Preskočiť na obsah

Vasyľ Stepanovyč Grendža-Donskyj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vasyľ Stepanovyč Grendža-Donskyj
ukrajinský spisovateľ, básnik, prozaik, dramaturg, novinár, prekladateľ, občiansko-kultúrny a politický činiteľ
Štát pôsob.Česko-Slovensko
Narodenie24. apríl 1897
Volove, Rakúsko-Uhorsko, dnes Ukrajina
Úmrtie25. november 1974 (77 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko, dnes Slovensko
Národnosťukrajinská
Známy vďakaautonómia Karpatskej Ukrajiny
Profesiaspisovateľ
DetiZirka,
Oľha,
Ivan

Vasyľ Stepanovyč Grendža-Donskyj (* 24. apríl 1897, Volove, Rakúsko-Uhorsko, dnes Ukrajina – † 25. november 1974, Bratislava)[1] bol ukrajinský spisovateľ, básnik, prozaik, dramatik, novinár, prekladateľ, občiansko-kultúrny a politický činiteľ. Podieľal sa na vyváraní autonómnej Karpatskej Ukrajiny. Bol redaktorom denníka Karpatskej Ukrajiny – Nova svoboda (po slovensky Nová sloboda) a časopisu Rusyn (po slovensky Rusín). Bol mu udelený status Bojovníka za nezávislosť Ukrajiny v 20. storočí.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Vasyľ Stepanovyč Grendža-Donskyj sa narodil 24. apríla 1897 v obci Volove v rodine vrchárov. Pochádzal z deviatich detí.

Po ukončení národnej školy v rodnej obci nemohol pokračovať ďalej v štúdiu kvôli nedostatku peňazí, nakoľko v následku toho, že otec prechladol po rúbaní v lese a ťažko ochorel. Grendža-Donskij pracoval aj ako pomocník kostolníka. V roku 1912 začal pracovať ako poštár – ako odmenu dostával jedlo a možnosť bývania v kancelárii. Vo voľnom čase sa venoval samoštúdiu, aby mohol absolvovať vtedajšie záverečné skúšky, naučil sa po maďarsky.

V roku 1915 dostal povolávací rozkaz do armády. Krátko na to však bol ťažko ranený na ruskom fronte. Po liečbe v Budapešti sa vrátil do služby a ako oficier sa zúčastnil maďarskej revolúcie. V čase, keď sa liečil, absolvoval dve skúšky na Obchodnej akadémii, tretiu absolvoval po vojne.

V roku 1921 sa vrátil na Podkarpatskú Rus, kedy zároveň sa začal venovať aj literárnej tvorbe. Jeho život a tvorbu možno rozdeliť na dve dôležité obdobia. V prvom období, kedy žil na rodnej Podkarpatskej Rusi, písal a vydával svoje diela. Zároveň v rokoch 1927 a 1928 redigoval časopis Naša Zemľa (po slovensky Naša zem), ktorý predstavoval prvý ukrajinský literárno-spoločenský tlačový orgán s prosovietskou orientáciou na Podkarpatskej Rusi. Obsah časopisu tvorili diela sovietskych – predovšetkým ukrajinských spisovateľov a články o živote i o kultúrnom rozvoji krajiny. Druhé obdobie predstavuje obdobie strávené na Slovensku. Emigroval na Slovensko po tom, čo so svojimi stúpencami utiekol z maďarského väzenia po okupácii Karpatskej Ukrajiny.

Pod vplyvom svojej prvej ženy – patriotky sa naučil po maďarsky, a tak začal písať prvé svoje diela v maďarčine. Mali spolu 2 dcéry – Alisu (Zirku) a Oľhu.

V roku 1930 sa rozviedli – Alisa (Zirka) zostala s otcom v Užhorode, mama s Oľhou odišla žiť do Budapešti. V apríla 1933 sa oženil s o 15 rokov mladšou Marusiou Ruščak – v obci Volove učila ručné práce. Mali spolu syna Ivana.

Vasyľ Stepanovyč Grendža-Donskyj sa vo významnej miere zaslúžil o rozvoj a o vznik novej ukrajinskej literatúry v Zakarpatsku (na Zakarpatskej oblasti).

V roku 1923 vydal zbierku básní Kvity z terňom (po slovensky Kvety s tŕním). Zbierka predstavuje prvú knihu ukrajinského autora zo svetského života napísanú v ukrajinskom literárnom jazyku v regióne. O rok neskôr bola publikovaná zbierka básní Šľachom ternovym (po slovensky Cestou tŕnistou), ktorá v regióne bola prvou knihou publikovanou v ukrajinskom fonetickom pravopise.

