Vasilij Grigorievič Lazarev
| Vasilij Lazarev | |
| kozmonaut CPK | |
.jpg) Vasilij Lazarev v roku 1973 | |
| Št. príslušnosť | ZSSR |
|---|---|
| Stav | zosnulý |
| Narodenie | 23. február 1928 Porošino, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko) |
| Úmrtie | 31. december 1990 (62 rokov) Moskva, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko) |
| Iné zamestnanie | lekár |
| Hodnosť | plukovník |
| Čas vo vesmíre | 1 deň, 23 hodín, 15 minút |
| Kozmonaut od | 17. januára 1966 |
| Misie | Sojuz 12 |
| Kozmonaut do | 27. novembra 1985 |
Vasilij Grigorievič Lazarev (rus. Василий Григорьевич Лазарев, * 23. február 1928, Porošino – † 31. december 1990, Moskva) bol sovietsky lekár a kozmonaut.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Mladosť a výcvik[upraviť | upraviť zdroj]
Už na základnej škole sa rozhodol, že bude pilotom. Neskôr sa prihlásil na Sverdlovskú špecializovanú školu vojenského letectva, ale pretože sa na túto školu spolu s ním nedostal jeho najväčší kamarát, zvolil si Sverdlovský lekársky inštitút. V treťom ročníku volil špecializáciu na chirurgiu. V roku 1951 nastúpil na základnú vojenskú službu, dostal sa na vojenskú fakultu saratovského lekárskeho inštitútu. Po štátnici bol vymenovaný za vojenského náčelníka nemocnice. Zostal len krátko, pretože využil ponuku a pokračoval v štúdiu na čugujevskom leteckom učilišti.[1]
Potom si osvojil profesiu skúšobného pilota. Skúšal rôzne záchranné prostriedky, výškové obleky a dostal sa aj na skúšku výškového stratostatu, laboratória Volga. Potom sa dostal aj ku skúškam zariadení pre kozmické lety a nakoniec aj ako všestranný a skúsený výskumník na štart kozmickej lode Sojuz. V tíme kozmonautov bol vedený od roku 1966.[2]
Lety do vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]
Na misiu Sojuz 12 odštartoval z Bajkonuru s Olegom Makarovom v septembri 1973. Cieľom letu bolo vyskúšať veľa rôznych prístrojov pred projektom Sojuz-Apollo, vrátane testov nových skafandrov Sokol.[2] Bol to prvý let po predchádzajúcej havárii Sojuzu 11, Lazarev bol veliteľom lode. Pristáli s kabínou na padákoch pri meste Karaganda na území Kazachstanu.[3].
V apríli 1975 letel Lazarev spolu s Makarov ešte raz na plánovaný dvojmesačnej pobyt na orbitálnej stanici Saľut 4. Po 20 minútach letu vo výške 192 km však došlo k poruche tretieho stupňa rakety a kozmická loď sa vrátila po strmej balistickej dráhe, pri ktorej museli kozmonauti vydržať preťaženie až 20,6 G. Pristáli juhozápadne od Gorno-Altajska (Altajská republika, RSFSR). Za tento nepodarený let, v zoznamoch Sojuzov sprvu ani neuvádzaný, získali obaja vyznamenanie Leninovým radom. Pretože nedoleteli, nezískali zvyčajne finančnú odmenu, len náhradnú dovolenku. Neskôr bol pokus vedený ako Sojuz 18a.[4]
Po lete[upraviť | upraviť zdroj]
Lekár, plukovník Lazarev zostal v oddiele kozmonautov až do roku 1985, zomrel vo svojich 62 rokoch. Bol ženatý a mal jedno dieťa.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vasilij Lazarov na českej Wikipédii.
- ↑ VÍTEK, Antonín. Lazarev, Vasilij Grigor'jevič [online]. Veľký katalóg družíc a kozmických sond SPACE 40, rev. 2008-06-25, [cit. 2010-03-20]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия astronóm [online]. Moskva: rev. 2007-03-24, [cit. 2009-11-16]. Kapitola Vasili Grigoriyevich Lazarev. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. Praha : Práce, 1982. Kapitola Vasilij Grigorievič Lazarev, s. 137.
- ↑ FILIP, M.. Sojuz 18-1 [online]. Malá encyklopédia kozmonautiky (MEK), rev. 2001-09-08, [cit. 2010-03-20]. Dostupné online. (po česky)
Literatura[upraviť | upraviť zdroj]
- CODR, Milan. O kosmických dnech a nocích. Praha : Práce, 1987. (po česky)