Blanche • Engadinské okno • Flyšová zóna • Giudicárska línia • Grauwackenzone • okno Vysokých Taur • Molasová panva • Penninický násun • Ivreská zóna • Lepontinské anitiklinóruim • Rechnitzké okno • Rhônsko-simplonská línia |
| Paleogeografické termíny |
| Valaiský oceán |
| Briançonnaiský mikrokontinent |
| Piemontsko-ligurský oceán |
| Apulská platňa |
| Pozri aj Geovedný portál |
Valaiský oceán tiež Severný penninický oceán bol oceanický sedimentačný priestor, tvoriaci oblasť s oceánskou kôrou, nachádzajúcu sa v oblasti medzi Európskou platformou a časťami Iberskej mikroplatne, v oblasti Álp tvorenej Briançonnaiským mikrokontinentom. Patril do sústavy alpínskej západnej tethýdy.
Valaiský oceán je pomenovaný podľa švajčiarskeho kantónu Valais, kde boli jeho horniny po prvýkrát definované.
Tektonický vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Po rozpade Pangey v priebehu druhohôr došlo k postupnému vzďaľovaniu platní Južnej Ameriky, Eurázie a Severnej Ameriky. Rozpad kontinentálnej kôry a rifting však nie je proces, ktorý prebieha pozdĺž jasnej línie. Na južnom okraji Európskej platformy tvoriacej šelf Piemontského oceánu sa začala oddeľovať aj časť Iberskej mikroplatne. V západnej časti vznikajúceho riftu bola mikroplatňa oddelená v oblasti dnešného Biskajského zálivu, vo východnej časti sa medzi Briançonnaiskou eleváciou a Európskou platňou začal vytvárať Valaiský oceán. Ďalej na východ, na konci Briançonnaiskej elevácie sa oceán spájal s južnou vetvou penninika, ktorú tvoril Piemontsko-ligurský oceán[1].
Počas kriedy sa však osamostatnená Africká platňa začala pohybovať na severovýchod, pričom došlo ku kolízii s radom menších platní, ktoré sa nachádzali v jej predpolí. Valaiský oceán bol stlačený medzi Európsku platformu a Apulskú platňu a začal subdukovať. Spolu s ním došlo k subdukcii východného pásu Iberskej mikroplatne, tvoreného Briançonnaiským mikrokontinentom. Tento proces bol jednou z fáz vzniku Álp. V západnej časti nedošlo k subdukcii, pretože Iberská platňa sa voči približujúcim platniam pohybovala pozdĺž transformných zlomov, tieto pohyby mali za následok vznik Pyrenejí. Oceán celkom zanikol v priebehu terciéru[2].
Fragmenty valaiskej oceánskej kôry boli na niektorých miestach exhumované, dnes ich možno pozorovať ako ofiolity Alpského penninika.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Zacher, W., Lupu, M., 1998 The Oceanfloor Puzzle of the Alpine-Carpathian Orogenic Belt Jahrbuch der Geologischen Bundesantalt, s. 97 – 106
- ↑ http://www.dinodata.org Archivované 2007-09-29 na Wayback Machine prístup 18.7.2008
Ďalšie zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Valais ocean na anglickej Wikipédii.