Medzi ďalšie knihy Vasyľa Stepanovyča Grendžu-Donského patria: Zoloti kľuči (po slovensky Zlaté kľúče, 1923), Ternovi kvity polonyn (po slovensky Tŕnisté kvety planiny, 1928), Tobi, ridnyj kraju (po slovensky Tebe, rodný kraj, 1936), Zbirka opovidaň z karpatskych polonyn (po slovensky Zbierka poviedok z karpatských hôľ, 1926), Pokryv tumanom spivuči riky... (po slovensky Prikrývka spievajúcich riek hmlou..., 1928), historická poéma Červona skala (po slovensky Červená skala, 1930), historická poéma Iľko Lypej – karpatskyj rozbijnyk (po slovensky Iľko Lypej – karpatský zbojník, 1936)...[2]

Celý život okrem krátkeho obdobia Karpatskej Ukrajiny pracoval ako finančník. Najskôr pracoval v Budapešti, následne až do jesene 1938 v Užhorode – v Podkarpatskej banke.

Od jesene 1938 do 16. marca 1939 sa angažoval v rámci Karpatskej Ukrajiny, redigoval oficiálne periodikum Uriadovyj Visnyk Pravyteľstva Karpatskoji Ukrajiny (po slovensky Úradný vestník vlády Karpatskej Ukrajiny).

Po maďarskej okupácií skončil v koncentračnom tábore.

7. augusta 1939 utiekol na Slovensko do Bratislavy, kde pracoval ako účtovník.

Myšlienke Karpatskej Ukrajiny zostal verný do konca života. Alisa Grendža-Donska, jeho dcéra, v rámci obrany Karpatskej Ukrajiny ako zdravotná sestra ošetrovala ranených. Spomienkam na formovanie Karpatskej Ukrajiny venoval knihu Ščasťa i hore Karpatskoji Ukrajiny. Ščodennyk. Spohady. (po slovensky Šťastie i žiaľ Karpatskej Ukrajiny. Denník. Spomienky.). Alisa publikovala kompletné 12-zväzkové vydanie jeho diel v USA.

Vasyľ Stepanovyč Grendža-Donskyj písal zbierky básní, historické drámy, románové novely a memoáre.

Zomrel 25. novembra 1974 v Bratislave.

Zbierky básní

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Kvity z terňom (po slovensky Kvety s tŕním, 1923).
  • Zoloti kľuči (po slovensky Zlaté kľúče, 1923).
  • Šľachom ternovym (po slovensky Cestou tŕnistou, 1924).
  • Kytycia kvitok (po slovensky Kytica kvetov, 1925).
  • Ternovi kvity polonyn (po slovensky Tŕnisté kvety planiny, 1928).
  • Tobi, ridnyj kraju (po slovensky Tebe, rodný kraj, 1936).
  • Za gratamy (po slovensky Za mrežami, 1939).

Zbierky prozaických diel

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Opovidaňňa z zakarpatskych polonyn (po slovensky Poviedky zo zakarpatských hôľ).
  • Nemaje naboji (po slovensky Nemá náboje, 1930).

Historická poéma

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Iľko Lypej – karpatskyj rozbijnyk (po slovensky Iľko Lypej – karpatský zbojník, 1936).

Zbierka vybraných diel

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Šľachom ternovym (po slovensky Cestou tŕnistou, 1964) – vydanie v Prešove.
  • Šľachom ternovym (po slovensky Cestou tŕnistou, 1972) – vydanie v Kyjeve.

Zbierky poém

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Zrub (po slovensky Zrub, 1948).
  • Rusalka (po slovensky Rusalka, 1945).
  • Priašiv (po slovensky Prešov, 1968).

