Valentková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Valentková
vrch
Valentková
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo
Okresy Poprad, Powiat tatrzański
Obce Vysoké Tatry, Tatranská Bukovina
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Dunajec, Váh
Nadmorská výška 2 156,3 m n. m.
Súradnice 49°12′47″S 20°00′24″V / 49,2131°S 20,0067°V / 49.2131; 20.0067
Geologické zloženie žula
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup len s horským vodcom
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Walentkowy Wierch
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Valentková[1] alebo Valentkova[2] (2 156,3 m n. m.[3]; poľ. Walentkowy Wierch) je vrch v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Tichej doliny nad Podbanským, približne 24 km severozápadne od Popradu.[4]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti Tatier, na západnom okraji podcelku Východné Tatry a ich časti Vysoké Tatry.[5] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Západné svahy hrebeňa patria do okresu Poprad a katastra mesta Vysoké Tatry[1], východné svahy do Powiatu tatrzańského a katastra gminy Bukowina Tatrzańska. Najbližšími sídlami na slovenskom území sú severovýchodne situovaná Tatranská Javorina, juhovýchodne ležiace Vyšné Hágy a Štrbské Pleso a juhozápadne Podbanské, v Poľsku je na severozápade mesto Zakopané.[6][3] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti pohoria a západná časť je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Valentková leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier medzi Valentkovým a Hladkým sedlom (1 993 m n. m.).[2] Západne je na slovenskom území Tichá dolina, ktorou voda odteká Tichým potokom do Váhu, východne sa nachádza Dolina Pięciu Stawów Polskich s plesom Zadni Staw Polski, odkiaľ vodu odvádza potok Roztoka do Bielej vody v povodí Dunajca.[3]

Západne sa nachádza Goričková (1 912 m n. m.), Kresanica (2 122 m n. m.), Poľská Tomanová (1 977 m n. m.), Magura (1 902 m n. m.) a Veľká kopa (2 052 m n. m.), južne. Krížna (2 040 m n. m.), Zadná Garajova kopa (1 949 m n. m.), Tichý vrch (1 979 m n. m.), Kriváň (2 495 m n. m.), Hrubý vrch (2 428 m n. m.) a Kotolnica (1 963 m n. m.), východne Kôprovský štít (2 367 m n. m.), Hrubý štít (2 172 m n. m.), Miedziane (2 233 m n. m.), Opalony Wierch (2 115 m n. m.) a Kozí vrch (2 291 m n. m.) a severne Wielki Woloszyn (2 154 m n. m.), Wielka Koszysta (2 193 m n. m.), Žólta Turnia (2 087 m n. m.), Kościelec (2 155 m n. m.), Svinica (2 301 m n. m.), Kopa Magury (1 704 m n. m.), Beskyd (2 012 m n. m.) a Kasprov vrch (1 985 m n. m.).[3] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú okolité vrcholy a blízke doliny Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach je vidieť aj časť Nízkych Tatier a Oravských Beskýd.[7]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Štít sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku[4], preto prístup na vrchol je možný len s horským vodcom. Značené chodníky vedú na neďalekú Svinicu (2 301 m n. m.) a do Hladkého sedla.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-28]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  3. a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  4. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-28]. Dostupné online.
  5. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-28]. Dostupné online.
  6. a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-01-28]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-01-28]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Valentková

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]