Samostatné vydanie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Ternovi kvity polonyn (po slovensky Tŕnisté kvety planiny, 1928).
  • Opovidaňňa z karpatskych polonyn (po slovensky Zbierka poviedok z karpatských hôľ, 1928).
  • Iľko Lypej – karpatskyj rozbijnyk (po slovensky Iľko Lypej – karpatský zbojník, 1935, 1936).
  • Ščasťa i hore Karpatskoji Ukrajiny. Ščodennyk. Spohady. (po slovensky Šťastie i žiaľ Karpatskej Ukrajiny. Denník. Spomienky., 2002).
  • Nazustrič voli (po slovensky Naproti slobode, 1919) je zbierka poviedok o huculskom povstaní. Zbierka obsahuje osem poviedok. Spoločnou témou je boj huculov za slobodu a za národné sebaurčenie. Každá poviedka sa zakladá na skutočnosti, hoci postavy majú vymyslené mená. Hlavnou postavou je Stepan Šovkovyj. V poviedke Vid Jasiňa do Sygotu (po slovensky Od Jasine do Sygotu) je s dokumentárnou presnosťou podaný opis vnútorného fungovania Huculskej republiky (národná rada, armáda, súdnictvo, zahraničné vzťahy, remeslá, kultúrne inštitúcie...)..
„ Mojou obľúbenou témou je heroická doba 1918/19 a vždy sa sem vraciam, aby som na svojej skromnej bandure ospieval svätú vzburu a načerpal sily na ďalšie. “
– Vasyľ Stepanovyč Grendža-Donskij

Bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Zbierka diel Vasyľa Stepanovyča Grendžu-Donského vyšla v Užhorode v roku 1930.
  • Existuje verzia, podľa ktorej Grendža-Donskij napísal text piesne Plyve kača po Tysyni (po slovensky Pláva káča po Tise).[3]
  • 7. decembra 2011 bola odhalená pamätná tabuľa, ktorú vytvorila sochár Ivan Masniuk, na budove v Užhorode, kde do roku 1938 Vasyľ Grendža-Donskij žil.[4]
  • Na počesť Vasyľa Stepanovyča Gredžu-Donského boli v mestách Mukačevo a Chust pomenované ulice.
  • Na počesť Vasyľa Stepanovyča Gredžu-Donského bola v obci Olešnyk pomenovaná ulica namiesto pomenovania po Valentine Vladimirovne Tereškovovej.[5]
  • V meste Užhorod sú na počesť Vasyľa Stepanovyča Grendžu-Donského pomenovaná 6.užhorodská základná škola a námestie.[6]
  • 12. novembra 2019 bola v Pšenyčna ulica v meste Kyjev premenovaná na ulicu Grendžu-Donského.[7]
  • Ukrajinský básnik Petro Mykolajovyč Skunc venoval Vasyľovi Stepanovyčovi Grendžovi-Donskému báseň Grendža Donskyj.[8]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Spivec Sribnoji zemli (do 110-riččia vid dňa narodžeňňa Vasyľa Stepanovyča Grendži-Donskoho 1897-1974) [online]. Zakarpatska oblasna biblioteka dľa ditej ta junactva, [cit. 2025-05-25]. Dostupné online. Archivované 2009-05-11 z originálu.
  2. ↑ Vasyľ Sokil: pro pisňu "Plyve kača po Tysyni" [online]. krokiv.info, 2014-10-30, [cit. 2025-05-26]. Dostupné online. Archivované 2016-04-07 z originálu. (po ukrajinsky)
  3. ↑ SOKIL, Vasyľ. Pro pisňu «Plyve kača po Tysyni». Narodnoznavči zošyty (Ľvov: Instytut Narodoznavstva NAN Ukrajiny), 2014, čís. 4 (118), s. 817-821. Sekcia Serija filolohična. Dostupné online [cit. 2025-06-07]. ISSN 1028-5091. Archivované 2023-02-20 z originálu. (po ukrajinsky)
  4. ↑ V Užhorodi vidkryly memoriaľnu došku Grendži-Donskomu (FOTO) [online]. Zakarpaťťa onlajn, 2011-12-08, [cit. 2025-06-07]. Dostupné online. Archivované 2021-10-29 z originálu.
  5. ↑ Zamisť Tereškovoji – vulyci Lesi Ukrajinky, Marijky Pidhirianky, Ilony Zirni… [online]. Užhorod: 2016-04-12, [cit. 2025-06-07]. Dostupné online. Archivované 2025-05-15 z originálu. (po ukrajinsky)
  6. ↑ Informacija pro školu: Istorija školy [online]. Užhorod: Užhorodska zahaľnoosvitňa škola I-III stupeniv no. 6 im. V. S. Grendži-Donskoho Užhorodskoji miskoji rady Zakarpatskoji oblasti, [cit. 2025-06-07]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  7. ↑ U Holosijivskomu, Solom’ianskomu, Darnyckomu i Ševčenkivskomu rajonach najmenovano 40 vulyc [online]. Kyjev: Oficijnyj sajt Kyjeva, 2019-11-12, [cit. 2025-06-07]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  8. ↑ SALYHA, Taras Jurijovyč. Vsesvit, hory i vin. Petro Skunc. 1. vyd. Užhorod : Hradža, 2007. 120 strán. ISBN 978-966-8924-31-6. (po ukrajinsky)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FEDAKA, Dmytro; IĽNYCKYJ, Vasyľ. Litopysec Karpatskoji Ukrajiny [online]. litopys.org.ua, [cit. 2025-06-07]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  • BADYDA, Marharyta Bohdanivna; BARČAN, Valentyna Volodymyrivna. Vasyľ Grendža-Donskyj: do 120-riččia vid dňa narodžeňňa: Bibliohrafičnyj pokažčyk. 1. vyd. Užhorod : Upravliňňa kuľtury Zakarpatskoji oblasnoji deržavnoji administraciji, Komunaľnyj zaklad "Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňaka" Zakarpatskoji oblasnoji rady, 2017. (Koryfeji Zakarpaťťa: Bibliohrafija.) 138 strán. Dostupné online. ISBN 978-617-7404-62-9. (po ukrajinsky)
  • VEHEŠ, Mykola Mykolajovyč. Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.. 1. vyd. Zväzok 2. Kyjev : Naukova dumka, 2004. 518 s. Hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij. Dostupné online. ISBN 966-00-0405-2. Kapitola Grendža-Donskyj Vasyľ Stepanovyč, s. 192. Archivované z originálu. (po ukrajinsky)
  • GABOR, Vasyľ Vasyľovyč. Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny. Zväzok 7. Kyjev : Instytut nacionaľnych doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny; Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, 2001-2025. Hlavný redaktor: Ivan Mychajlovyč Dziuba; 708 strán. Dostupné online. ISBN 978-966-02-4457-3. (po ukrajinsky)
  • ROMANENČUK, Bohdan. Grendža-Donskyj - Tvory Vasyľa Grendži-Donskoho. Zväzok 1. Washington : [s.n.], 1990. S. 11 - 26. (po ukrajinsky)
  • BARČAN, Valentyna Volodymyrivna. Ukrajinska poezija Zakarpaťťa XX stoliťťa: Naukovyj zbirnyk. Užhorod : Lira, 2004. Kapitola Liryka Vasyľa Grendži-Donskoho., s. 43-83. (po ukrajinsky)
  • GREDŽA-DONSKA, Zirka. My je lyšeň korotki epizody... Žyťťa i tvorčisť Vasyľa Grendži-Donskoho. 1. vyd. Užhorod : Sribna zemľa, 1993. 82 strán. (po ukrajinsky)
  • LUCIV, Juka Jurijovyč. Literatura i žyťťa. Literturni ocinky. Jersey city : [s.n.]. Kapitola Vasyľ Grendža-Donskyj Petro Petrovyč. Renczija, s. 437, 438. (po ukrajinsky)
  • MYŠANYČ, Oleksa Vasyľovyč. Poverneňňa. Literaturno-krytyčni statti i narysy. Kyjev : Oberehy, 1993. Kapitola Vasyľ Grendža-Donskyj, s. 94-111. (po ukrajinsky)
  • MOLNÁR, Michal. Stretnutie kultúr. 1.. vyd. Bratislava, Prešov : Slovenské pedagogické nakladateľstvo (oddiel ukrajinskej literatúry), 1980. S. 388-447.. (po ukrajinsky)
  • REKITA, Viktor Ivanovyč. Zakarpaťťa u tvorčij spadščyni Vasyľa Grendži-Donskoho. 2. (prepracované, doplnené). vyd. Užhorod : Gradža, 2007. 112 strán. (po ukrajinsky)
  • FEDAKA, Dmytro Mychajlovyč. Kryvavi tini Kremľu: literaturna tvorčisť represovanych zakarpatciv. 1. vyd. Užhorod : Zakarpaťťa, 2006. S. 101-108. (po ukrajinsky)
  • FEDAKA, Pavlo Mychajlovyč. Pam'iať ridnoji zemli. 1. vyd. Užhorod : [s.n.], 1996. Kapitola Vasyľ Grendža-Donskyj i Prosvita, s. 264-268. (po ukrajinsky)
  • PROSALOVA, Vira Andrijivna. Ukrajinska diaspora: literaturni postati, tvory, bibliohrafični vidomosti. 1. vyd. Doneck : Schidnyj vydavnyčyj dim, 2012. 516 strán. (po ukrajinsky)
  • KUNDRÁT, Juraj. Vasyľ Grendža-Donskyj jak perekladač. Dukľa, čís. 4, s. 40-42. (po ukrajinsky)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vasyľ_Stepanovyč_Grendža-Donskyj&oldid=8115545“